George Bernard Shaw: Pygmalion

G.B. Shaw ( 1856-1950 ) bol významným predstaviteľom anglickej drámy. Narodil sa v írskom Dubline, ale ako 20-ročný odišiel do Anglicka, kde žil až do smrti. Pod vplyvom tvorby nórskeho dramatika H. Ibsena začal písať sociálno-kritické divadelné hry. Najpopulárnejšou sa stala Pygmalion. Iný charakter má dráma o Panne Orleánskej Svätá Jana. Za celoživotnú tvorbu dostal Shaw roku 1925 Nobelovu cenu.

Pygmalion
- sociálno-kritická divadelná hra
- názov a základnú situáciu prebral z Ovídiovej epickej skladby Premeny
- hra bola niekoľkokrát sfilmovaná a podľa nej vznikol aj úspešný muzikál F. Loewa - My Fair Lady.

Postavy:
Henry Higgins - významný profesor fonetiky
plukovník Pickering - odbornik na jazyky a nárečia
Eliza Doolittlová - pouličná predavačka kvetín
Alfred Doolittle - otec Elizy, smetiar
pani Eynsford Hillová - matka Freddyho a Kláry
Freddy Eynsford Hill
Slečna Klára Eynsford Hillová
pani Higginsová - matka Higginsa
pani Pearceová - gazdiná Higginsa

Obsah:
Hlavnou hrdinkou divadelnej hry Pygmalion, ktorej dej sa odohráva v Londýne, je mladé dievča, Eliza Doollitlová-pouličná kvetinárka. Rodičia ju vyhodili z domu, preto sa musí o seba postarať sama. Žije v malej kutici plnej neporiadku a špiny, biedne zárobky jej ledva stačia na živobytie. Chodí dotrhaná, neumytá a hovorí nemožným anglickým nárečím, vďaka ktorému si ju všimne významný profesor fonetiky Higgins. Pod stĺporadím kostola sv. Pavla, kde prebieha ich stretnutie, sa pred dažďom ukrýva aj plukovník Pickering, tiež odborník na jazyky. Títo dvaja uzatvoria stávku. Higgins má 6 mesiacov na to, aby Elizu naučil hovoriť bezchybnou angličtinou a predstavil ju vo vysokej spoločnosti ako vojvodkyňu. Eliza súhlasí, sama prišla za Higginsom, aby ju naučil spisovne rozprávať, lebo si túži otvoriť vlastné kvetinárstvo. Jediný kto je proti je pani Pearceová, Higginsová gazdiná, zdá sa jej čudné, vziať cudzie dievča z ulice a robiť na nej pokusy. Tiež ju trápila budúcnosť Elizy, ale s tým si Higgins hlavu nelámal. Umytú a pekne oblečenú Elizu nespoznal ani vlastný otec, Alfred Doolitle-smetiar, ktorý prišiel od Higginsa pýtať za dcéru peniaze. Hoci sa mu to nepozdávalo dal mu 5 libier a dúfal, že sa tak otravného otca zbaví. Začali teda s prevýchovou. Eliza bola šikovná, no lekcie boli pre ňu utrpením, Higgins k nej bol často hrubý, nebral ohľad na jej city, stále ju považoval za spodinu spoločnosti. Naopak Pickering k nej bol vždy milý a slušný ako pravý gentleman. Prešlo niekoľko mesiacov, Eliza sa má po prvý raz objaviť v spoločnosti, a to na návšteve u pani Higginsovej. Profesorova matka tým nebola veľmi nadšená, najmä preto, že jej syn sa nevedel správať v spoločnosti. No nemá na výber, lebo jej hostia: pani Hillová, Klára, Freddy vstúpia do salónu a za nimi aj Eliza a Pickering. Všetci sú očarení jej krásou, najmä mladý Freddy. Prvá skúška prebehla celkom dobre, ale pri debate, sa odhalí jej odlišný spôsob vyjadrovania. Stále majú dosť času na odstránenie týchto chýb. Po 6 mesiacoch jedného letného večera, sa všetci traja, pekne vyobliekaní vyberú na veľvyslanectvo v Londýne. Všetko prebieha hladko, Eliza vôbec nie je nervózna tak ako jej dvaja spoločníci. Na slávnosti je aj Higginsov bývalý žiak, ktorý síce odhalí, že je podvodníčka, ale považuje ju za maďarskú princeznú. Higgins teda stávku vyhral. Po príchode domov profesori rozoberajú celý večer a sú radi, že to majú za sebou. Elizu si nevšímajú, nik ju nepochváli. V ten večer sa Eliza s Higginsom veľmi poháda, zbalí si veci a tajne utečie. Vbehne rovno do náručia zaľúbenému Freddymu, ktorý túžobne hľadí do jej okien. Uplakaná Eliza v ňom nachádza útechu, Freddy jej vyzná lásku a celú noc sa vozia taxíkom po meste. Keď Higgins ráno zistí, že Eliza ušla, je rozzúrený a zavolá políciu.. Oznámi to svojej matke, vtom k nej vtrhne Alfred, oblečený veľmi elegantne, vynadá Higginsovi, že môže za to, že je z neho boháč, lebo istý Američan mu odkázal svoju fabriku. Keď bol chudobný, mal bezstarostný život, ale takto má veľkú zodpovednosť. Matka prezradí Higginsovi, že Eliza sa schováva u nej a nechá po ňu poslať. Žiada ju, aby sa vrátila, nie preto že ju miluje, ale preto, že bez nej nemôže doma nič nájsť. Eliza to odmietne, chce sa vydať za Freddyho a pracovať ako učiteľka. Hra sa končí odchodom Elizy a pani Higginsovej na otcovu svadbu. Eliza sa skutočne vydá za Freddyho, ale vyučovať fonetiku jej Higgins nedovolí a ona si uvedomuj, že bez jeho súhlasu na to nemá právo. Tak začali spolu s Freddym predávať kvetiny. Sprvu mali veľké problémy, robota im vynášala málo ani jeden nevedel, ako sa taký obchod vedie. No po čase začali pomaly prosperovať a všetko zvládali finančne sami. Eliza ostala v kontakte s Higginsom, s ktorým sa aj naďalej škriepila a pre plukovníka Pickeringa bola ako vlastnou dcérou.
Charakteristika postáv:

