Jozef Miloslav Hurban: Od Silvestra do Troch kráľov

Jozef Miloslav Hurban
Od Silvestra do Troch kráľov

Radoslav Husár, 1X, 2001/2002

Obsah

Citát............................................................3
Romantizmus.............................................4
Život a dielo autora.....................................5
Obsah diela.................................................7
Charakteristika postáv (Bruchoslavice).......9
Konflikty......................................................11
Ideový rozbor..............................................13
Štýl a kompozícia........................................14
Vlastný názor..............................................15
Zoznam citovanej literatúry.........................16
Bibliografia..................................................17

"Srdce zanietené krásami, ale jasná myseľ."
Jozef Miloslav Hurban (1)

Romantizmus
O slovenskom romantizme sa dá povedať, že v porovnaní s ostatným európskym romantizmom prichádza oneskorene. V jeho programe bolo veľa z toho, čím sa prezentoval aj klasicizmus. Vo svojich počiatkoch sa opieral o klasicistickú poetiku, no nemohol odolať tlaku európskeho romantizmu a moderným filozofickým a myšlienkovým prúdom. K jeho plnšiemu rozvoju dochádza po uzákonení spisovnej slovenčiny, k čomu prispeli aj väčšie publikačné možnosti v almanachu Nitra, v Slovenských národných novinách a Orle tatranskom. V literatúre národného obrodenia, v romantizme, najbohatšie bola zastúpená poézia. Jej reakcie na spoločenské udalosti boli vždy kritické, mali mobilizačný charakter a v autorovom podaní obsahovali výrazný znak básnického subjektu. Slovenský romantizmus sa začlenil do prúdu národných literárnych romantizmov v Európe ako ich variant, no zároveň ako osobitný proces, ktorý sa realizoval povýšením ľudovej reči na spisovný jazyk a aktualizáciou ľudovej poézie. Básnici v tvorbe používali bohatú symboliku slovenských hôr a riek (Tatry, Váh, Dunaj, Hron, Nitra, Devín), čím vlastne vymedzovali územie Slovenska. To malo ďalekosiahly význam pre posilňovanie a upevňovanie národného povedomia. V poézii sa na prvé miesto dostáva lyrika, veršované ľudové povesti, balady, v próze historické námety a cestopisná próza. K najvýznamnejším predstaviteľom romantickej generácie okrem Ľudovíta Štúra patria Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Francisci, Ján Kalinčiak, Mikuláš Dohnány, Pavol Dobšinský, Ján Čajak, Samo Vozár, Samo Bohdan Hroboň a ďalší. Každý z nich vydal svedectvo o dobe, v ktorej žil.

Život a dielo autora
* 19.3.1817 Beckov
 21.2.1888 Hlboké

Jozef Miloslav HURBAN (pseud. Slavomil F. Kořenatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) bol ideológom a organizátorom slovenského národného hnutia, básnikom, spisovateľom, vydavateľom a redaktorom, historikom, evanjelickým farárom a superintendentom. Otec Pavol Hurban bol ev. farárom, matka Anna, rod. Vorosová. Za manželku mal Annu, rod. Jurkovičovú, mali 4 dcéry a 5 synov, z nich najznámejší bol Svetozár Hurban Vajanský. Základné vzdelanie získal u otca, r. 1826-30 študoval na mestskej škole v Trenčíne, r. 1830-40 na Ev. lýceu v Bratislave, r. 1840 vysvätený za kňaza, r. 1860 obhájil doktorát z filozofie (PhDr.), získal aj čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.).

