Victor Hugo - Chrám Matky božej v Paríži

Victor Hugo : Jeden z velikánov francúzskej literatúry, predstaviteľ romantizmu. Už ako trinásťročný začína písať a svojimi básňami získava prvé úspechy. V pätnástich ro-koch získal ceny Francúzskej akadémie, v sedemnástich cenu Toulouskej akadémie. Zaslúžil sa o obnovu francúzskej poézie 19. storočia umeleckými princípmi revolučného romantizmu. V jeho tvorbe sa odrážajú najkrajšie humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým prechádza francúzska spoločnosť v 19. storočí. Zo začiatku sa pokúšal klasicizmus len obmeniť, no postupne jeho tvorba nadobúda antiklasicistický ráz. Ako básnik sa preslávil poetickým cyklom Legenda vekov. Popularitu si získala hra Hernani, najznámejším dielom je však román Chrám Matky božej v Paríži. Zaradenie : Dielo sa zaraďuje do romantizmu.
Žáner : Historický román – Paríž v 15. storočí. Lit. forma: Dielo je písané v próze, niektoré pasáže veršovanou poéziou. Idea : Sila lásky. Autor ukázal, aká silná láska môže byť. Jej sila taká nesmierna, že sa často mení na nenávisť; mnohokrát ľudia neváhajú pre lásku obetovať vlastný život.
Miesto deja : Dej sa odohráva v stredovekom Paríži, v jeho uličkách a v katedrále Notre Dame de Paris.

Obsah : Príbeh sa začína hrou mladého spisovateľa, ktorou ma uvítať zahraničných vyslancov. Pozornosť divákov sa ale upriami na voľbu „kráľa bláznov“. Každý kandidát sa ukáže v okienku s grimasou. Súťaž vyhrá Quasimodo. Teší sa pozornosti ľudí. Smutný autor hry sa začne túlať po uliciach mesta, kde uvidí prepad dievčiny. Včas ju zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej, až sa dostane do spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Život mu môže zachrániť iba žena, ktorá by ho chcela. Prihlási sa Esmeralda, mladá cigánka, ktorej prepad videl. Zosobášia sa, no manželstvo je iba formálne. Navyše sa zamilovala do Phoeba. Ten je zasnúbený so svojou sesternicou. Raz sa stretnú, a potom, ako Esmeraldu dievčatá na nádvorí zosmiešnia a neskôr pošlú preč, si spolu dohodnú schôdzku. Je veľmi šťastná. Keď sa to dozvie Claude Frollo, zúri. Bol to práve on, kto ju dal uniesť, ale Phoebus mu zničil plány. Prenajme si v hostinci izbu vedľa ich „hniezdočka lásky“. Skôr, ako by k niečomu stihlo dôjsť, don Frollo Phoeba zabije. Esmeralda omdlie. Zobudí sa až na súde, kde sa pod nátlakom priznáva. Obvinia ju z čarodejníctva, odsúdia na smrť a uvrhnú do väzenia. Príde za ňou Frollo, ktorý jej vyzná lásku a navrhne, aby spolu ušli. Tvrdohlavo návrh odmietne. Čaká ju teda poprava.

Na šibenici ju spod rúk kata vyslobodí Quasimodo. Skryjú sa do chrámu, kde sú v bezpečí. Dôkladne sa o ňu stará a čím ďalej, tým väčšmi ju ľúbi. Prepadol ju totiž on a keď umieral smädom, pomohla mu, aj napriek tomu, čo jej urobil. Claude Frollo sa o všetkom dozvie a zamieri do jej izby. Quasimodo mu zabráni, a tak odchádza preč. No neubráni sa prostým ľuďom, ktorým sa vyslobodenie podarí. Prítomný je aj Frollo. Neváha a Esmeraldu unesie. Opäť chce vedieť, či by s ním neutiekla. Odmietne. Vykĺzne mu a uteká pred vojakmi, ktorí ju hľadajú. Zhodou náhod vďaka talizmanu spoznáva svoju matku. Tá už dlhé roky oplakáva stratu dcéry zavretá vo veži. Schová ju do svojej cely. Keď prídu vojaci, kryje ju. Napriek márnej snahe jej život nezachráni. Uvidí Phoeba, vykríkne a vrhne sa za ním. Vojakom výkrik neunikne, objavia ju a je popravená na šibenici. Popravu z balkóna v spoločnosti snúbenice sleduje Phoebus. Esmeralda si to všimne a tak zomiera s bolestným sklamaním. Rovnako aj matka. Osudnou sa jej však stala bolesť zo straty dcéry. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčine smrti temperamentnej dievčiny je Claude Frollo. Zhodí ho z chrámu na kamennú dlažbu. Pád neprežije. Quasimodo stratil všetko, čo kedy miloval. Neskôr si ľahne k telu Esmeraldy a umiera dobrovoľne.. Charakteristika postáv :
Esmeralda: Je dobrosrdečné, citlivé a temperamentné dievča. Keď mala štyri mesiace, ukradli ju cigáni, medzi ktorými neskôr vyrastala. Je tiež veľmi šikovná. S radosťou sa pred publikom pýši cirkusovými kúskami, ktoré mala nacvičené so svojou „sestrou“, kozičkou Džali. Vďaka nim si zarábala na živobytie. Bezhlavo sa zamilovala do vojaka Phoeba. Uprednostnila ho pred vlastnou matkou, ktorú po namáhavom a zdĺhavom hľadaní nakoniec objavila. Quasimodo: Navonok škaredý, vo vnútri však krásny človek. Ako malého ho dali do chrámu, kde si ho opatery zobral arcibiskup Frollo. Bol jeho oddaným sluhom. Spoločnosťou nepochopený Quasimodo si vytvoril svoj vlastný svet. Domovom sa mu stala katedrála spolu so zvonmi, ktoré ho pripravili o sluch. Zamiloval sa do Esmeraldy. Láska k nej bola silnejšia, ako ku Claudovi Frollovi. Keď si uvedomil, že na príčine smrti jeho milovanej je práve on, zhodil ho z katedrály. Keď stratil všetko, čo kedy miloval, rozhodol sa umrieť dobrovoľne. Claudo Frollo: Arcibiskup a veľký učenec. Už ako mladý človek sa vyznal v mnohých ve-dách. V skutočnosti nie je taký chladný, ako vyzerá.

