Lúčili sa prísahou, že sa počkajú, vediac, že o tejto vie i Zápotočný.
Peter sa rýchlo ponáhľaľ do práce, no najsamprv musel odovzať svojho prepožičaného gaštanového koňa; koňa svedka sľubu. Nad dianim v Leštinách si nadmerne neláme hlavu; Jano nie je tak odsamzačiatku zlý, vidieť, že dnes prvý raz držal otvorený nôž v ruke. Dorazil v Turci a v prvú nedeľu ako na hrob sa prišiel podívať na spálenú rodičovskú chalupu. Navštívil ujca a ujčinú. Boli celý šťastný. Neotáľaľ. Hneď im vyrozprával, čo má za ľubom. V komôrke mu ponúkli miesto na nocľah. I robotu si našiel neďaleko, v Žiline na píle. Ujec mu pomáhal, čo sa dalo; dom rástol ani z vody. Prichodili ho obzerať sa obzerať i mladé devy, ktoré očividne mali o Petra záujem. Jedno dievča mu i muškát do záhradky zasadilo i mlieka na posilnenie prinieslo, no jej túžby on rýchlo zmaril, mysliac stále na Magdalénu. Magdu mal i na mysli, keď bol vo finančnej núdzi, no tu ujec pomáhal. Pomáhali i mladí z Turči. Zle bolo, keď došlo ku kríze v pílach, keď sa píla po píle zatvárala, pracovníci prepúšťali, mzda skarcovala, tu i jeho morenie cez prestávky nepomáhalo. Stalo sa, že prišiel kupec koní a hľadal toho, kto by mu kone zháňal. Celý Turiec mu Petra odporúčil. Išlo mu to tak dobre, že si mysleli, že je hádam už i bohatý, no potom i toto stroskotalo. Hranice zatvorili a on nazhromaždené kone musel predať sám. Zimu už prišla a on už mal strechu nad hlavou. Chodieval na jarmok a stalo sa, že gazda, od ktorého si požičal toho znamenitého koňa, ktorému vďačí on i Magda život (držal kopyto na jej hlavou), ho predáva. Kúpil ho. Ujcovi a ujčinej prišiel list od detí, že ich pozývajú bývať do mesta. Ihneď sa i dohodli, že svoj dom dajú pod správu Petrovi a počase ho hádam i odkúpi. Peter, majúc jeden zariadený a jeden polohotový dom, im teda vyjavil celú pravdu o Magde a o prekážkach ich láske, o ktorej nevedeli. Ujec mu doporučil si zvyšné dva gaštanové kone vypožičať o gazdov. Urobil tak a už sa mohol vydať na cestu.
Prešli dva roky, bolo práve po zime. Plný nádeje a priani stretnúť Magdalénu na dvore s meričkami ako kŕmi hydinu si vymaľovával ako sa zachová, ako sa jej nežná tvár zahľadí, ako sa ladne narovná pri jeho príchode. Šiel teda smerom do Oravy na troch gaštanových koňoch, on na prostrednom, svojom vernom. Prišiel do Oravy a tu stretol hneď i jedného svojho známeho. Bol to mladík s fúzami, ktorého si pamätal s krčmi a ktorý sa mu zdôveril, že tiež túži po Magde. Povedal mu, že sa vydala asi pred rokom. Skoro, že s koňa nespadol. Vytrval a pretvaroval sa, že ho to až tak hlboko neranilo. Rozhodol sa teda ísť do Vyšného Kubína a stadiaľ do Leštín.