V rokoch 1840-43 bol evanjelickým kaplánom v Brezovej pod Bradlom, od 1843 farárom v Hlbokom, r.1866 superintendentom slovenskej ev. patentálnej cirkvi. Počas štúdia na Evanjelickom lýceu v Bratislave patril k najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovanskej. Od polovice roku 1835 sa pod osobným vplyvom Ľudovíta Štúra začlenil do národnobuditeľskej, literárnej a kultúrno-organizačnej činnosti bratislavskej slovenskej mládeže. Na stretnutí štúrovskej mládeže 24. 4. 1836 na Devíne prijal slovanské meno Miloslav. V rokoch 1837-40 bol členom a popredným aktivistom tajného národnodemokratického spolku Vzájomnosť. Jeho básnické prvotiny zo študentských rokov publikované sčasti v Hronke a v pražských Kvetoch odrážajú národné a slovanské povedomie, ale aj ostrú iróniu proti prospechárstvu, odrodilstvu a konzervativizmu. V roku 1839 podnikol cestu do českých krajín, ktorú literárne spracoval v národnej a slovansky angažovanej reportáži Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách (1841). Bol stúpencom idey slovanskej vzájomnosti Jána Kollára; prednášky, básne i prózu písal v bibličtine, tradičnej spisovnej češtine. V tom čase sa vyhranil jeho zmysel pre reálne vnímanie a posudzovanie vývinových tendencií spoločnosti, jej hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov a potrieb, ktoré sa stávajú aj hlavným katalyzátorom jeho koncepcie slovenskej a slovanskej otázky, funkcie historizmu, ideí humanizmu, kritérií estetizmu.

Od roku 1843 pôsobil v Hlbokom, organizuje nedeľné školy, zakladá svojpomocné pokladnice, spolky miernosti. Skúsenosti z tejto činnosti uverejnil v práci Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných (1846). V roku 1843 bol so Štúrom a Hodžom jedným z kodifikátorov spisovnej slovenčiny, ktorú ako prvý použil vo svojom almanachu Nitra - dar drahím krajanom slovenskím obetuvaní (1844). Zaujímavé sú jeho príspevky Prítomnosť a obrazy zo života tatranského (1844) a Prechádzka po považskom svete (1844).

Bol spoluzakladateľom spolku Tatrín (1844). Vydával prvý slovenský literárnovedný časopis Slovenské pohľady na vedy, umenie a literatúru (1846). Obhajoval práva Slovákov proti maďarizácii publicistickou a literárnou tvorbou. Bol jedným z vodcov revolúcie 1848-49 a predsedom Slovenskej národnej rady, autorom básne Bije zvon slobody, revolučného ohlasu Bratia Slováci!; bol osnovateľom Nitrianskych žiadostí a Mikulášskych Žiadostí slovenského národa. Po potlačení revolúcie vystupoval najmä na obranu Ev. a. v. cirkvi pred pomaďarčovaním, 1863-75 vydával časopis Cirkevné listy. Bol spoluorganizátorom Memorandového zhromaždenia v Martine v júni 1861, spolutvorcom Memoranda slovenského národa, zakladajúcim členom a funkcionárom Matice slovenskej (1863-1875). Ostro vystúpil proti maďarizačnému národnostnému zákonu z roku 1868, hlavne článkami Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny, za ktorý bol aj väznený. Jeho literárne dielo tvoria básne Piesne nateraz, prózy s historickou tematikou Svadba krále velkomoravského, Svatoplukovci aneb pád říše Velkomoravské, román Gottšalk (V tomto diele autor odsudzuje nemecké pokresťančovanie Slovanov. Slovanské knieža Gočalko opúšťa svoju pohanskú rodinu a ožení sa s dánskou kresťanskou princeznou, a pod ponemčeným menom Gottšalk šíri kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi a tým vydáva slovanské kmene Nemcom. Nakoniec ho zabijú jeho vlastný krajania. Autor odhaľuje stránky kresťanstva a pohanstva. Pri kresťanstve vyzdvihuje humanistický základ ale odcudzuje metódy akými sa šírilo. V pohanstve si cenní voľnosť, demokratizmus.), historická povesť Olejkár (Dej sa odohráva v Trenčíne a jeho okolí za čias Matúša Čáka Trenčianskeho. Začína sa v búrlivej a tajuplnej noci roku 1299. K trenčianskému zlatníkovy prichádza tajomná postava olejkára Hrabovca. Olejkár sa zo žiarlivosti a malichernosti dokopy so zlatníkom, ktorému pripravuje jedy na odstránenie Matúša Čáka Trenčianskeho a jeho prívržencov. Ale ich úmysli odhalí Vít, ktorý chce pred ich pomstou utiecť s milovanou Ľudmilou do Čiech. v tedy sa odhaľujú osudy a tajomstvá jednotlivých postáv. Hrabovec spoznáva svoj omyl, na súde sa kajúcne priznáva a odhalí svoju minulosť. Kedysi ľúbil zlatníkovú sestru a mal s ňou aj syna, ale jeho bohatá zemianska rodina so svadbou nesúhlasila. Zlatníková sestra spáchala samovraždu. Venoval sa liečiteľstvu. Syna dal do výchovy chudobnej žene. Neskôr sa oženil s bohatou Miladou a mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel zobral si ho za pomocníka. Vít sa zaľúbil do Ľudmily a v závere prichádzajú na to, že sú súrodenci. Zlatníka odsúdili na smrť, Hrabovec bol omilostený. Vít vstúpil do Matúšových služieb, Ľudmila s jej mamou sa uchýlila do kláštora.), postrehy o dobovom slovenskom živote (satiry Korytnické poháriky, Slovenskí žiaci a Od Silvestra do Troch kráľov), nedokončený Životopis Ľudovíta Štúra (1881-1884) vychádzal v Slovenských pohľadoch a Rozpomienky na revolučné roky 1848-49.

