Honoré de Balzac – Otec Goriot

Honoré de Balzac – Otec Goriot

Autor:
Honoré de Balzac sa narodil 22. 5. 1799 v Tours.
Bol spisovateľom, zakladateľom kritickorealistického románu. Vyštudoval právo. Spočiatku písal dobrodružné "čierne" romány, ktoré neskôr zavrhol.
V úsilí o nezávislosť a s úmyslom vydávať klasikov kúpil tlačiareň, ale tento projekt skončil bankrotom. Túžil preniknúť do aristokrackej spoločnosti. Stále viac a viac sa zadlžoval. Vysilujúcou prácou si podlomil zdravie. Zomrel 18.8.1850 v Paríži.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí cyklus Ľudská komédia.  Vo vyše 90.románoch a poviedkach zachycuje francúzsku spoločnosť 19. storočia. Predhovor k ľudskej komédií sa stal manifestom realistického umenia. V tomto cykle vystupuje 2500 postáv. Mnohé z nich sa objavujú vo viacerých románoch, čo dodáva dielu jednotu, plnosť a rytmus. Balzacová Ľudská komédia obsahuje: Štúdie mravov, ktoré osvetľujú sociálne účinky (tu patrí aj Otec Goriot). Filozofické štúdie (Šagrenova koža) a Analytické štúdie (Fyfiológia manželstva)
Realizmus sa snažil uviesť na scénu intímnou rodinnou tragédiou Macocha a satirickou komédiou Špekulant.

Žáner: román

Literárne obdobie: francúzsky realizmus

Román patrí do Balzacovho celoživotného diela – Ľudská komédia a je zaradený do okruhu Štúdie mravov.

Idea: v popredí celého románu je vykreslenie otcovskej lásky k svojim deťom. Balzac kritizuje francúzsku buržoáznu spoločnosť

Téma: francúzsky meštiansky život, ľudské trápenia, rozdiely medzi rôznymi spoločenskými vrstvami
Prostredie: väčšinou Vaquerovský dom, ale aj ulice Paríža a divadlo

Postavy:
otec Goriot (Jean Jouachim Goriot) - Je to typ človeka ktorý sa vie vždy obetovať pre svoje dcéry. Ide mu jen o ich blaho a aby sa dostali do vyššej vrstvy. Všetky dcéry by mohli byť vďačné za takéhoto otca, ale jeho dve dcéry nepreukazovali vďačnosť ktorú si zaslúžil. Bol bývalý cestovinár (alebo obchodník s cestovinami) bol to lišiak ktorý sa na trhu nestratil, vďaka svojej podnikavosti rýchlo zbohatol, bol sporovlivý (nie lakomý!) a vyznal sa takmer vo všetkom čo súviselo s peniazmi. Manželka mu zomrela po 7 rokoch manželstva. Do penziónu prichádza ešte bohatý: „...pre ktorého je päť luisov viac či menej iba maličkosť.“ (24), ale postupne aj tento majetok dá svojim dcéram, sťahuje sa do lacnejších izieb a nakoniec zomiera chudobný, keď sa dozvie do akej situácie doviedli jeho dcéry ich manželia.
Najskôr bol dôvtipný , dobrácky a živý, ale postupne sa mení na otupeného, ťarbavého a mdlého.

Delphine de Nucingen a Anastasie de Restaud -dcéry otca Goriota - sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci sú voči otcovi navonok bezcitné (ich city utláčajú nepísané spoločenské zákony), v skutočnosti otca ľúbia. Ale vyššia spoločnosť im bráni sa priznať k vlastnému otcovi, ktorý už nie je taký bohatý.

Delphine – svojho manžela nechcela a preto začala chodiť s Rastignacom, a nakoniec sa ukázalo, že jej manžel je podvodník: „Meno bankového domu Nucingen slúžilo iba na oslnenie úbohých staviteľov.“ (248). Je pekná, márnivá, má rada peniaze, ale je citlivejšia ako Anastasie. Závidí sestre styky, postavenie

Anastasie – Rastignac sa najprv uchádzal o ňu, ale ona chcela Maxima, ktorému aby zachránila život, niekde predala svoje šperky a jej manžel to zistil: „Kde sú vaše diamanty?...“ (252). Bola pekná, elegantná a aristokratická, márnivá a necitlivá; nezáleží je na otcovi, iba na jeho peniazoch. Keď sa o týchto veciach, ktoré postihli jeho dcéry, otec Goriot, smrteľne ochorel.

