Grófka súhlasí a keďže sa dozvedela, že ju navštívi syn jej tútora, baróna Kostrovického požiada Oriešku o pomoc pri zostavovaní programu na jeho uvítanie. Mladý Ľudovít Kostrovický je totiž, aj napriek tomu, že sa naposledy videli ako deti, jej budúcim ženíchom. Úradník Suchay prichádza oznámiť koniec žatvy a že ženci a žnice by radi v kaštieli oslávili tradičné obžinky. Keď Miluša grófke osvetlí ich podstatu, skrsne v jej hlave nápad, využiť obžinkovú slávnosť na uvítanie mladého baróna. Zároveň však začína pochybovať, či je správne vydávať sa za takmer neznámeho človeka len kvôli rodičovskej dohode. Rozhodne sa svojho nastávajúceho podrobiť skúške. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka bude najkrajšou žnicou, ktorá spolu s najkrajším žencom donesie svojej panej obžinkový veniec. Takto môže baróna lepšie spoznať a zároveň si overiť, či sa do nej je schopný zaľúbiť kvôli nej samej a nemieni si ju brať len vďaka jej postaveniu a kvôli tomu že musí. Tento žartík sa rozhodne využiť grófkina komorná Capková, ktorá neznáša Milušu kvôli jej národnému cíteniu a napíše starému barónovi Kostrovickému list, ktorý ju má pripraviť o miesto po grófkinom boku.
Z kaštieľa Kostrovických neskôr prichádza ďalšia novina. Mladý pán barón príde aj so svojim spolužiakom z Pešti, slovenským inžinierom Rohonom. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si, z podobných pohnútok ako Miluša a barónka, aj títo dvaja nevymenili úlohy. A tak dochádza k dvojnásobnej zámene, o ktorej tuší len barónov sluha Pišta, ktorého mladý gróf – veľký maďarón – nechal hneď otitulovať husárom. Po príchode na zámok čaká Rohona a Ľudovíta úprimné slovenské privítanie z úst domnelej grófky. Aj ďalšie Milušine slová sa nesú v národnom duchu, čím si získava Rohonovu priazeň a postupne i srdce. Ľudovít si však začína byť istý, že zo svadby nič nebude a rozhodne sa odísť. No hneď potom ako pošle Pištu zapriahnuť, zjaví sa vo dverách krásna slovenská žnica - prestrojená grófka. Pán barón je ňou taký očarený, že sa nielen rozhodne zostať, ale sa na ňu po celej dedine vypytuje a hľadá ju. A ani on jej nie je ľahostajný. Rohonove city k Miluši prerástli do takých rozmerov, že ich už ďalej nedokáže skrývať. Rozhodne sa ich „grófke“ vyjaviť a zároveň odhaliť svoju a Ľudovítovu výmenu. Miluša sa však zľakne, že sa do nej zaľúbil mladý barón a aby tomu zabránila, prvá prezradí pravdu o sebe a dedinskej žničke. Nato Rohon uvádza na pravú mieru totožnosť inžiniera a mladého baróna.
Ľudovít sa v tých chvíľach práve vracia z dediny, a preto nepozná najnovšie okolnosti. Miluša a Rohon si ho doberajú predstieraním ich blížiacej sa svadby.