V jeden podvečer zanechala mladá žena menom Fatima dievčatko menom Cosette u rodiny Thénardierovcov, ktorí vlastnili krčmu a mali dve dcéry Eponine a Azelmu. Citujem: “Dieťa tejto ženy bolo priam božské stvoreniatko, dvojročné až trojročné dievčatko. Pod nadvihnutou sukničkou bolo vidieť biele, bucľaté a pevné stehno. O jeho očiach sa dalo povedať iba toľko, že boli veľmi veľké a že mali nádherné riasnice.“ Nechala ju tam v presvedčení, že sa budú o ňu dobre starať. Avšak opak bol pravdou. Keď sa dostali do dlhov, predali všetko Cosettino oblečenie, čo jej zanechala matka. Keď matka prestávala platiť Thénardierovcom dohodnuté mesačné splátky, začali sa k nej správať horšie ako k psovi. Stala sa ich slúžkou. Keď mala práve osem rokov, všetko sa zmenilo. Od Thénardierovcov ju odviedol Jean Valjean. Bol to starší pán v starom kabáte a v pokrčenom klobúku. Než Fatima zomrela, sľúbil jej že sa o Cosette postará. A to aj splnil. Na druhý deň ešte večer sa dostali do Paríža. Trochu si objasnime minulosť Jeana Valjeana. Bol to bývalý galejník. Potom čo bol neprávom odsúdený za krádež chleba pre sestrine deti, odsedel si devätnásť rokov na galejach a päť rokov za pokusy o útek. Keď sa dostal z väzenia, uchýlil ho milostivý biskup, ktorému ukradol strieborné príbory. Keď ho chytili a priviedli pred biskupa, biskup povedal: citujem: “Ach, to ste vy! Teším sa, že vás vidím, ale ako to, veď som vám dal aj svietniky, aj tie sú strieborné! Prečo ste si ich nevzali s príbormi?“ Tento zážitok ho úplne zmenil. Stal sa aj starostom a ľudia ho mali radi. Po odchode s Cosette do Paríža bol stále prenasledovaný ako galejník, preto nemali trvalé bydlisko. Až raz si našli bývanie v kláštore, kde žili pokojným životom. Z Cosette sa začala vyvíjať krásna, pôvabná mladá dáma. Jean Valjean jej chcel poskytnúť viac voľnosti a preto sa z kláštora odsťahovali do domčeka v úzadí.

Marius bol študovaným právnikom, ktorý mal rád slobodu a preto nenastúpil do práce, aj keď bola dobre platená. Privyrábal si letnými brigádami. Najradšej chodil do Luxemburských záhrad na prechádzky, kde sa stretol s Cosette. Cosette a Jean Valjean tam chodili každý deň. Zo začiatku sa Mariusovi zdala Cosette škaredá, ale až po ročnej prestávke navštevovania Luxemburskej záhrady ju skoro ani nepoznal. Veľmi opeknela. Marius sa tam chodil každý deň prechádzať až raz, citujem: „ Bol krásny, lahodný deň.