CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:
Esmeralda - krásna cigánska tanečnica plná temperamentu a nežnosti, neprestajne živá a veselá s úsmevom na tvári. "Nebola urastená, ale jej útla postava sa tak odvážne vymršťovala do výšky, že sa zdala vysoká. Bola hnedá, ale dalo sa tušiť, že vo dne má jej tvár ten krásny zlatý odlesk, aký majú Andalúzanky a Rimanky. Jej drobná nôžka bola tiež andalúzska, lebo v rozkošnej črievičke sedela pevne a zároveň voľne. Tancovala, krútila sa a vrtela na starom perzskom koberci, nedbalo rozhodenom pod jej nohami, a zakaždým keď sa okolo vás v krúživom lete mihla jej žiariaca tvár, z jej veľkých čiarnych očí vyšľahol na vás blesk." V. Hugo

Claude Frollo - kňaz Chrámu Matky Božej, ktorý celý svoj život oddal Bohu a učeniu a strávil ho v tmavých komorách Chrámu Matky Božej. Podľa autora románu je Frollo "psychologicky jemne vykresleným fantómom nevľúdnosti, nespokojnosti a priepastnej rozpoltenosti, nezastavujúcej sa ani pred zločinom."

Quasimodo - kulhavý, jednooký zvonár Chrámu Matky Božej, na ktorého pohľad v človeku vyvolával strach. Bol mohutný, silný, škaredý a k tomu ešte aj hluchý.
"Obrovská hlava, na ktorej sa ježili ryšavé vlasy, medzi plecami obrovský hrb, ktorého náprotivník sa črtal aj vpredu, stehná a nohy tak čudne pokrútené, že sa mohli dotýkať iba kolenami, a pri pohľade spredu sa podobali dvom kosákom, dotýkajúcim sa rukoväťami, chodidlá široké, ruky obludné, a pri všetkej tej obludnosti bola v ňom akási hrozná sila, šikovnosť a odvaha." V. Hugo

Phoebus de Chatedupers - kapitán nočnej hliadky, vždy vyparádený vo svojej uniforme, za ktorým sa každé dievča obzrelo, citovo plytký sukničkár, ktorý nepriamo spôsobil smrť Esmeraldy.

Pierre Gringoire - chudobný autor divadelnej hry, ktorý po svojom neúspechu takmer opustil denné svetlo Paríža, keď stál so slučkou na krku v jednej so štvrtí Paríža. Je prostriedkom na vyjadrenie autorovych myšlienok.

Obsah diela:
Tento román sa skladá z 11. kníh v dvoch zväzkoch. V prvej časti nás autor oboznamuje so stredovekým Parížom a jeho obyvateľmi na konci 15. storočia. Zavádza nás na veľké divadelné predstavenie (mystérium) v Chráme Matky Božej a na voľby kráľa bláznov. Ich víťazom sa stáva Quasimodo, lebo to bol jednooký a kuľhavý zvonár v Chráme Matky Božej.

Ďalej nám autor predstavil krásnu a nežnú Esmeraldu, ktorá tancovala denno-denne na námesti de Gréve aj so svojou bielou kozičkou Džalí, so zlatými rožkami a kopýtkami, krotá vedela predviesť divákom vždy nejeden zaujímavý kúsok. Ľudia ju mali radi, ale niektorí jednotlivci ju svojím spôsobom nenávideli. Nenávidela ju hlavne pustovnica z Rolandovej veže, ktorú všeobecne prezývali "mníša", a ktorej cigáni asi pred 15-imi rokmi ukradli jej najväčší poklad - malú dcérku Agnešku.
Esmeraldu nenávidel aj kňaz Claude Frollo, ktorý ju neprestajne sledoval, až sa mu ju nakoniec podarilo chytiť za pomoci svojho ohavného zvonára Quasimoda. Z jeho rúk ju však vyslobodili lukostrelci na čele s kapitánom Phoebusom, do ktorého sa Esmeralda hneď zaľúbila. Quasimoda chytili a pred celým mestom ho dali zbičovať. Keď už trpel na pranieri skoro dve hodiny, úplne vyčerpaný si pýtal piť, no dav sa na ňom len smial, len Esmeralda vyšla z danu a podala mu vodu. Quasimodo vyronil prvú slzu a ohromený sa do nej zamiloval.
V tú noc sa Pierre Gringoire, autor neúspešného mystéria, zatúlal až do jednej tmavej štvrte Paríža zvanej Dvor divov, kde ho za jeho opovážlivosť chceli bez milosti obesiť. Jedinou jeho nádejou bolo to, že si ho jedna z miestnych žien vezme za manžela. Avšak žiadna ho nechcela. Esmeralda, ktorá tam práve prišla však našla v sebe toľko súcitu, aby úbohého Gringoira zachránila, a preto si ho v ten večer vzala za manžela na štyri roky.
Kňaz Claude Frollo pochádzal z rodiny drobného šľachtica. Vyštudoval za kňaza, no študoval aj lekárstvo, právo a bol dobrým a známym chirurgom. Keď vypukol v Paríži mor, bolo to práve v tej štvrti, kde bývali jeho rodičia, bežal domov, ale tí už boli mŕtvi. Zostal mu len jeho maličký brat Jehan, ktorého si zobral k sebe a snažil sa ho vychovať. Jedného dňa doniesli do chrámu dieťa nemotorné, jednooké, krivé, hrbaté a práve Claude si ho zobral za svojho a dal mu meno Quasimodo. Odvtedy ho nazývali čarodejníkom.
Pustovnica Gudula bola žena, ktorá mala ťažkú minulosť. Po jej malej dcérke, ktorú jej cigáni uniesli jej zostala len malá detská črievička. Volali ju tiež Chudôbka. Vtedy, keď jej malá dcérka zmizla, tušila, kto jej ju ukradol, a preto bežala do cigánskeho tábora na kopec za mestom, ale cigáni už boli preč. Putovala za nimi, až prišla vyčerpaná a úbohá do Paríža, kde zostala kajať sa. Nenávidela Esmeraldu, netušiac, že je to jej dcéra.
Esmeralda si jedného večera dohovorila schôdzku s kapitánom Phoebusom na jednom z Patížskych mostov, ktorá jej bola osudná. Claude Frollo ich celý ten večer pozoroval a vo chvíli, keď už bola Esmeralda v objatí kapitána, poranil ho dýkou a utiekol.

