„Kráľ zareve: Zasnúbiš sa!!!!
Peter zareve: Nezasnúbim!!!!
Kráľ pokojne: Umrel!
Peter vytreští oči: Kto?
Kráľ : Blahobyt.
Peter: Čí?
Kráľ: Náš
Peter po chvíľke: Zasnúbim sa.
Kráľ: Pravdaže sa zasnúbiš. V lepších kruhoch sa vždy ľudia berú pre peniaze. Z lásky sa berú len bedári, aby bola populácia. To si pamätaj, správna populačná politika sa robí tým, že sa ožobračuje ľud.“ [13]

Rozália Kráľová – manželka generálneho riaditeľa, je Kráľovým presným opakom, k ľuďom sa správa milo, za svojho manžela sa často musí ospravedlňovať; jej prístup k manželovi je rovnaký ako v prípade grófky Anny; často sa s ním háda – príčinou je jej odlišný názor na mužov a jeho odlišný názor na ženy


„Kráľ: Milá Rozália, muž je v mnohom smere od ženy odlišný. Muž je príťažlivý až do posledného dychu. Vidíš, to je práve rozdiel medzi mužom a ženou, tá vaša krása je oslnivejšia, ale tá naša zasa dlhšie vydrží.
Kráľová: Aristid! Aký si brutálny!
Kráľ: Čo je pravda, Rozália, Nemá sa skrývať:“ [14]

• na druhej strane tiež nie je spokojná s „finančnou situáciou“, a preto je jej postoj k nedobrovoľnej svadbe jej dcéry Adely rovnaký ako postoj jej manžela k nedobrovoľnej svadbe ich syna Petra

Peter Kráľ – ich syn; typický predstaviteľ mladej generácie; oproti svojmu otcovi má oveľa pokrokovejšie názory; je typickým predstaviteľom mládeže skazenej peniazmi svojich rodičov, čo sa odzrkadľuje na jeho vnímaní a názoroch na ostatných ľudí; jeho pohľad na svet je podobný ako pohľad grófa Alfréda

Adela Kráľová – jeho sestra; mladá, pekná inteligentná, plná elánu, vždy usmiata a dobre naladená; čo sa vlastností týka, svoju povahy zdedila po matke;

Dr. Pysk – tajomník generálneho riaditeľa Kráľa, aj napriek vysokoškolskému vzdelaniu nie je veľmi inteligentný, plní len úlohu akéhosi poskoka; už jeho meno naznačuje, že je to človek, ktorý na všetko poslušne prikývne a svojmu nadriadenému sa podlizuje v tej najväčšej miere

„Kráľ: Mňa porazí!
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, vás porazí.
Kráľ: Vy ste doktor práv?
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ.
Kráľ: Z toho vidieť, že nie sú len korunovaní somári, ale aj diplomovaní somári. A tí sú nebezpečnejší.
Pysk: Prirodzene, z toho vidieť, pán gene...
Kráľ zareve: Von!!
Pysk pokojne: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, von. Odchádza.
Kráľ po chvíli: Ľudia si ani neuvedomujú, aká škodlivá vec je univerzita. Z toho človeka by bol nádherný domovník.“ [15]

Celestín Trdlík – detektívny inšpektor, jeho meno vystihuje jeho charakter – naznačuje, že je to ďalší člen zo skupiny menej inteligentných postáv, jeho vystupovanie je veľmi komické, vyjadruje sa veľmi zložito, používa rôzne „odborné“ a bežnému človeku nezrozumiteľné výrazy; tvári sa veľmi dôležito a vyvyšuje sa nad ostatných – z toho vyplýva, že autor vtedajšiu políciu asi nepovažoval za veľmi schopnú a inteligentnú

„Trdlík: Pst! Čo tu robíte?
Peter: Chodím a rozmýšľam. Som filozof.
Trdlík: Čo je to?
Peter: Filozof je človek, ktorý premýšľa, i keď nemusí.
Trdlík: To by mohol povedať každý. Máte legitimáciu?
Peter: Nie.
Trdlík: Pôjdete so mnou.
Peter: S radosťou.
Trdlík: S kým?
Peter: S radosťou.
Trdlík premýšľa: Aha.“ [16]

• tajomníka generálneho riaditeľa právom považuje za seberovného, veľmi inteligentného a priateľského človeka

Hieronym – sluha generálneho riaditeľa Kráľa, je tiež „len“ sluhom ako Barnabáš, ale na rozdiel od neho ho neponižujú a nechajú ho slobodne sa vyjadrovať

Básnik – horlivý básnik a výnimočný človek s veľkým talentom a zmyslom pre dokonalosť ( čo sa básní týka ) , avšak notorický alkoholik závislý na svoje dennej dávke rumu, ktorý ho vraj inšpiruje; je len akýmsi sprostredkovateľom básnického umenia a oživovateľom nezaujímavého, nudného a fádneho domu generálneho riaditeľa Kráľa

Problémy a konflikty:

Dielo je postavené na kontraste minulosti so súčasnosťou. Autor na základe tohto kontrastu odsudzuje mnohé skutočnosti, napríklad morálny úpadok spoločnosti, neľudské zaobchádzanie s ľuďmi, aroganciu, sociálne, ekonomické a politické problémy atď.

konflikt medzi mužom a ženou
tento konflikt sa prejavuje u postáv zo súčasnosti aj u postáv z minulosti, najsilnejšie však medzi Aristidom a Rozáliou Kráľovými;
vo všeobecnosti majú muži a ženy v diele na seba veľmi odlišné názory