V období slovenského literárneho romantizmu sa o rozvoj literárnej vedy výrazne pričinil J. M. Hurban rozsiahlou literárnohistorickou štúdiou Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1846, 1851-52) a literárnokritickými prácami, napr. Obozrenie novejších literatúr slovenských.

Obsah diela
Dej sa odohráva v čase od Silvestra do Troch kráľov v roku 1847. Hlavnými postavami sú občania Bruchoslavíc - starý mládenec Ďorď Šúplata, jeho slúžka Ilona, vdova Hovorková a jej vnučka Ľudmilka, bohatý advokát Brožek a jeho priateľ Jaroslav Milenský, vdova Hurdálková. Ďorď Šúplata, bohatý zeman, starý mládenec sa chce ženiť, túži po Ľudmile Hovorkovej, krásnom mladom dievčati. Je silvestrovský večer a Ďorďa v prípravách na pytačky vyruší slúžka Ilona. Chváli sa žrebom, ktorý kúpila od žida Renzefa za 6 zlatých v striebre. Ďorď sa jej vysmieva a nadáva, že zbytočne vyhadzuje peniaze, lebo jej žreb určite nevyhrá dvesto tisíc. Ilona mu ho chce odpredať, aby nemala škodu. Ďorď odmietne a odchádza do Hovorkov. O Ľudmilinu ruku sa uchádza aj slovenský spisovateľ Jaroslav Milenský. Aj on sa chystá na Silvestra na pytačky do Hovorkov. Keď už odchádza z domu, navštívi ho priateľ Brožek. Rozprávajú sa o národných veciach. Brožek má iný názor ako Milenský. Pred odchodom Brožek Milenského upozorní, že má konkurenta u Ľudmilky.

Ďorď Šúplata príde na pytačky skôr ako Milenský. Vdova Hovorková sa potešila, pretože ho už mala dávnejšie vyhliadnutého za manžela pre svoju vnučku. Ľudmila Šúplatu odmieta, lebo ona ľúbi Jaroslava Milenského. Po chvíli prišiel aj Milenský a vtedy sa zase potešila Ľudmila. Milenský sa nestačil ani usadiť a už ho Hovorková odviedla do vedľajšej chyže, aby Ľudmila ostala so Šúplatom sama. Ďorď bol celý vyplašený, lebo chcel urobiť na Ľudmilu dobrý dojem. Iba koktal a zosmiešňoval sa, aj jeho vykoktané vyznanie lásky pôsobilo smiešne. (2) "Lež Šúplata začal len zas: - Taký akýsi neokrôchaný som... Ale Ľudmila odrazu tiež mala odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu Šúplatovi: - Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený pán, oni vedia dobre nielen ľudí, ale aj seba poznávať."

