Sofokles: Antigona

Autor: Sofokles
Vydavatelstvo: Tatran Bratislava
Rok vydania: 1982
Obsah:

Prolog
Skoro rano vychadza Antigona s obetnou kanvicou v ruke a s ismenou po svojom boku. Antigona vedie so sestrou Ismenou rozhovor o rozkaze krala Kreona. Kreon ustanovil pohreb so vsetkymi poctami len pre jedneho z dvoch bratov Antigony, pre Eteokla. Druhemu, Polyneikovi, ich odoprel. Antigona prehovara Ismenu, aby porusili Kreonov prikaz a spolocne zachovali pamiatku brata Polyneika a dostojne ho pochovali. Ismena ma strach a obavy. Antigonin plan sa jej vidi ako ciste sialenstvo. Antigona ju uz dalej nenabada. Len podotkne, ze je dlhsia doba, na ktoru sa treba zapacit tym pod zemou, nez doba, na ktoru sa moze pacit tymto tu - na zemi. Ismena trva na tom, ze je to nemozne. Antigona nakoniec odchadza za mesto, aby pochovala brata a Ismena sa vracia do palaca. Zbor starcov ospevuje Teby a Kreona.

1.dejstvo
Kreon, tebsky kral, vychadza z palaca. Pred zhromazdenym davom recni o prikaze, ktory vydal po tom, ako mu zomreli dvaja pribuzni - bratia Eteokles a Polyneikos, pri spolocnom suboji. Eotokla, ktory padol v boji za vlast, nechava slavnostne pochovat, zatial co druheho z bratov, Polyneika, oznacuje ako vyhnanca a zakazuje ho pochovat s poslednymi poctami - spravit mu riadny pohreb. Nechava jeho telo napospas divym zverom. Porusenim zakona sa vyhraza smrtou. Mrtvolu neboheho Polyneika nechava strazit strazou. Prichadza jeden o strazcov s novinou, ktoru sa pred vladcom boji vyslovit. Tou novinou je, ze to rano pochoval niekto polyneika aj s prislusnymi obradmi a hned na to zmizol. Kreon sa nahneva a chce poznat meno toho, co mal tu smelost porusit jeho zakon. Strazca nevie. Odpoveda, ze zeme akoby sa ani netkla motyka, povrch ostal pevny, nerozryty, ani slapaj nenaznacovala, ze by sa niekto pokusil pochovat Polyneika. Prave preto nacelnik zboru vyslovi mienku, ci povodcami toho cinu nie su prave bohovia. Kreon ho s hnevom odbije a vyda prikaz najst vinnika. Strazca, ktory prisiel so zlou spravou, si prisaha, ze sa Kreonovi uz neukaze na oci. V duchu len bohom dakuje, ze odchadza s hlavou na krku. Strazca odchadza. Starci ospevuju sikovnost a zrucnost cloveka.

2.dejstvo
Strazca privadza Antigonu. Nacelnik zboru sa velmi cuduje a chce vediet, preco ju doviedli do palaca. Strazca mu oznami, ze Antigona je ta, ktora pochovala mrtve telo. Prichadza Kreon.

Strazca hovori kreonovi, ze sa sice vtedy nerozvazne zaprisahal a dusoval sa, ze sa uz nikdy nezjavi, no aj napriek svojej prisahe mu vedie dievca, ktore bolo pristihnute, ako robi hrob. Vravi, ze zasluhuje, aby z tej pohromy uz vysiel bez viny a trestu. Kreon chce vediet, ako a kde strazca chytil Antigonu. Strazca hovori, ze ked sa vratil spat, tak nahnal vsetkym strach Kreonovou hrozbou - preto z hnijuceho tela odstranili prach a dobre ho ocistili. potom si sadli na svah. Zdvihol sa prudky vichor. Ked prestal, zbadali Antigonu, ako smutne kvili. Antigona kvili preto, lebo uzrela tu holu mrtvolu a hrozne preklinala tych, co si s tym dali robotu. Ked zacala na mrvolu v dlaniach nosit prach, strazci sa k nej nahnali a lapili ju. Antigona sa k tomu priznava. Strazca odchadza. Kreon sa spytuje Antigony, ci vedela o zakaze. Antigona priamo odpovie, ze vedela. kreon nechape motiv jej cinu a pyta sa dalej: "A napriek tomu si sa odvazila?" Antigona mu vysvetluje, ze podla nej jeho zakaz nema taku silu, aby zrusil nenapisane bozie zakony. urazeny kreon da ju i jej sestru ismenu odsudit na smrt. Zbor starcov hovori o nestasti, ktore postihuje Lebdakovcov. Opisuju Diovu moc a neporusitelne zakony.