Vo vnútri nie je zlý človek (prichýli Quasimoda), no pretože nemal v živote dostatok lásky, veľmi po nej túži. Na prvý pohľad sa zaľúbi do krásnej Esmeraldy, ktorá ho nenávidí. Preto ju odovzdal súdu ako čarodejnicu. Zachránila sa. Aj po druhýkrát ju vydal do rúk spravodlivosti. Doplatil na to svojím životom. Quasimodo ho zhodil z chrámu na kamennú dlažbu.
Phoebus: Cieľavedomý vojak z vyššej spoločnosti. Zahrával sa s citmi krásnej, ale naivnej Esmeraldy. Myslela si, že ju miluje rovnako, ako ona jeho. Bol zasnúbený so svojou sesternicou, no ani ju nemiloval. Jediné, čomu kedy holdoval, bol alkohol a spoločnosť krásnych žien.

Vlastný názor :
V diele „Chrám Matky božej v Paríži“ sa od začiatku spriada krehká pavučina. Základom príbehu je láska prostej cigánky k mužovi, ktorý jej zachráni život. Všetko sa od začiatku komplikuje a pavučina sa čím ďalej, tým viac zamotáva. Do krásky sa zamiluje Claude Frollo, ktorý jej svojimi citmi spôsobuje nemalé problémy. Láskou k Esmeralde tiež zaho-rí srdce zvonára Quasimoda. Do pavučiny nečakaných zvratov a najrozmanitejších pre-kvapení sa postupne vsúva spleť osudov ľudí z rôznych vrstiev stredovekého Paríža, medzi ktorými sú zložité vzťahy. Je do nej vtkaných množstvo odbočiek a vsuviek (príbeh Esmeraldinej matky, Frollovho brata, Quasimoda,...). Dotvárajú ju rozsiahle opisy mesta, okolitého prostredia i samotnej katedrály Notre Dame de Paris. Od začiatku som napäto sledovala dynamický dej a netrpezlivo som čakala, ako sa príbeh nenaplnenej lásky skončí.

Ukážky z diela :
„Viete, čo je to priateľstvo?“ opýtal sa básnik.
„Áno,“ odpovedala cigánka, „to je ako byť si bratom a sestrou; dve duše, ktoré sa dotýka-jú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky.“
„A láska?“ pokračoval Gringoire.
„Ach, láska!“ zvolala a hlas sa jej chvel a oko žiarilo.
„To je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela. To je nebo.“

Quasimodo bol zvonárom chrámu Matky božej. Postupne sa vytvorilo puto medzi zvoná-rom a kostolom. Navždy odlúčený od sveta dvojakým osudným nešťastím, svojím nezná-mym pôvodom a svojím obludným výzorom, od detstva uväznený v tomto dvojitom nepre-kročiteľnom kruhu, úbohý nešťastník zvykol si nič nevidieť za kostolnými múrmi, ktoré ho prijali do svojho tieňa.

Ako rástol a dozrieval, chrám Matky božej mu bol postupne ko-lískou, hniezdom, útočiskom, domovom, vlasťou, ba i celým svetom.

Znaky romantizmu v diele :
· hrdinom je samotár nepochopený spoločnosťou, uzavretý do seba (Quasimodo)
· hrdinu ovládajú city, vášne – je schopný veľkých činov (smrť)
· typickí romantickí hrdinovia – ich minulosť je zahalená tajomstvom, sú vydedenci spoločnosti
· túžba po osobnej slobode, po slobode rozhodovania, po spravodlivosti
· konflikt zobrazujúci rozpor sna a skutočnosti (Esmeralda si vysnívala lásku Phoeba, ale on sa s ňou iba zahráva)
· kontrast – „harmónia kontrastov“ – (Quasimodo – je človek navonok škaredý, vo vnútri dobrosrdečný, milý a láskavý); (Esmeralda a Quasimodo – ona je krásna, on je jej pravý opak)


Ponaučenie : Človeka treba súdiť nie podľa zovňajšku, ale podľa jeho vnútra.