Brožek ako správny Bruchoslavičan vedel, že vdova Hovorková neustúpi od ženícha Šúplatu, ak tomu trochu nepomôže. Navštívil vdovu Hurdálkovú, pred ktorou spomenul, že vdova Hovorková má veľké dlhy. Tá hneď navštívila Šúplatu, aby ho zachránila pred nerovným manželstvom. Dobre poznala jeho úmysly dostať bohatú nevestu. Nešťastná Ilona predala svoj žreb bohatému advokátovi Brožkovi. On ho neskôr daroval svojmu chudobnému priateľovi Milenskému. Keď bol Ďorď na pytačkách druhýkrát, dozvedel sa, že lós číslo 1847, ktorý mu ponúkala Ilona, vyhráva dvestotisíc. Hneď bežal domov a začal sa Ilone líškať. Bez rozmýšľania ju požiadal o ruku a hneď vystrojili svadbu. Po svadbe chcel, aby mu Ilona doniesla jej žreb, aby už mohol vybrať "jeho výhru". Namiesto lósu dostal pätnásť zlatých a odpoveď, že ho už predala. Ďorď sa nazlostil, chytil palicu a zbil Ilonu. Od tých čias ju bíjaval každý deň, za to, "čo mu urobila". (3) "Mne takú hanbu vykonať! To neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou, prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho domu chodiť! A pane - ani mi len slova nepovedal, lež ja tam v kostole musím jeho sprosté ohlášky vyočúvať! A zas sa rozplakala." Nešťastná vdova Hovorková sa potom vrhla na druhého boháča, Brožka. (4) "Jej pozornosť bola celá na Brožka obrátená. - No, wie gehts denn, Herr von Brožek, wie?" Brožkovi sa Ľudmila páčila, ale vedel, že ju miluje jeho priateľ Milenský.
Bohatá vdova Hovorková dovolila svojej vnučke Ľudmile vydať sa za slovenského spisovateľa Milenského len vtedy, keď všetci budú vedieť ako sa Šúplata znemožnil. Milenský dostal dvestotisíc zlatých a bol bohatší ako Šúplata. Od tých čias si žili manželia Milenskí spokojne, bez biedy, v šťastí. Šúplata sa musel uspokojiť so svojou chudobnou ženou Ilonou, svojou bývalou slúžkou.

Charakteristika
Bruchoslavičania
Bruchoslavičania sú vychýrení klebetníci. Autor o nich hovorí (5) "...lebo tí majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb." Okrem toho, že radi klebetili, boli mamonármi. Ľudí neposudzovali podľa vzdelania, ale podľa pôvodu a bohatstva. Preto vzdelaný slovenský spisovateľ Milenský bol pre nich iba "obyčajným škrabákom", avšak neokrôchaný, ale bohatý Šúplata to už bol niekto.

Ďorď Šúplata
Bol bohatým zemanom, starým mládencom, veľmi sa túžil oženiť. Všetky vydajachtivé staré slečny, frajly ho mali vo svojom zozname. Doteraz sa neoženil, lebo nikdy nebol spokojný s venom, 5000 zlatých mu bolo málo. (6) "V tomto teda okamihu, v ktorom mu čas toho päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa usilovne o tom, ako by už predsa raz mohol zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody." Veľmi sa mu páči Ľudmila Hovorková, tú by si z lásky zobral aj bez vena. Jeho túžba po peniazoch je však veľmi veľká. Je skôr lakomý, ako šetrný ako to vidieť aj na poškodenom zrkadle. (7) "Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla...Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru pooblepované pekným, kvietkovaným papierom." Ale na lásku zabudne, keď mu klebetnica Hurdálková narozpráva, že vdova Hovorková má iba dlhy. Keď potom zistí, že jeho slúžka Ilona má žreb, ktorý vyhráva 200 000 zlatých, z mamony sa s ňou ožení. Bol skôr škaredý ako pekný, ale sám bol so svojím výzorom spokojný. (8) "V tomto puknutom zrkadle vidieť krivý nos a nadrapené oko...Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi, zabelie hneď ho pán Šúplata čímsi potiera...Zuby má pekné, čierne ako havran." Myslí si, že je vtipným spoločníkom, ale všetci sa mu radšej vyhnú. (9) "...a páni Bruchoslavičania, čo dolu Váhom išli, znali ho tiež dobre a vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým."

