V období slovenského literárneho romantizmu sa o rozvoj literárnej vedy výrazne pričinil J. M. Hurban rozsiahlou literárnohistorickou štúdiou Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1846, 1851-52) a literárnokritickými prácami, napr. Obozrenie novejších literatúr slovenských.

Obsah diela
Dej sa odohráva v čase od Silvestra do Troch kráľov v roku 1847. Hlavnými postavami sú občania Bruchoslavíc - starý mládenec Ďorď Šúplata, jeho slúžka Ilona, vdova Hovorková a jej vnučka Ľudmilka, bohatý advokát Brožek a jeho priateľ Jaroslav Milenský, vdova Hurdálková. Ďorď Šúplata, bohatý zeman, starý mládenec sa chce ženiť, túži po Ľudmile Hovorkovej, krásnom mladom dievčati. Je silvestrovský večer a Ďorďa v prípravách na pytačky vyruší slúžka Ilona. Chváli sa žrebom, ktorý kúpila od žida Renzefa za 6 zlatých v striebre. Ďorď sa jej vysmieva a nadáva, že zbytočne vyhadzuje peniaze, lebo jej žreb určite nevyhrá dvesto tisíc. Ilona mu ho chce odpredať, aby nemala škodu. Ďorď odmietne a odchádza do Hovorkov. O Ľudmilinu ruku sa uchádza aj slovenský spisovateľ Jaroslav Milenský. Aj on sa chystá na Silvestra na pytačky do Hovorkov. Keď už odchádza z domu, navštívi ho priateľ Brožek. Rozprávajú sa o národných veciach. Brožek má iný názor ako Milenský. Pred odchodom Brožek Milenského upozorní, že má konkurenta u Ľudmilky.

Ďorď Šúplata príde na pytačky skôr ako Milenský. Vdova Hovorková sa potešila, pretože ho už mala dávnejšie vyhliadnutého za manžela pre svoju vnučku. Ľudmila Šúplatu odmieta, lebo ona ľúbi Jaroslava Milenského. Po chvíli prišiel aj Milenský a vtedy sa zase potešila Ľudmila. Milenský sa nestačil ani usadiť a už ho Hovorková odviedla do vedľajšej chyže, aby Ľudmila ostala so Šúplatom sama. Ďorď bol celý vyplašený, lebo chcel urobiť na Ľudmilu dobrý dojem. Iba koktal a zosmiešňoval sa, aj jeho vykoktané vyznanie lásky pôsobilo smiešne. (2) "Lež Šúplata začal len zas: - Taký akýsi neokrôchaný som... Ale Ľudmila odrazu tiež mala odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu Šúplatovi: - Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený pán, oni vedia dobre nielen ľudí, ale aj seba poznávať."

Brožek ako správny Bruchoslavičan vedel, že vdova Hovorková neustúpi od ženícha Šúplatu, ak tomu trochu nepomôže. Navštívil vdovu Hurdálkovú, pred ktorou spomenul, že vdova Hovorková má veľké dlhy. Tá hneď navštívila Šúplatu, aby ho zachránila pred nerovným manželstvom. Dobre poznala jeho úmysly dostať bohatú nevestu. Nešťastná Ilona predala svoj žreb bohatému advokátovi Brožkovi. On ho neskôr daroval svojmu chudobnému priateľovi Milenskému. Keď bol Ďorď na pytačkách druhýkrát, dozvedel sa, že lós číslo 1847, ktorý mu ponúkala Ilona, vyhráva dvestotisíc. Hneď bežal domov a začal sa Ilone líškať. Bez rozmýšľania ju požiadal o ruku a hneď vystrojili svadbu. Po svadbe chcel, aby mu Ilona doniesla jej žreb, aby už mohol vybrať "jeho výhru". Namiesto lósu dostal pätnásť zlatých a odpoveď, že ho už predala. Ďorď sa nazlostil, chytil palicu a zbil Ilonu. Od tých čias ju bíjaval každý deň, za to, "čo mu urobila". (3) "Mne takú hanbu vykonať! To neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou, prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho domu chodiť! A pane - ani mi len slova nepovedal, lež ja tam v kostole musím jeho sprosté ohlášky vyočúvať! A zas sa rozplakala." Nešťastná vdova Hovorková sa potom vrhla na druhého boháča, Brožka. (4) "Jej pozornosť bola celá na Brožka obrátená. - No, wie gehts denn, Herr von Brožek, wie?" Brožkovi sa Ľudmila páčila, ale vedel, že ju miluje jeho priateľ Milenský.
Bohatá vdova Hovorková dovolila svojej vnučke Ľudmile vydať sa za slovenského spisovateľa Milenského len vtedy, keď všetci budú vedieť ako sa Šúplata znemožnil. Milenský dostal dvestotisíc zlatých a bol bohatší ako Šúplata. Od tých čias si žili manželia Milenskí spokojne, bez biedy, v šťastí. Šúplata sa musel uspokojiť so svojou chudobnou ženou Ilonou, svojou bývalou slúžkou.

Charakteristika
Bruchoslavičania
Bruchoslavičania sú vychýrení klebetníci. Autor o nich hovorí (5) "...lebo tí majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb." Okrem toho, že radi klebetili, boli mamonármi. Ľudí neposudzovali podľa vzdelania, ale podľa pôvodu a bohatstva. Preto vzdelaný slovenský spisovateľ Milenský bol pre nich iba "obyčajným škrabákom", avšak neokrôchaný, ale bohatý Šúplata to už bol niekto.