Eugéne de Rastignac – študent (scudobnený vidiecký šľachtic), ktorý je spočiatku voči otcovi Goriotovi odmeraný, ale keď ho lepšie spozná a spozná aj jeho dcéru Delphinu, začne sa k nemu správať ako priateľ, hlavne potom keď zistí, že jeho deti sa zaňho hanbia. Snaží sa preniknúť do vyššej spoločnosti a do Delphiny sa zaľúbi (ona mu dokonca zariadi aj byt...) Nakoniec musí Eugén spolu s Bianchonom zaplatiť pohrebné trovy otca Goriota. Po pohrebe sa rozhodne „bojovať proti spoločnosti“ – čím sa končí celý román: „A teraz uvidíme kto z koho! A súboj na ktorý vyzval spoločnosť...“ (306). Je pekný, sympatický, úprimný a priateľský, má rád otca Goriota a stará sa oňho.


Vautrin (vlastným menom Jaques Collin) - bývalý galejník (údajne aj obchodník), ktorý mal veľkú energiu a vždy rozdával rady, snažil sa dopomôcť mladíkom k ich spoločenskému vzostupu, vie vytušiť položenie a myšlienky ľudí, pozná celú francúzsku spoločnosť (chudákov aj smotánku), ale nakoniec ho slečna Michommeauová prezradila polícii. (Dala mu niečo do jedla, aby to vyzeralo, že dostal porážku a aby sa mohla pozrieť či je označený ako „NZ“ – nebezpečný zločinec ). Bol ochotný, veselý.

pani Vauquerová - majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná. Ku koncu jej skoro polovica stravníkov z penziónu odišla a ona nechcela pomôcť ani umierajúcemu Goriotovi.

gróf de Restaud - manžel Anastasie-človek povrchných citov, ktoré sú blízke, uhladené a falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.

pán de Nucingen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti. Obidvaja manželia Goritových dcér, zakázali svojim manželkám nechať si otca u seba, preto prišiel do penziónu a nakoniec zomrel v jednej z jeho 45-frankových izieb.

Poiret – bol to pán naklonený slečne Michommeauová a nakoniec s ňou odchádza.

slečna Michommeauová – stará dievka, ktorá odhalila Vauturina a po tomto čine ju v penzióne nikto nechce, preto nakoniec odchádza.

ĎALŠÍ OBYVATELIA PENZIÓNU:
Victorine – bola chorobne bledá zaľúbená do Eugéna
Silvie – bola to tučná kuchárka a klebetnica
Christophe - sluha
Pani Couturová – vzdialená príbuzná Victorininej matky
Bianchon – študent medicíny
Charles - maliar
...

Jazyková stránka:
parentéza: „Za samého smiechu a pri žartoch, na ktoré tá komicky prednesená reč akoby dala signál, Eugén zachytil kradmý pohľad Tailleferovej;...“ (154)
epiteton: drobné príležitosti (63); ušľachtilé city (146);
prirovnanie: oči zapaľovali ako uhlíky (70)
symbolika: paleta postáv predstavuje či už zlé alebo dobré ľudské vlastnosti
kontrasty: mnoho postáv, postavy prechádzajú z jedného diela do druhého Gobseck (251)
- detailné opisy vonkajšieho ako aj vnútorného prostredia ako súčasť deja
- poschodia symbolizujú spoločenskú hierarchiu

Dej:
Po príchode do penziónu sa jedného rána Goriot rozhodol zaniesť strieborné prúty, ktoré vlastnoručne vymiesil úžerníkovi Gobseckovi (ktorý je mimochodom príkladom na kontrast a vystupuje aj v diele ktoré sa volá tak ako on) aby za ne získal peniaze, ktoré potom dal svojim dcéram. Onedlho však z peňažnej núdze musela zájsť ku Gobseckovi aj grófka (=Goriotova dcéra). Obyvatelia penziónu si medzitým mysleli, že dcéry, ktoré ho navštevujú, sú jeho milenky a že ho priviedli na mizinu (Veď to bola z polovice pravda. S tou mizinou). Rastignac by najprv chcel získať grófku de Restaud, no onedlho zmení názor a páči sa mu de Nucignen. Toto ho zblíži s Goriotom. A po zážitkoch jeho dcér, Goriot od smútku umiera.

