Začali sa dohadovať, kto pôjde k jazeru a či bláznov poviažu. Nik však dole nechcel ísť.
,,Kto sú to?“ spýtal sa richtár. Nik nevedel. ,, Choďte Jakub, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.“ ,,Ja? prečo ja? To nepatrí boženíkovi, ešte by ma zmlátili,“ protestoval Jakub.
,,Coď ty,“ rozkázal richtár. Sluha sa nehýbal. ,,Pán richtárko,“ povedal nahlas sluha, ,,ktože sa bude potom starať o môjho syna?“
Už keď sa dohodli traja blázni sa obliekli a občania okamžite spoznali lekára, notára a zverolekára.
Richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom podivení: ,,Veď je to náš notárko!“ ,,Veď je to doktor Edut,“ skríkol Jakub. Konečne poznali aj zverolekára.
Nato ich richtár pozval do svojho úradu.
,,Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…“

Hlavná myšlienka: autor sa vysmieva zo zaostalosti, ktorá pokladá za smiešne a nevhodné všetko neznáme a nezvyčajné a ukazuje rozličnosť životných názorov medzi predstaviteľmi rozličných soc. vrstiev.