Janko Jesenský: Slnečný kúpeľ

Hlavné postavy:
Mestský notár Škorec – chudá umučená tvár, na ktorej kožka len tak visela,
Je zúfalý, pretože sa bojí prejsť cez mestský rínok, má čoraz väčší strach až raz dostane závrat.
Lekár Edut – mladý člověk, bez fúzov s hustými bakombardami, dobrej a vážnej tvári.
Zverolekár Papst – nervózny pán, vždy sa chytá za hlavu a tancuje aj vtedy, keď sedí při pive.
Matej Jakub – polremeselník a polgazda.
Ďalej tam vystupuje starosta Ernest Smaženík a ostatní vážení občania.

Dej: - je úplne jednoduchý a odohráva sa v malom meste. So svojím narastajúcim strachom chodiť cez rínok sa notár Škorec zdvôverí lekárovi Edutovi. Ten mu poradí, aby sa kuroval športom. ,,Nervozita, „ povedal mu doktor, ,,šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, menovite slnečný kúpeľ…“
Doktor bude chodiť s ním a ešte zapoja aj zverolekára Papsta. Začnú teda chodiť každé odpoludnie kúpať sa k úpustu. K svojmu kúpeľu pripoja aj gymnastiku Mullerovho systému.
Kúpali sa teda páni veselo. K slnečnému kúpeľu pripojili aj gymnastiku Mullerovho systému. Chodili po brehu, hádzali rukami raz před seba, raz od seba, drgali a krútili nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali, a to všetko podľa komanda doktorovho. Jedného odpoludnia, keď sa kurovali neďaleko od nich začal kosiť ďatelinu sedliak Matej Jakub. Bolo mu horúco a tak sa rozhodol zájsť k jazeru. Nad jazerom na vŕšku sa však zastavil a zbadal mužov robiacich podivné úkony.
Matej hodil kosu a už sa spúšťal z vŕšku k úpustu, keď sa odrazu zastavil. Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách, krútili hlavami raz napravo, raz naľavo. Jeden z naháčov náhle vykríkol, a tu, neslýchaná věc, všetci traja počali sa pliaskať po stehnách. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo spúšťali ich k lýtkam.
Okamžite si pomyslel na bláznov, ktorí utiekli z blízkeho města. Jakub nerozmel. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni, o ktorých čítal v novinkách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa po okolí.
Ihneď sa pustil za starostom a predstavenstvom mestečka. Po ceste stretol kamaráta, ktorého upozornil na bláznov.
,,Při úpuste si daj pozor,“ upozornil ho. ,, Čože sa stalo?“ ,,Akísi blázni sa kúpu, ušli z města. Hrozia sa proti nebu a pliaskajú jeden druhého.“
Jeho kamarát stretol ďalšieho kamaráta a povedal mu o troch bláznoch. Nad jazerom sa potom zhromaždili obyvatelia a ticho sa smiali. Pribehol odvážny starosta s dvoma pomocníkmi.

Začali sa dohadovať, kto pôjde k jazeru a či bláznov poviažu. Nik však dole nechcel ísť.
,,Kto sú to?“ spýtal sa richtár. Nik nevedel. ,, Choďte Jakub, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.“ ,,Ja? prečo ja? To nepatrí boženíkovi, ešte by ma zmlátili,“ protestoval Jakub.
,,Coď ty,“ rozkázal richtár. Sluha sa nehýbal. ,,Pán richtárko,“ povedal nahlas sluha, ,,ktože sa bude potom starať o môjho syna?“
Už keď sa dohodli traja blázni sa obliekli a občania okamžite spoznali lekára, notára a zverolekára.
Richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom podivení: ,,Veď je to náš notárko!“ ,,Veď je to doktor Edut,“ skríkol Jakub. Konečne poznali aj zverolekára.
Nato ich richtár pozval do svojho úradu.
,,Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…“

Hlavná myšlienka: autor sa vysmieva zo zaostalosti, ktorá pokladá za smiešne a nevhodné všetko neznáme a nezvyčajné a ukazuje rozličnosť životných názorov medzi predstaviteľmi rozličných soc. vrstiev.