Henry Higgins:
- profesor a významný odborník na fonetiku, ktorá je jeho koníčkom165: „ Obyčajná fonetika. Veda o výslovnosti. Je to moje povolanie a taktiež môj koníček. Šťastný človek, ktorého povolanie je súčasne jeho koníčkom! Vy viete rozoznať Íra alebo obyvateľa yorkshirského grófstva podľa jeho nárečia. Ja však viem uhádnuť, odkiaľ niekto pochádza, podľa výslovnosti v okruhu šiestich míľ.“

- zarytý starý mládenec201: „Prepánajána, čo zase chceš? Vari len nechceš, aby som sa oženil?“

- obdivoval svoju matku200: „Žena, do ktorej by som sa mohol zaľúbiť, musela by sa čo najväčšmi podobať tebe.“

- v spoločnosti sa správal hrubo204,173: „Počujte, Pickering, požiadame túto maškaru, aby si sadla, alebo ju vyhodíme oblokom?“
„Hrom do pani Pearceovej a hrom do kávy, hrom do vás a do môjho bláznovstva, že som na vás vyplytval svoje ťažko získané vedomosti.“

- zábudlivý: „Kde sú do paroma, moje papuče?“

- bol zameraný len na svoju fonetiku a na svoje úspechy, v jeho živote akoby city neznamenali
nič198: „Ak ešte raz poviete šak, chytím vás za vlasy a tri razy vás povláčim po izbe.. Preboha, keď cítite ten rozdiel, prečo teda revete? Pickering, dajte jej bonbón?“

- nezaujíma sa o mladé ženy 200: „Och, veď vieš, že ma mladé ženy otravujú. Ja už voľajako nemôžem prísť na chuť tomu, aby som sa vážne zaľúbil do mladej ženy.“

- Elizu považuje za najväčšiu spodinu spoločnosti 166: „Áno, vy spľaštená kapustná hlava, vy škvrna na vznešenej architektúre tohto stĺporadia, vy stelesnená urážka anglického jazyka.“

- Neberie ohľad na Elizu a jej city: „Ako to ja mám, do paroma, vedieť, čo s vami bude? Č o na tom záleží, čo s vami bude?“

Eliza Doolittlová:
- predavačka kvetín, z ktorej sa za 6 mesiacov stane dáma

- má svoju hrdosť 173: „Nuž prišla som sem a stem mu zplatit - ja nestem od neho láskavosti a on sa chová ke mne, ako keby som bola tá najposlednejšá špina.“

- slušne vychovaná 180: „Né, ja nestem ani zlato, ani diamanty. Ja som porádna défka.“

- hanblivá 183: „Nemóžem, neurobím to. Ja né som na to navyknutá. Ešte v živote som si nevyzlékla šecky šaty. To sa nepatrí! Je to hrích!“

- nemá zmysel pre hlúpe romantické tradície, že všetky ženy sa rady dávajú ovládať, ak nie priamo potlačovať a biť.