Ilona, vydatá Šúplatová
Staršia, krívajúca slúžka a zároveň aj kuchárka u bohatého Šúplatu. Bola veľmi šetrná, schránlivá a aj keď nebola dobrou kuchárkou kvôli jej šanovlivosti, úspornosti bol Šúplata s ňou spokojný. Bola naivná, skoro až sprostá, preto nepochopila, že žreb, ktorý jej predal prefíkaný žid za jej usporené peniaze, nemusí vyhrať. Bola zaslepená vidinou veľkého bohatstva. (10) "...nedala som päť, ale šesť zlatých v striebre za tento papierik; ale to si veru vyprosím, aby mi ho daromným papierom menovali! A dvestotisíc zlatých, ktoré zaň dnes - zajtra dostanem?...veď mne ten strapatý žid Renzef s istotou povedal, že akási banka vo Viedni bude túto ceduľu...skoro vyplácať...A to je žid statočný!"

Jaroslav Milenský
Bol zapáleným slovenským vlastencom, spisovateľom, bez väčších finančných prostriedkov. Nechcel byť vtieravý (11) " Jaroslav sa poklonic slušne, ale nie veľmi podlízavo." Bol ochotný zostať v Bruchoslaviciach z lásky k Ľudmile. Obáva sa, že bohatá vdova Hovorková bude brániť ich láske. Keď Brožek začne žartovať s vdovou Hovorkovou a Ľudmilou, aby jej znechutil Šúplatu, veľmi žiarli a podozrieva priateľa zo zrady. Nevie, že jeho priateľ mu podaroval vyhrávajúci žreb a snaží sa získať na jeho stranu Ľudmilinu starú mamu.

Brožek
Bol bohatým advokátom, obetavým kamarátom Milenského od školských čias, čo dosvedčuje aj skutočnosť, že daroval Milenskému žreb na 200 000, aby mu umožnil zobrať si Ľudmilu. Na vlastenectvo sa pozeral s rozumom.

vdova Hovorková
Bohatá vdova, ktorá chce zabezpečiť svoju vnučku vydajom za starého, lakomého, neokrôchaného skupáňa Šúplatu. Milovala klebety - pred Šúplatom poohovárala Hurdálkovú. Keď Šúplata sa nečakane oženil so slúžkou Ilonou, bola veľmi rada, že namiesto víťazného žrebu dostal iba šmatlavú Ilonu. Zo zlosti súhlasila aj so ženíchom Milenským, ktorý nečakane zbohatol. Bola klebetná, mamonárka, pomstychtivá, zlomyseľná Bruchoslavičanka. Ako noblesná mešťanka chcela ukázať svoju znalosť aj cudzích jazykov. (12) "počínala aj ona svoju reč a "Herr von Šúplata" sem, "Herr von Šúplata" tam, len tak lietalo z jej ústočiek."

Ľudmila Hovorková
Celý dej sa točí okolo Ľudmily, ale nevieme o nej veľa. Autor jej výzor opísal slovami: (13) "Keď dnu vošla ... akoby bol anjel zletel dolu na zem z vysokého neba. Nôžky mala, ale sa nimi zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť nedala...rúčky mala ako valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka - a zúbky lež ako hovorím opísať sa to nedá..." (14) "Brožek o Ľudmile vedel, že je jediné dievča v celých Bruchoslaviciach oddané svojmu národu." Ľudmila bola poslušná, mala rada svoju starú mamu, ale vedela si obhájiť svoju lásku k Milenskému, odmietla nielen Šúplatu, ale aj Brožka. Nebola ani mamonárka (15) "K tomu bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej náklonnosti."

vdova Hurdálková
Bola najznámejšou klebetnicou v Bruchoslaviciach. Hurdálkovci mali krčmu, kde sa dozvedela všetko o každom.
(16) "...Najradšej sa dozvedala na cudzie dlhy...Nemala inej roboty ako dozvedať sa a zas klebetiť o tom... Bola vo veľkej vážnosti u klebetných Bruchoslavičaniek. ...Veď to Hurdálková povedala." Mala prehľad o všetkých financiách v meste. Brožek si ju vybral ako informátorku o dlhoch vdovy Hovorkovej.

