Victorine a pani Couturová rýchlo vybehli, zatiaľ čo si Vautrin popíjal kávu a podpichoval Eugèna, ktorý musel pred Vautrinom i Goriotom s pravdou von: ,,Ja sa so slečnou Victorinou nikdy neožením!" Eugène ešte odkázal sluhovi, ktorý mu priniesol list, že k pani de Nucingen príde. Hneď nato začala tekutina vo Vautrinovom tele účinkovať. Slečna Michonneauová rýchlo reagovala, každému chytro priradilo nejaké úlohy na zácharnu Vautrina a onedlho sa ocitla iba s Poiretom a spiacim Collinom v izbe. Tak ho rýchlo vyzliekla, ,,riadne pľasla chorého po pleci a uprostred sčerveneného miesta sa objavili biele osudné písmená." Potom pani Vauquerová priniesla trochu éteru. Rastignac sa šiel prejsť. Poriadne si spytoval svedomie, rozmýšľal o Victorine, Delphine, Goriotovi, de Restaud. Napokon však zostal verný Delphine. Okolo pol piatej sa vrátil nazad do penziónu. Vautrin bol už čulý a stál pri kozube v jedálni. Všetci okrem Goriota tam boli. Bianchon: ,,Ozaj, slečna Michonneauová predvčerom spomínala akéhosi pána, prezývaného Oklamsmrť; to meno by vám pristalo."  

Zavládla napätá atmosféra, ale vtom sa vo dverách salónu objavili štyria muži: náčelník bezpečnostnej polície a súdni úradníci.Taktiež bol penzión v obkľúčení vojakov, takže Vautrin nemohol nikam utiecť. Uvedomil si, že sa nemôže začať brániť, pretože vtom by ho mohli zastreliť. A tak sa ochotne vzdal. Ešte pred odchodom nareval na jeho zradkyňu, pani Michonneauovú, a onedlho ostal už penzión bez Vautrina. Bol spísaný protokol. Všetci obyvatelia penziónu s akousi nenávisťou zazerali na starú pannu Michonneauovú. Napokon musela odísť z penziónu. Pridal sa k nej aj Poiret, ktorý ju mal veľmi rád. Vtom vyšiel sluha, a odovzdal pani Vauquerovej list, v ktorom stálo, že mladý Taillefer zomrel o tretej. Pani Vauquerová ostala veľmi smutná – stratila piatich nájomcov. Zrazu sa ukázala Goriotova žiariaca tvár a ružová od štastia. Povedali mu, čo sa stalo, on však nato: ,,No dobre, ale čo nás po tom? Večeriam s dcérom, u vás, počujete? Čaká vás, poďte!" A tak spolu s Rastignacom odišiel. Ostatní večerali, Vauquerová bola na dne. Namiesto 18 osôb, tam bolo iba 10. De Nucingen, Rastignac a Goriot sa ocitli spolu pri večeri. Goriot žiaril. Potom sa vydali na ulicu d'Artois. Starček vyskočil, od radosti dal kočišovi 10 frankov.  

Onedlho bol Eugène vo svojom novom byte, nevychádzajúc z úžasu sa rozplakal. V byte chýbalo lôžko, takže Rastignac si uvedomil, že bude spávať spolu s Delphine, ktorá sa v tom momente začervenala. Goriot im potom povedal, že právny zástupca prepokladal, že proces proti jej manželovi potrvá až pol roka, a teda predal 1350 libier stáleho dôchodku, z 15000 frankov si zaistil 1200 frankov doživotného dôchodku a zvyškom zaplatil obchodníkom. Nasledovali ochromné prejavy lásky, ktoré pretrvali celý večer. ,,Celý večer bol vyplnený samými detinskosťami a otec ani najmenej nezaostával v pochabostiach tejto trojice. Líhal si dcére k nohám a bozkával ich; dlho sa jej díval do očí; obtieral si hlavu o jej šaty; skrátka, vystrájal ako celkom mladý, najnežnejší milenec." Okolo polnoci sa Eugène sa otec Goriot vrátili do domu pani Vauquerovej, ktorú našli spolu so Sylviou a Christophom v kúte pri peci, ako sa rozprávaju o tom, že stratili veľa nájomníkov. Naviac, im Goriot a Eugène oznámili, že zajtra sa sťahujú do nového domu. Pani Vauquerová musela prepustiť Christopha... Na druhý deň už pani Vauquerová prišla k rozumu. Eugène jej sľúbil, že ho určite nahradí Bianchon. Taktiež úradník z múzea, ktorý sa tu občas stravoval, prejavil želanie tu bývať.  