- vedela že Higgins nie je typ na ženenie podľa jej predstáv o mužovi, ktorému by bola najbližšou a najsilnejšou osobou. Nikdy by neprekonala v láske svoje sokyne- jeho matku a fonetiku

- vonkajší opis - pred premenou 158: „Nie je to vôbec nijaký romantický zjav. Vyzerá na 18, azda aj na 20, sotva však je staršia. Má na hlave malý námornícky klobúčik z čiernej slamy, ktorý zrejme bol dlho vydaný napospas londýnskemu prachu a sadzi a zriedkakedy, ak vôbec, ho čistili. Potrebovala by si už riadne poumývať hlavu, lebo myšacia farba jej vlasov je asi sotva prirodzená. Má na sebe ošúchaný čierny kabát, ktorý jej siaha takmer po kolená a v drieku je priliehavý. Črty jej tváre nie sú horšie než črty na tvárach dám, ale sú v takom stave, že by sa na nich veľa mohlo upraviť, a zrejme by potrebovala služby zubného lekára.
- po premene 217: „ Ľudia prestávajú hovoriť, aby mohli na ňu pozrieť, obdivujú jej šaty, jej šperky a zvláštny pôvab jej osobnosti. Niekoľkí mladší hostia vzadu si stanú na stoličku, aby ju lepšie videli.“

- jej nárečie 160: „Kúpa si kytičku, pán kapitán, móžem im vydat z pol treta šilinga. Toto je za dva penny.“

- túži po lepšej budúcnosti 173: „Ja chcem byt ako paničky v kvetinárskom obchode a nechcem už predávať na rohu Tottenham Court.“

Plukovník Pickering:
- odobrník na jazyky, ktorý pricestoval do Londýna z Indie, aby sa zoznámil s Higginsom

- láskavý

- vždy gentleman 240: „Keď ste ma oslovili slečna Doolittlová v prvý deň, keď som prišla na Wimpolovu ulicu. Vtedy som si začala navykať na sebaúctu. A potom bolo sto iných malých vecí, ktoré ste si azda ani nevšimli, lebo ste to už mali v povahe, ako napr., že ste vstali predo mnou alebo snímali klobúk, alebo keď ste mi otvárali dvere...“

- vonkajší opis 159: „Starší pán príjemného vojenského vzhľadu.“

- mravne založený 193: „Prečo sa neoženíte s tou vašou družkou? Nerád podporujem taký druh nemravnosti.“

- nad Elizou drží ochrannú ruku 198: „Nič si z toho nerobte, slečna Doolittolvá, a keď máte chuť, tak si aj trochu zaplačte. Veď vám to ide celkom dobre, nemusíte sa ničoho báť. A ja vám sľubujem, že nedovolím, aby vás vláčil po izbe za vlasy.“

- čestný 184: „Ak mám mať s tou vecou niečo spoločné, budem sa cítiť zodpovedný za toto dievča. Dúfam, že je medzi nami jasné, že nezneužijete situáciu.“

Rozbor diela:
Príbeh Elizy Doolittlovej, hoci sa označuje za romantický príbeh, pretože premena osobnosti, sa zdá veľmi nepravdepodobná, je v podstate príbeh celkom všedný. Takéto premeny sa podarili stovkám rozhodných a ctižiadostivých mladých žien. Duchaplným vtipom a iróniou sa Shaw vysmieva spoločenským konvenciám, ktoré vládli v Anglicku. Citát: „Prestaňte! Počuli ste to, Pickering? Tomu sa hovorí všeobecné vzdelanie a za toto platíme! Tento nešťastný živočích trčal 9 rokov v škole za peniaze poplatníkov, aby ho naučili čítať a písať jazykom Shakespeara a Miltona. A výsledok? Áj, bée, cée, dée. Povedzte a. b, c, d.“
Kritizuje spoločenské predsudky a horlí za emancipáciu žien.

Kompozícia:
1.) Expozícia: stretnutie profesora Higginsa s kvetinárkou
2.) Kolízia: stávka Higginsa a Pickeringa
3.) Kríza: Elizina premena na dámu po 6 mesiacoch, ohúri celú spoločnosť
4.) Peripetia: Eliza nedostane pochvalu ani uznanie, utečie k profesorovej matke. Jej otec sa stáva boháčom.
5.) Katastrofa: Eliza a Higgins sa udobria, no aj keď ho má rada dá prednosť chudobnému chlapcovi Freddymu.

Téma: Snaha profesora urobiť z nevzdelanej kvetinárky dámu.
Idea: Ironický pohľad na spoločnosť, ktorá sa dá ľahko oklamať pôvodom človeka a súdi ho podľa oblečenia a vyjadrovania.