Obsah diela

Dej sa odohráva v starom zámku niekedy na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

Prológ

Na stene v knižnici na poschodí zámku visí veľký rokokový obraz. Hodiny v miestnosti odbíjajú dvanásť úderov a z obrazu vystupujú štyri historické postavy: markíza Silvia, gróf Richard, jeho syn gróf Alfréd a ich sluha Barnabáš. Neskôr sa k nim pridáva aj Richardova manželka grófka Anna, ktorá sa však po hádke s manželom vracia do svojho obrazu vo vedľajšej miestnosti. Richard s Alfrédom sa rozchádzajú v názore, či je svet taký, aký bol pred tristo rokmi, a tak markíza Silvia navrhuje, aby sa o tom išli presvedčiť „na vlastné oči“.
„Gróf Richard: Ja stavím sa o celý majetok,
že svet len taký je, aký bol kedysi.
Nič nemení sa v ňom, tam vládne zasa kráľ.
Na hradoch šľachtických sa pripravujú vraždy.
Svet ide cez mŕtvych. Vlády i kultúra.
Svet svetom zostal. Život sa nezmenil.
Gróf Alfréd: Stavím i dedičstvo, že toto nepravda.
Menia sa ľudia, menia sa kráľovstvá,
Všetko sa mení. Meravosti niet.
Snáď nieto kráľov už... “ [1]


Prvý obraz

V tom istom zámku sa na prízemí koná maškarný ples. Organizátorom plesu je majiteľ zámku generálny riaditeľ Aristid Kráľ. Spolu so svojim tajomníkom dr. Pyskom vstupuje Kráľ do predsiene. Je veľmi mrzutý, trápia ho finančné problémy, nezhody s deťmi a nevyliečiteľná choroba – rozpad červených krviniek. V zúrivosti prepustí svojho tajomníka dr. Pyska, odhodí klobúk a odchádza preč. Gróf Richard, gróf Alfréd a markíza Silvia zostupujú po schodoch po vzhliadnutí starého klobúka upadajú do presvedčenia, že svet je stále podobný tomu, na ktorý si pamätajú. Po stretnutí s Kráľovým synom Petrom mu preukazujú úctu v domnienke, že ide o skutočného kráľa a ich presvedčenie sa ešte viac utvrdzuje.

„Markíza Silvia: Vaše meno, pane?
Peter: Som Kráľ. Podáva jej ruku.
Markíza Silvia:
Gróf Richard: Kráľ!!
Gróf Alfréd:
Básnik: No, kráľ.
Všetci sa hlboko sklonia do dvoranskej poklony. Vzadu sa Barnabáš hlboko klania i so svietnikmi.“ [2]

Peter sa snaží zblížiť s markízou Silviou, jeho sestra s grófom Richardom a neskôr s jeho synom Alfrédom. Rozália Kráľová šľachticov srdečne privíta v dome ( považuje ich za diplomatický zbor ), no rozčúlený Aristid im nedôveruje, myslí si, že si z neho robia dobrý deň. Po zoznámení sa a vypočutí si jednej z básní Básnika sa všetci rozhodnú, že si zatancujú.

Druhý obraz

Po skončení plesu začína Peter pochybovať o duševnom zdraví svojich hostí. Aristid Kráľ začne šľachticov podozrievať a zavolá na nich políciu, nech vyšetrí, či neušli z nejakého blázinca. Príchodom detektívneho inšpektora Celestína Trdlíka sa situácia šľachticov ešte viac skomplikuje, všetci sú zmätení správaním svojich hostiteľov a cítia sa ako vo väzení. Trdlík vyšetruje, tvári sa dôležito a je taký dotieravý, že gróf Richard a gróf Alfréd ho chcú za urážku potrestať svojimi mečmi. Zastavil ich až príkaz „kráľa“, ktorý im sľúbil, že ich
zo „zajatia“ dostane.

„Peter: Sem si sadnite, tu máte slivovicu, vy slečna, tu máte ajerkoňak a buďte ticho, preboha! Šepká im. Však ja vás odtiaľto dostanem. Nebojte sa.“ [3]

Nakoniec sa všetci posadia a opäť si vypočujú najnovšiu báseň horlivého Básnika.

Tretí obraz

Peter s Adelou vedú šľachticov cez záhradu do záhradného altánku, aby ich tam ukryli. Stmieva sa, nastáva noc a z diaľky sa blíži búrka. Všetci si potichu posadajú okolo stola v altánku. V tejto časti nastáva rozuzlenie celého problému. Šľachtici začnú vysvetľovať svoj pôvod, ako si spokojne až do dnešného dňa viseli v knižnici a Peter im zas vysvetľuje, že nie je skutočný kráľ, že králi už dávno nie sú, že je to len meno, a že zámok kúpili na dražbe. Šľachtici sú pohoršení, že nešľachtic je držiteľom ich zámku.

„Markíza Silvia: Ale, Peter, váš vládca, váš kráľ!
Peter: Ale čerta starého kráľ. My kráľa nemáme. To len bývalo. To už máme – chvalabohu – za sebou.
Blesk a hrom.
Gróf Richard:
Gróf Alfréd: vstanú: Jak?
Markíza Silvia:
Peter: Čo sa čudujete? U nás už je dokraľované!
Gróf Alfréd: No vidíš!“ [4]

Vtom začujú šramot. Inšpektor Trdlík a dr. Pysk chodia po záhrade a hľadajú stopy. Peter vyjde von a tvári sa nenápadne, aby zmiatol inšpektora. Jeho plán však nevyšiel a Trdlík objavil v altánku „utečencov“. Radosť zo zatýkania mu
však prekazil sluha generálneho riaditeľa Hieronym, ktorý mu prišiel oznámiť, že v knižnici niekto vyrezal z obrazu figúry. Trdlík poveril Petra strážením šľachticov. Gróf Richard, gróf Alfréd, markíza Silvia a Barnabáš využívajú situáciu, rozlúčia sa so svojimi hostiteľmi a utekajú späť do knižnice.