Hlavné postavy:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména – jej mladšia sestra
Kreón – tébsky kráľ
Eurydika – kreónová manželka
Haimón – syn Eurydiky a Kreóna
Theiresias – veštec
strážca
prvý posol
druhý posol
náčelník zboru
zbor tébskych starcov
Tébsky kráľ Kreón žiada bohov, aby ho zabili, pretože stratil svojho syna i svoju ženu. „Ó přijď, ó přijď
a zjev, osude, se múj konečný,
a smrt, jíž bych já si přál toužebne,
mi dej! Přijď, ó přijď,
ó kéž jiného již dne nespatřím!“

Tento úryvok som si vybral, pretože je v ňom obsiahnutá tragédia celého diela. V tomto úryvku tragédia vrcholí, keď Kreón žiada bohov o svoju smrť, lebo stratil svojho syna i ženu. Pre každého človeka je veľmi tragické, keď stratí niekoho zo svojich príbuzných.
Polyneikes a Eteokles sú bratia Antigony a Ismény, ktorí bojujú o vládu v rodnom meste. Keďže Polyneikes si chce získať vládu v meste násilím, vtiahne do mesta s vojskom tým sa s neho stáva vlastizradca. Polyneikes a Eteokles sa v súboji navzájom zabijú. Na trón nastupuje ich nástupca Kreón, ktorý zakáže pod hrozbou zamurovania v skalnej hrobke zaživa pochovať Polyneika. Eteokles bol pochovaný so všetkými poctami. Kreónov rozkaz o nepochovaný Polyneikesa neuposlúchne jeho sestra Antigona, ktorá chce pochovať brata so všetkými obradmi. Pokúša sa nahovoriť aj svoju sestru Isménu, aby jej pomohla, ale tá jej odmietne pomôcť. Tak Antigona symbolicky pochová brata so všetkými obradmi. Kreón sa o tom dozvedá od strážcu, ktorý strážil telo. Kreón prikáže telo exhumovať. Antigona išla znovu pochovať svojho brata, ale strážca ju pristihol. Kreón prikázal Antigonu zavrieť do skalnej hrobky, kde sa Antigona obesila. Haimon syn Kreóna prosí otca, o milosť pre jeho snúbenicu Antigonu. Veštec Theiresias prikázal Antigonu pustiť. Kráľ sa rozhodol poslúchnuť, ale už bolo neskoro Antigona je mŕtva. Kráľ so svojím synom Haimonom ide Antigonu pustiť, keď Haimon uvidí jeho milú mŕtvu zo zúfalstva sa zabije mečom. Jeho matka Eurydika sa dozvedá o synovej smrti a tiež sa zo zúfalstva zabije. Kreón žiada bohov o smrť. Tento príbeh je veľmi tragický.

V tomto príbehu sa vlastní bratia sa zabijú kvôli vláde nad mestom.

V príbehu sa prejavuje ľudská chamtivosť. Podľa mňa by mal byť každý človek pochovaný a nemalo by sa o tom rozhodovať podľa toho čo urobil, alebo neurobil, keď žil.
Ľudom by sa nemalo brániť sa rozlúčiť so svojimi blízkymi, keď zomrú. V tomto príbehu nepomohli ani krvné putá ani láska. Otec tu donútil svojho syna spáchať samovraždu, tým že dal jeho milú zatvoriť do skalnej hrobky, kde jeho milá zomiera a tým donútil aj svoju ženu spáchať samovraždu, ktorá bola veľmi dojatá zo smrti svojho syna. V tejto tragédii kvôli chamtivosti a ľudskej bezcitnosti muselo zomrieť veľa postáv, podľa mňa chcel autor týmto poukázať na pomery v tedajšej spoločnosti, nanešťastie sa tieto pomery zachovali do dnes a patria k tým najhorším ľudským vlastnostiam.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sofokles: Antigona