Myšlienky vystihujúce dielo
"... hovoril o svojich dcérach, volal ich, túžil po nich ako človek na mučidlách po vode.“
"Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov..."
"Človek musí umrieť, aby poznal, č sú to deti. "
Román Otec Goriot vychádza z Balzacovej teórie, že elovek nie je ani zlý, ani dobrý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i v zlom svojmu spoločenskému prostrediu: „A teraz uvidíme kto z koho! A súboj na ktorý vyzval spoločnosť...“ (306).

Literárna charakteristika:
Honoré de Balzac je prozaikom francúzskeho kritického realizmu, na ktorého vrchole vznikol tento román, sústredeným na svoju dobu a medziľudské vzťahy, ktoré ovládli peniaze a túžba presadiť sa v spoločnosti. Pripisuje sa mu i autorstvo novej románovej formy používanej až dodnes zvanej Balzacovský román. Vyznačuje sa tým, že postavy sú komponované podľa reálnych vzorov a vytvára tak erbové typy (milujúci Goriot, ambiciózny Rastignac, galejník Vautrin, úžerník Gobseck a pod.). Pracuje sa tu s reálnym časom a priestorom, má vševedúceho rozprávača, dynamicky rozvíjaný dej s intrigami a peripetiami a dlhšiu expozíciu. Román prestal byť nenáročným sledom príhod, má svoju dramatickú štruktúru a zákonitosť, ktorej autor nemôže uniknúť. Je to otrasný dokument, ktorý hovorý o ľudskej bezočivosti, ktorá pramení vo vtedajších spoločenských podmienkach. Popri dráme starca opusteného a zruinovaného dcérami sa odvíja príbeh galejníka prenasledovaného políciou, citová dráma dámy z veľkej spoločnosti, zrod ambicióznej kariéry mladého muža z vidieka v parížskom prostredí a pod. Autor tu chce ukázať realistický obraz pomerov v parížskej šľachtickej spoločnosti, no zároveň kritizuje i jej nedostatky. Hýbateľom doby bol spoločenský úspech, postavenie, a teda predovšetkým peniaze. Balzacovský hrdina sa cíti oprávnený mať úspech, a preto nepokladá za zvláštne previnenie, ak nedodrží vždy bežne zaužívaný kódex morálky. Vytvára si svoj vlastný, kde právo na úspech je zapísané ním uznávanou formou.
Román Otec Goriot je vrcholné dielo realizmu vo francúzskej literatúre 19. storočia.

Hlavná myšlienka
Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.

Vlastný Názor:
Bola to celkom zaujímavá knižka až na nie veľmi dramatický, povedal by som až ležérny dej v ktorom sa raz za 50 strán trochu zvrtlo. Obdivujem tohto autora, keď dokázal napísať toľko diel a vymyslieť toľko charakterov postáv, ale viac by ma potešila nejaká detektívka alebo sci-fi, ako takéto „hlboké“ rozoberanie francúzskej kapitalisticko-bezohľadnej spoločnosti na konci 19. storočia. Ale predsa musíme poznať aj vtedajší pohľad na život a spoločnosť, ktorý ukazuje takáto sonda do nejakého zapadnutého parížskeho penziónu. No ale na záver uznajme, že Francúzsko je vďaka takýmto autorom a dielam (a nielen kôli nim) v súčasnosti jednou z najrozvinutejších (ekonomicky a kultúrne) krajín na svete. Takže spoločne v mene Francúzska zvolajme: Vďaka ti Balzac!

Vydanie: vydavateľstvo Tatran 1970 Bratislava
preložil Ľudovít Novák
zväzok 21
z franc. originálu: Le pére Goriot
cena: 15,- Kčs
kniha bola venovaná Geoffroyovi Saint-Hilairovi