Konflikty
1. Medziľudské (medzi jednotlivými postavami)

Dôverčivosť - prešibanosť
(Ilona - Renzef)
Hlúpa dôverčivá Ilona si kúpila žreb od prefíkaného žida Renzefa, ktorý tvrdil, že jej žreb určite vyhrá. Ilona z túžby po veľkých peniazoch žreb kúpila za svoje ťažko zarobené úspory.

Klebety - klebety
(Brožek - Hurdálková)
Brožek ako pravý Bruchoslavičan vie, že jediný spôsob ako odhovoriť Šúplatu od Ľudmilky je ohovoriť Hovorkovú pred Hurdálkovou.
(Hurdálková - Hovorková)
Hurdálková chce odhovoriť Šúplatu od ženby s Ľudmilou. Tvrdí mu, že Hovorková má veľa dlhov a bohatstvo len predstiera. Keď sa s Ľudmilou ožení, bude ich musieť vyplatiť on. Šúplata sa hnevá na Hovorkovú a povie jej o dlhoch a o svojej informátorke dôveryhodnej Hurdálkovej. Hovorková zase pred ním ohovorí celú rodinu Hurdálkovej.

Žiarlivosť
(Milenský - Brožek)
Brožek chce ukázať neokrôchanosť Šúplatu a znechutiť ho pred Hovorkovou, a tak začne žartovať s vdovou Hovorkovou a Ľudmilou. Milenský nepochopí úmysly a spôsoby nahováračiek svojho priateľa a strašne naňho žiarli. Pokladá ho za zradcu.

Súperenie o ženu
(Milenský - Šúplata)
Šúplata na návšteve chce očariť Ľudmilku svojimi rečami, nedarí sa mu, dievča sa mu vysmieva. Šúplata je v nevýhode - starý, škaredý, lakomý, nevzdelaný. Oproti nemu Milenský - milý, pekný, vzdelaný, slovenský spisovateľ, do ktorého je Ľudmila zaľúbená.

Spôsob zbohatnutia
(Ilona - Šúplata)
Ilona chce zbohatnúť vďaka žrebu, Šúplata cez bohaté veno. Ilona vidí v peniazoch svoje šťastie. Keď bude bohatá, bude mať vlastnú rodinu a nebude musieť byť slúžkou. Šúplata sa chce oženiť tak, aby bol ešte bohatší.

2. Spoločenské (konflikt postavy so spoločnosťou)
Mamona - vzdelanie (meštiactvo - vzdelaná spoločnosť)
(Bruchoslavičania - Milenský)
V Bruchoslaviciach sa ľudia hodnotili, cenili podľa pôvodu a majetku. Ak bohatý bol vzdelaný, tak sa správali k nemu úctivo (Brožek). Ak chudobný bol vzdelaný a k tomu slovenský spisovateľ, bol obyčajným škrabákom bez ceny. Vyššie sa hodnotili peniaze ako vzdelanie.

Vzťah k národu
(Brožek - Milenský)
(17) A náš slovenský život najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len sami teológovia opatrovali...(Milenský)
(18) ...ja myslím naopak, že už aká je, taká tá naša národnosť, ale predsa len teológom má čo za svoj život poďakovať!...(Brožek)
(19) A ja to smelo opakujem, že pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú vždy vo svojej národnosti len nedochôdčence!...(Milenský)
Rôzne názory dvoch slovenských vzdelancov pre ďalší rozvoj národa.

Pýcha a nevzdelanosť (malomeštiactvo - pokrok)
(Šúplata - Milenský)
Šúplata nevzdelaný, ale bohatý, ktorý myslí len na vlastný prospech. Milenský vzdelaný spisovateľ, ktorý myslí aj na blaho svojho národa a jeho hospodársku prosperitu.

3. Osobné (konflikt sám so sebou)
Láska k peniazom - láska k žene
(Šúplata - Ľudmila - Ilona)
Šúplata si chce zobrať Ľudmilu za ženu aj bez peňazí, ale keď sa dozvie, že žreb 1847, vyhráva rýchlo sa ožení s Ilonou. Vyhrá uňho láska k peniazom nad láskou k žene.