Vojaci chytili Esmeraldu a odviedli ju pred súd, ktorý ju odsúdil za zabitie kapitána na trest smrti obesením. Frollo bol Esmeralde stále za pätami a presviedčal ju, aby ho milovala a vzala si ho za manžela. Bol ju navštíviť aj vo väznici a vyznal jej lásku. Chcel, aby s ním utiekla a milovala ho, lenže Esmeralda sa radšej vystavovala krutému osudu, akoby si ho mala vziať. V deň popravy sa na námestí zhromaždil obrovský dav. Quasimodo to všetko sledoval a keď videl, že Esmeraldu odvážajú preč, rozbehol sa jej na pomoc a ukryl ju v azyle, v malej izbe v Chráme Matky Božej. Frollo s tým nebol spokojný a tak dohodol, že Esmeraldu aj tak obesia. V jeho duši sa odohrával boj, zabiť ju alebo nechať ju žiť, preto sa stretol s Pierrom Gringoirom a chcel, aby cigánku zachránil. Pierre povedal cigánom z Dvora divov o čo ide a tí sa rozhodli, že Esmeraldu zachránia v deň pred popravou. Tu Quasimodo, brániaci cigánku pred "nepriateľmi", netušiac, že prišli na pomoc Esmeralde, zabil Jehana Frolla, Claudovho brata, ktorý sa pridal k tulákom. Do tejto bitky sa ešte zamiešali aj kráľovské vojenské oddiely na čele s Phoebusom Quasimodo išiel za Esmeraldou, ale ona tam už nebola. Odviedli ju Pierre Gringoire a Claude Frollo. Claude ju doviedo až na námestie de Greve a tu jej dal poslednýkrát na výber - buď on, alebo šibenica. Odmietla ho so slovami, že je len obyčajný vrah. Zaviedol ju teda k Rolandovej veži a odovzdal ju pustovnici Gudule. Tá sa jej vysmievala, že ju obesia a mala z toho radosť. A práve tu sa stretli dve navzájom tak blízke opustené duše, matka a dcéra. Úbohá Gudula nevedela, čo má robiť od radosti, keď jej Esmeralda ukázala druhú črievičku jej zmiznutej dcérky, ktorú vždy nosila na krku. Kňaz Frollo však nedal Esmeralde pokoj a poslal po ňu hliadku. Matka v zúfalstve chcela dcéru vytrhnúť z pazúrov krutému osudu a zachrániť ju. Bolo však neskoro. Esmeraldu už zobrali vojaci. Matka, plná hrôzy, sa hodila na kata a potom padla na parížsku dlažbu s výčitkami svedomia a umrela. Aj Esmeraldin osud sa naplnil a odvisla na námestí de Greve. Mŕtvu ju potom uložili do pivnice Montfaucon. Po tom všetkom sa zistilo, že Phoebus nezomrel, ale oženil sa so slečnou Ľalianou a Esmeralda bola nevinná. Quasimodo po zistení, že Esmeralda je mŕtva, zhodil Frolla z veže. Odvtedy ho už nikto nikde nevidel.
Po dvoch rokoch, keď išli strážcovia do útrob pivnice hľadať nejakého obesenca, našli dve kostry ležiace na sebe v objatí. Bola to Esmeralda a škaredý Quasimodo, ktorí zostali navždy spolu v týchto tajomných útrobách zeme.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži