Esmeralda sa dostane pred súd obvinená z čarodejníctva (naučila svoju kozičku trikom, takže bola určite posadnutá diablom), a z vraždy Phoebusa (toho odniesli vojaci k ránhojičovi, u ktorého sa vyliečil). Esmeralda sa ani k jednému z obvinení nepriznala, odviedli ju teda do mučiarne, že tam im všetko povie. Začali ju mučiť španielskou čižmou, chuderka dievčina nebola zvyknutá na bolesť, preto sa hneď ku všetkému priznala. Odsúdili ju na trest obesením a uvrhli ju dočasne do žalára. Tam za ňou prišiel arcidiakon, vyznal sa ako veľmi ju miluje a dal jej návrh, podľa ktorého ho bude milovať a on ju vyslobodí od istej smrti. Esmeralda návrh odmietla a kňaz odišiel so slovami, že keď ju nemôže mať on, nebude ju mať nik. Esmeraldu na druhý deň odvážajú na popravisko, ale Quasimodo ju unesie rovno pred nosom jej strážcom a skryje ju na posvätnej pôde chrámu, kde jej nemôže nikto ublížiť.

Phoebus celý tento výjav videl, ale ešte nedávno „svojej milej“ teraz nepomohol, Esmeralda ho však stihla zazrieť.
Quasimodo sa o Esmeraldu staral ako vedel, ona mu bola vďačná, ale nemohla skryť svoj odpor voči jeho škaredosti. Quasimodo ju veľmi miloval, preto nechcel, aby ju jeho vonkajšia stránka privádzala do pomykova, preto sa jej na oči ukazoval iba minimálne.
Medzitým sa arcidiakon dozvedel ako zázračne sa Esmeralda zachránila a raz v noci za ňou prišiel. Bol ako posadnutý a Esmeralda sa nemala ako brániť, na pomoc jej pribehol Quasimodo, ten v tme nevidel kňazovu tvár, našťastie zasvietil mesiac a vtedy zvonár zbadal tvár svojho pána, tak sa situácia vymenila: nie Quasimodo bil kňaza, ale kňaz bil Quasimoda, Esmeralda celá šokovaná na rozdiel od Quasimoda neváhala a na kňaza vytasila nôž. Ten, nevidiac inú možnosť, ušiel.
V druhej časti mesta sa zatiaľ konali prípravy na vyslobodenie Esmeraldy. Zástup mužov šiel k chrámu a chcel sa dostať dnu. Quasimodo si myslel, že chcú ublížiť Esmeralde, preto im maril prácu ako sa len dalo. Mimo iných zabil i kňazovho brata Jehana, ktorý sa i v posledných chvíľach svojho života smial Quasimodovi rovno do tváre.

V Paríži bol na návšteve kráľ, práve sa modlil v chráme, keď ho prerušila správa o útoku tulákov. Hliadka mu doviedla dvoch, že vraj zapletených do vzbury, jeden z nich bol Gringoire, ktorý sa tiež skoro ocitol na šibenici, ale zase jej nejako ušiel. Taktiež zistil heslo tulákov a potom s arcidiakonom mohol bezpečne prejsť medzi zástupom tulákov.
Zachránili Esmeraldu, previezli ju cez rieku, kde Gringoire odišiel s kozičkou a Esmeraldu nechal samú s kňazom. Ten ju odvliekol na námestie k šibenici, ale ani tam sa mu cigánka neoddala, teda ju dal kajúcnici, aby ju podržala, kým on zavolá hliadku.

Tam zúfalá žena zistí, že Esmeralda je jej stratená dcéra, ale už je neskoro, lebo hliadka došla až na námestie. Tak Esmeraldu odnesie kat na šibenicu. Matka svoju dcéru bráni ako levica, ale veľmi ju to vyčerpá a zomiera.
Arcidiakon zatiaľ stojí na veži a pozerá sa na celý výjav, za ním stojí Quasimodo. Vo chvíli, keď Esmeraldu obesia sa začne kňaz smiať smiechom, akým sa smejú iba blázni. Quasimodo plný nenávisti voči kňazovi, za to, čo urobil Esmeralde ho zhodí dole z veže. Quasimodo stratil všetkých, ktorých miloval. Vzápätí sa zvonár stratí.
Neskôr v pivnici obesencov vidno dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na sebe zdrapy šiat a čudné vrecúško na krku, druhá, čo objímala prvú , bola kostra muža. Mala pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu.