Farár Petra pochopí a hneď idú Zápotočným. Miestnosť je preplnená. Každý ho považuje za cudzinca, len starý Maliarik a Greguš mu podávajú ruku. Mieša sa doňho Jano, no farár Petra zastáva. Podíde k Magde a vidí ako vydychuje, no nie naposledy. Zbadal, že má pery ešte červené. Stiahne sa a ide von. Tu počuje kone. Naseluje cvendžaniu a zbadá onoho, čo na Okružinách Jano dokaličil. Pyska má natrhnutý a oko vytečené. Poberá sa do krčmy a celú noc sedí ako na ihlách mysliac, či u Zápotočných jeho láska umiera a či sa preberá k životu.
Na druhé ráno prichodí do krčmy dobrá zvesť. Žije. Peter si uľavil, no vztápätí spomenul čo ako ďalej. Každý v krčme čakal, že pôjde za Zápotočným, no nestalo sa tak. Šiel za farárom. On ho chápal a vedel mu poradiť. Jeho rada, ktorá ako on povedal bola jediná v súlade s Božou vôlou bola preňho krutá, ale pre šťastie Magdiné akceptovatelná. Mal ta prísť Jano a Peter mal mu načisto povedať, že sa Magdy vzáva ak s ňou bude dobre zaobchádzať. Teda i poslali kostolného po Jana, ale ten neprišiel. Mierovú ponuku neprijal.
Magdaléna sa zotavovala. Vyhľadal i lekára v okresnom meste, aby mu povedal, aby sa o ňu dobre staral. Pri tejto príležitosti stretol i mladíka s fúzikmi. Porozprávali sa, samozrejme, o Magde, o tom, čo sa jej už privodil, ako je s ňou. Mladík prezradil, že Jana iba nenávidel a na Petra žiarlil, no teraz už mu je jednoznačné, koho ona v srdci nosí. Odchádza k hraniciam pri Maďarsko a tak požiadal, aby pozdravil Magdu od neho. Stihol sa mu povedať zasa i niečo znepokojujúce o Magde (teta, čo ich navštevuje klebetí a pridáva čosi i o nej). Vraj po tom, čo sa už Magda no nohy vie postaviť a vie chodiť do záhrady obvinil ju, že ona pustila onoho doráňaného koňa z Okružín, čo jednu noc utiekol; a to vraj na znamenie tomu tulákovi. Po tomto rozhovore sa Peter odhodlal, že bude apelovať aspoň na Zápotočného sestru, o ktorej počul iba dobré veci, aby obmäkčila bratovo srdce.
Prešlo niekoľko dní. Peter sedel ešte stále v krčme v Leštinách. Bol jarmok a krčma bola plná mužov, čo boli kupovať. Medzi inými tu boli i sedliaci, čo ich sprevádzal na ceste do Okružín. Prišli do rozhovoru; spočiatku boli nevrúcni, keďže ho považovali za tuláka, no keď sa priznal k svojmu gazdovstvu v Turci, hneď ho videli inými očami. A vôbec Peter už teraz kvôli Magdaléne už nemyslel nad túlavý život. Chcel sa nabažiť tej turieckej zeme, obrábať ju do úkonu, byť pri nej ako chce byť pri svojej Magde od malička i zomrieť s ňou.