Láska k žene - láska k národu
(Milenský - Ľudmila)
Milenský je zaľúbený do Ľudmily, keď prestáva dúfať, že ju dostane za ženu rozhodne sa všetky sily venovať národu. (20) "Posvätím sa teda celkom tebe, národ môj."

Ideový rozbor
V tomto diele autor rozoberá vtedajšie dobové národné problémy na obyvateľoch Brucoslavíc, hlavne na postavách vlastencov Milenského a Brožka. Kritizuje meštiactvo a odporcov slovenskej idei. Chce aby ľudia robili viac pre prospech svojho národa a nielen sa starali sami o seba. Taktiež hovorí, že Slováci potrebujú na čelo sociálneho génia a nie iba teológa, pretože dovtedy budú vo svojej národnosti iba nedochôdčence.

Štýl a kompozícia
Toto dielo je Novela - epický žáner stredného rozsahu. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie. Má 10 kapitol. Dej kulminuje, vrcholí v predposlednej 9. kapitole. Opisné zložky sú potlačené. V stavbe často používa priamu reč postáv, polopriamu reč (Šúplatove myšlienky o Ľudmile) a nevlastnú priamu reč (reč postavy je včlená do pásma rozprávača). Celý dej sa sústreďuje na istú, neznámu udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, náhly zvrat na konci. Leitmotív a zvrat patria k najpodstatnejším požiadavkám novely. Pre novelu sú charakteristické znaky: málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť a dej odráža každodenný život. Autor je dobrým, vtipným rozprávačom. Jeho prejav pripomína kazateľský štýl. V tejto satirickej novele používa situačnú komiku (veľký zvrat v krátkom časovom období). Jazyk je bohatý na jazykové prostriedky, autor používa rôzne skomoleniny z nemčiny, latinčiny, maďarčiny, francúzštiny.

Štylistické prostriedky
Dialektizmy: skučko (lakomec), odcokať (odohnať)
Metafory: nos vykúkal, líca časom poorané, päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť
Prirovnanie: zuby má pekné čierne ako havran, škaredý ako noc, skákal ako cap
Zdrobneniny: frajlička, Ilonôčka
Personifikácia: slnko sa smialo
Archaizmy (skomoleniny): veksľa, lutria, kasíno, kaput, šlumpa, zacietať, burnusy, neslačíme
Cudzie slová: ebugatta, ad animam, fraile meine, geist, rathaus, ecce aká to novitas, Solem
Autorské komentáre: "Tak je páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne..."

Vlastný názor
Toto dielo určite patrí medzi najlepšie a najvtipnejšie, aké som kedy čítal. Autor ma zaujal nielen humorom, vtipom, satirou, ale aj jazykovým štýlom, ktorý použil. Napríklad opis Šúplatu: (21) "Pán Šúplata sedel pred zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé čitateľstvo, aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať. ". A naopak, nepáčil sa mi výber slov, aj keď zapadal do vtedajšej aktuálnej doby. Autor použil mnoho archaizmov a cudzích slov (skomolenín), ktorým sa dnes dá ťažko rozumieť. Vtedajšiu mamonársku a klebetnícku dobu vykreslil s ľahkosťou veľmi vtipne. Páčil sa mi náhly zvrat na konci a happy end.

Zoznam citovanej literatúry
1. Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava, Libri 1999, 2000, s.180.
2. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.147.
3. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.199.
4. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.183.
5. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.177.
6. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.129.
7. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.129.
8. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.130.
9. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.128.
10. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.134.
11. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.148.
12. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.147.
13. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.183.
14. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.177.
15. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.143.
16. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.168.
17. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.140.
18. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.140.
19. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.141.
20. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.195.
21. viď: Hurban, J. M.: Od Silvestra do troch kráľov. Bratislava, TATRAN 1975, s.129.

Ahojte vsetci! Chcem vam len povedat ze za tuto rocnikovu pracu som dostal suverennu 1, takze nech sa paci...
... a este, ak nieco z toho pouzijete napiste mi na [email protected]
falsodar