nasledovali ďalšie, dnes už klasické diela ako napríklad „Věc Makropulos“, „Krakatit“, „Válka s Mloky“, „Bílá nemoc“, „Matka“, z ktorých mnohé neunikli ani pozornosti filmových režisérov i divadelných dramatikov.
Aj keď najväčšiu časť Čapkovej literárnej a divadelnej tvorby tvorili diela z oblasti fantastickej literatúry, v ktorých odovzdával nasledujúcim generáciám čitateľov tak humanistické posolstvá, ako aj varovania pred neuváženými činmi, ktoré s rozmachom techniky a modernizácie úzko súviseli. Nezabúdal ani na najmladšieho čitateľa, deti. A tejto myšlienky sa držal v niekoľkých dielach, ktoré či už sám, alebo v spolupráci s Jozefom venoval deťom. Jednou z najznámejších je kniha „Dášenka čili život štěněte“ (obr. č.3), v ktorej opísal úsmevné príhody šteniatka a jeho „boj“ s veľkým „nepsím“ svetom.
Za svoju tvorbu bol Karel Čapek odmenený cenou, o ktorej snívajú mnohí spisovatelia, v roku 1936 bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Všetky jeho smelé plány a túžby však o dva roky neskôr zhasli – 25.12. 1938 Karel Čapek zomrel na zápal pľúc. Tento velikán zanechal vo svojich dielach veľké ľudské posolstvo a odkaz pre mladých ľudí, ktorí len začínajú spoznávať svet. Jeho nadčasová tvorba plná humánneho postoja k životu, lásky k blížnemu i zvieratám ich oslovuje z každej stránky jeho kníh.


2. Obsah analyzovaného diela

Dielo sa začína opisom otcovej izby. Tonko píše báseň. Peter spolu s Kornelom sú zvedaví, čo robí. Keď zistia, že píše báseň, tak sa mu vysmejú. Ale keď Kornel začne čítať báseň zistí, že je celkom dobrá. Síce Tonka priamo nepochváli.
„Kornel: Hrozné! Peter z toho chlapca bude básnik! Taká slušná dôstojnícka rodina...
Tonko: (nesmierne šťastný). Tebe sa to naozaj páči?
Kornel: (priateľsky ho pokváka za vlasy). No, musíš sa ešte hodne učiť, Tonko...“ (295)
Medzitým sa rozprávajú o Jurkovi, ktorý sa pokúša o výškový rekord so zaťažením. Všetci traja dúfajú, že sa mu to podarí.
Po miernej hádke medzi Kornelom a Petrom, vstúpi do miestnosti matka. Keď ostane v izbe sama, ide k otcovej podobizni. Pomaly z kúta vystupuje otec. Začne sa s ním rozprávať o jeho smrti. Nakoniec zistia, že jeho smrť bola len plukovníkova chyba.
„Otec: Pretože to bolo vlastne zbytočné. Náš plukovník spravil chybu, vieš? Hlavná kolóna mala počkať dolu, a do toho priesmyku mali poslať aspoň dva batalióny. A horskú bariéru. Vedel som vopred, čo bude. Vravel som plukovníkovi, no on mi povedal: Ako vidím, major, vy sa bojíte-
Matka: Richard! A preto si išiel – na smrť?“ (311)
Ako prvý syn jej zomrel Ondrej. Bol lekárom a odišiel do Afriky liečiť žltú zimnicu. Ktorej nakoniec sám podľahol. Keď sa zjavil matke, tá ho obvinila, že zomrel zbytočne.
„Matka: Nuž vidíš, Ondro, nebolo to nadarmo? Nebolo to zbytočné?
Ondrej: Nebolo mamička. Ty tomu nerozumieš.
Matka: Nie, nerozumiem. Ja som vám asi nikdy nerozumela...“ (321)
Tiež sa jej zjaví syn Jurko.