3.dejstvo
Prichadza Kreonov sn, Haimon. Kreon vyslovi otazku, ci Haimon neznenavidel svojho otca, ked vydal taky rozsudok nad jeho buducou manzelkou, Antigonou. Haimon je lojalny k otcovi a cti si jeho zakony. Nacelnik zboru suhlasi s Kreonom. No ked prehovori Haimon - ten vie, ze ludia nesuhlasia s Kreonovym rozhodnutim, nacelnik zboru suhlasi aj s Haimonom. A tu vznika otazka - ktory nazor je spravny? Kreon hlasa prisnu poslusnost a dodrziavanie zakonov. Haimon, napriek svojmu veku, otvorene povie svoj nazor - dohovara otcovi aby nebol presvedceny, ze len on ma vzdy pravdu, pretoze by potom nebol dobrym vladcom. Dohovara mu, aby zmenil svoj kruty rozsudok. Kreon hovori, ze nebude po rozum chodit k nezrelemu mladikovi. Haimon oponuje, ze mienka tebskych obcanov je ina. Spor sa stupnuje. Kreon vybuchne a vyhraza sa Haimonovi, ze da Antigonu ihned priviest a necha ju zabit pred ocami zenicha. Haimon vravi, ze ho uz jeho oci neuvidia a odchadza. Kreon rozhodne, ze Ismenu usetri. No Antigonu da vyviest do pustatiny a za ziva ju da pochovat v skalnej hrobke. Kreon odchadza do palaca. Starci ospevuju lasku Haimona a Antigony.

4.dejstvo
Sluhovia vyvadzaju z palaca Antigonu. Nacelnik zboru suciti s Antigonou, no hrda Antigona sa neboji. Je presvedcena o spravnosti svojho konania, viera jej dodava silu. Prichadza Kreon a vyda rozkaz, aby Antigonu zatvorili do kamennej hrobky. Antigona veri vo svoju nadej - ze po smrti bude mila otcovi i matke.

Spytuje sa nebies, preco je zbozny cin trestany ako bezboznost.. No Kreon uz hovori, ze sluhovia, co ju maju odviest, budu s placom pykat za svoju lenivost, a tak sluhovia odvadzaju Antigonu. Zbor starcov porovnava vaznenu matku Diovho dietata s Antigonou. Lykurga uvaznil Dionyz za to, ze hovoril veci, ktore mali ostat nevyslovene.

5.dejstvo.
Prichadza vestec Teireisias. Kreon dal doteraz vzdy na jeho rady a preto chce vediet, co mu Teireisias prinasa. Teireisias mu vyklada znamenia - ze nedobre urobil, ked nenechal pochovat Oidipovho syna. S dobrym umyslom mu radi, prijat dobru radu, z ktorej plynie osoh. Kreon sa nazlosti a trva na zakaze. Obvini Teireisia z toho, ze len striebro pyta. Teireisias sa urazi a predpoveda mu, ze vo jeho dome zaznie narek zien i muzov. Teireisias odchadza. Nacelnik zboru Kreonovi vravi, ze vestec sa vo svojich vestbach este nemylil. Kreon sa nevie rozhodnut. Vie, ze je hrozne ustupit, no este hroznejsie je vzdorovat a na hlavu si strhnut skazu. Pyta sa nacelnika zboru, co robit. Ten mu poradi vypustit Antigonu z podzemneho vazenia a pochovat mrtveho Polyneika. Kreon posluchne a odchadza. Starci ospevuju Bakcha. Tuzia po tom, aby sa vratil.

Epilog
Prichadza Prvy posol so zlou spravou. Nacelnik zboru sa pyta, a dostava odpoved, ze zomrel Haimon. Sam sa zabil, pokladajuc svojho otca za vraha. Prichadza Eurydika. Prvy posol jej vysvetluje - sprevadzal Kreona na luku, kde lezalo telo Polyneika roztrhane psami. Vzyvali Hekatu, Hada, aby zadrzali hnev a telo poumyvali a pochovali. Potom sa ponahlali k hrobke. Uz z dialky poculi prenikavy plac. Kreon rozpoznal hlas svojho syna Haimona. Prikaze sluhom odvalit balvan z otvoru, aby sa presvedcili, ci je to naozaj Haimon alebo ci ho klamu bohovia. Po odvalni balvana zbadaju Antigonu visiacu na vlastnom zavoji a vzlykajuceho Haimona objimajuceho jej trup. Kreon ho vyzve, aby vysiel. No Haimon, plny pohrdania, vytiahne mec a vrazi si ho do hrude. kym este dychal, privinul sa rukou k Antigone. "A lezi tam i teraz, mrtvy pri mrtvej," dopovie Prvy posol. Eurydika odchadza. nacelnik zboru to poklada za cudne, no nakoniec sa zhodnu na tom, ze to asi urobila preto, aby neoplakavala syna verejne. Prvy posol vojde do palaca. Prichadza Kreon, v naruci nesie Haimonove mrtve telo. Kreon akoby precitne a priznava svoju chybu. pochopil to, no neskoro. Prichadza druhy posol so slovami: "pane moj, na teba sa tusim valia nestastia - ved jedno si nesies v naruci a druhe ta uz caka doma." Kreon sa dozveda, ze jeho zena, Eurydika, je mrtva. Prebodla sa mecom.

Druhy posol hovori, ze oplakala haimona a este stihla prekliat Kreona ako vraha svojho potomstva. Zufaly Kreon prosi bohov, aby mu vzali zivot. Nacelnik zboru: "O nic nepros, lebo kazdy clovek ma svoj osud, ktoremu sa nevyhne."
tento pribeh sa konci tragicky, smrtou troch ludi. No zarocen prinasa poucenie. Ani pre takeho muza, ktory mnoho pozna, nie je hanbou este mnohemu sa priucit a nebyt tvrdohlavy. Pretoze neprimerana tvrdohlavost a vlastna pycha mozu sposobit velku tragediu.