Autor charaktery svojich postáv dotvára spôsobom reči, ktorú im vkladá do úst.

Napríklad:
Vautrin: K poznaniu, že ide o človeka priameho, ktorý si pri vyjadrovaní o ľudskej spoločnosti nedáva servítku pred ústa ,prispieva aj spôsob jeho reči.
Napríklad: Dievča sa pri cifrovaní oblizuje ako mačka, keď pije mlieko.
Pani Vauquerová : Jej slovná zásoba potvrdzuje, že ide o málo vzdelanú jednoduchú ženu, ktorá si však myslíme patrí medzi tých lepších z jej vrstvy.
Napríklad: Vyslopal všetko mlieko, kocúrisko.
Otec Goriot: Pri rozhovore so svojimi dcérami, alebo v rozhovore o nich jeho reč srší láskou, zbožňovaním-autor využíva na tento účel hlavne zdrobneniny.

Postavenie autora: autor je v diele rozprávačom

Znaky realizmu:
- autor využíva žáner prózy- román
- konflikt: človek ––––– spoločnosť (Rastignac, Goriot–––––parížska spoločnosť )
- námet zo súčasnosti: obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti, ľudských vzťahov.
- kritický postoj autora k spoločnosti :svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom Vautrina, Rastignaca
- hlavná postava obyčajný človek. 

Konflikt: Sa odohráva v Rastignacovej duši. Ide o boj medzi spravodlivosťou, morálkou a túžbou po vysokom postavení, po peniazoch. Rozhoduje sa medzi obetovaním svojho svedomia a hmotných statkoch.  

Prvá zápletka: Istého rána sa Goriot rozhodol zaniesť strieborné prúty Židovi, Apíkoví Gobseckovi, aby za ne získal peniaze, ktoré potom dal svojim dcéram. Ráno však videl Vautrin ísť grófku ku Gobseckovi. Obyvatelia penziónu si potom mysleli, že dcéry, ktoré ho navštevujú, sú jeho milenky a že ho priviedli na mizinu. 

Druhá zápletka: Rastignac sa zaľúbi do grófky de Restaud a príde ju navštíviť do jej domu. Zbadá však ako otec Goriot odchádza z jej domu. Keď pri rozhovore s Anastasiou de Restaud vysloví meno otec Goriot, dostáva ju a jej manžela do pomykova. Pri návšteve sesternice de Beauséant sa dozvedá, že Anastasia a Delphine sú jeho dcéry. Po návrate do penziónu toto zistenie porozprával spolubývajúcim.

Postavy:
otec Goriot (Jean Jouachim Goriot) -je 69-ročný človek, hlavný hrdina románu.  Najskôr bol dôvtipný , dobrácky a živý, ale postupne sa mení na otupeného, ťarbavého, tichého a večne zamysleného. I keď tento skúsený cestovinár patril k najdlhším nájomcom penziónu. Nebol medzi nimi veľmi obľúbený, práve on bol totižto predmetom ich posmievania, ktoré boli spôsobené buď jeho sťahovaním do stále horších izieb.  Návštevami jeho 2 dcér Delphinu de Nucingen a Anastasiu de Restaud, o ktorých si mysleli, že sú jeho milenky, alebo jeho spor s nepravou grófkou de l'Ambermesnil.  Po výdaji svojich dcér ešte päť rokov obchodoval, no potom na naliehanie svojich dcér prestal. 
        
Delphine – svojho manžela nechcela a preto začala chodiť s Rastignacom, a nakoniec sa ukázalo, že jej manžel je podvodník. Je pekná, márnivá, má rada peniaze, ale je citlivejšia ako Anastasie. Závidí sestre styky, postavenie a peknú postavu a to, že si ju ľudia viac všímajú.

Anastasie –Bola pekná, elegantná a aristokratická, márnivá a necitlivá; nezáleží je na otcovi, iba na jeho peniazoch. Bola neverná svojmu manželovi Rastaudovi  s Maximom de Trailles. Premárnila na neho všetky peniaze, svoje, otcove a predala aj mužove rodinné diamanty.

Eugéne de Rastignac – Je pekný, sympatický, úprimný a priateľský študent (schudobnený vidiecky šľachtic), ktorý je spočiatku voči otcovi Goriotovi odmeraný, ale keď ho lepšie spozná a spozná aj jeho dcéru Delphinu, začne sa k nemu správať ako priateľ, hlavne potom keď zistí, že jeho deti sa zaňho hanbia. Snaží sa preniknúť do vyššej spoločnosti a do Delphiny sa zaľúbi (ona mu dokonca zariadi aj byt...) Nakoniec musí Eugén spolu s Bianchonom zaplatiť pohrebné trovy otca Goriota. Po pohrebe sa rozhodne „bojovať proti spoločnosti“ – čím sa končí celý román. Má 2 sestry a dvoch bratov.

Vautrin (vlastným menom Jaques Collin) - Štyridsiatnik inak známy aj pod prezývkou Oklamsmrť. bývalý galejník, ktorý mal veľkú energiu a vždy rozdával rady, snažil sa dopomôcť mladíkom k ich spoločenskému vzostupu, vie vytušiť položenie a myšlienky ľudí, pozná celú francúzsku spoločnosť, ale nakoniec ho slečna Michommeauová prezradila polícii. Bol ochotný, veselý.  

pani Vauquerová -50ročná majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná. Ku koncu jej skoro polovica stravníkov z penziónu odišla a ona nechcela pomôcť ani umierajúcemu Goriotovi. Typická stará dáma milujúca klebety,ktoré niekedy aj sama rozhlasuje. Jednako je to dobrá žena, ktorá však mala na tvári smútok.

gróf de Restaud - manžel Anastasie-človek povrchných citov, ktoré sú blízke, uhladené a falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil.

pán de Nucingen - manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti. Obidvaja manželia Goritových dcér, zakázali svojim manželkám nechať si otca u seba 

Maxime de Trailles – milenec Anastasie de Restaud