Okolo poludnia dostal Eugène pozvanie od vikomtesy de Beauséant na ples pre pána a pani de Nucingen.Bolo ešte pripojených pár riadkov pre Eugèna samotného, v tom zmysle, aby prišli bez pána Nucingena. Hneď nato zašiel za Delphine. ,,Madame je vo svojej izbe," prišla mu povedať Thérèse, keď na ňu čakal, pretože sa kúpala. Keď jej Eugène prečítal pozvanie, bola taká štastná, že sa rozplakala. Spomenula aj svoju sestru, o ktorej sa vraj už pár dní hovorí, že predala diamanty, ktoré patrili matke pána de Restaud, pretože jej milenec pán de Trailles vraj podpísal zmenky vo výške asi stotisíc frankov, takmer všetky boli už splatené a mali ho preto súdne stíhať. Eugène sa do penziónu vrátil o 1:00 v noci. Nasledujúci deň otec Goriot s Rastignacom čakali na povozníka, aby im mohol presťahovať veci. Bolo asi poludnie, keď zahrkotal na ulici koč a vyšla z neho pani de Nucingen. Išla za otcom do izby a vyrozprávala mu, že opäť má problémy so svojím manželom, pretože od nej chce, aby súhlasila s tým, že on bude disponovať všetkým jej majetkom: ,,Alebo je všetko stratené a vy nebudete mať ani grajciar, budete na mizine, pretože by som si nemohol vybrať inú osobu za spoluvinníčku okrem vás, alebo mi dovolíte úspešne skončiť moje podujatia." To všetko kvôli tomu, že pán Derville videl, že Nucingen má tisíc vytáčok, že nelegálne podniká a pohrozil mu procesom.  

Otec Goriot s tým však zásadne nesúhlasil. Tento rozhovor si vypočul aj Eugène, ktorý bol vo svojej izbe, ale Goriot ani Delphine to netušili. Vtom prišla do penziónu Anastasia. Hneď ako sa sestry zbadali, začali do seba zapárať, avšak ako Anastasia začala hovoriť, opať sa udobrili. Išlo o to, že jej priateľ Maxime de Trailles sa zadĺžil a tak de Restaud predala spomenuté diamanty. Keď sa o tom pán de Restaud dozvedel, povedal jej, že všetko jej odpustí, ak podpíše predaj svojich majetkov. Vtom Goriot skríkol, aby nič nepodpísala a rozhovoril sa, ako svoje dcéry miluje, ale že prídu za ním, iba keď niečo potrebujú. Anastasia pokračovala. Za predaj diamantov však nedostala stotisíc, ale iba 88000 a teda jej ešte 12000 chýba. Otec Goriot jej vysvetlil, že dvanásťtisíc frankov už minul pre Delphinin byt a teda tie peniaze už nemá. Sestry sa opäť rozhádali, otec Goriot ich však už nejako udobril. Celý rozrušený vravel: ,, Ona ma prosí, ona ma potrebuje, a ja, bedár, ja nič nemám. Tak ty si vykonal doživotný dôchodok, starý lotor, hoci si mal dcéry! Ty ich teda neľúbiš? Zdochni, zdochni ako pes, veď aj si pes! Áno, som menej ako pes, pes by sa tak nezachoval! Ó, moja hlava..vrie to v nej!" Eugène celý vystrašený držal v ruke zmenku, ktorú kedysi napísal Vautrinovi, chcel ju síce najprv roztrhnúť, ale teraz k nej pripísal jednu nulu, aby to Goriotovi vyhovovalo a teda so sumou 12000 frankov ju zaniesol Anastasii.  

Sesty sa opäť poriadne pohádali. Otec Goriot si ľahol na posteľ, bolo mu zle. Keď Anastasia videla, že otca bolí hlava, necíti sa vôbec dobre, kľakla si k jeho nohám, a vravela mu utešujúce slová. Eugène pošepol Delphine: ,,Vrátila sa iba kvôli podpisu." Delphine s tým súhlasila. Napokon Rastignac pomohol Goriotovi ľahnúť si. Keď zaspal pani de Restaud odišla, po chvíli aj Delphine sprevádzaná mladým právnikom. Sľúbili si, že sa dnes večer stretnú v Talianskom divadle. Keď sa Eugène vrátil, Goriot bol už v jedálni spolu s Bianchonom, ktorý si sadol tak, aby mohol pozorovať tvár cestovinára. ,,Keď študent videl, ako berie do ruky chlieb a privoniava k nemu, aby usúdil, z akej múky je upečený, všimol si, že v tomto pohybe celkom chýba niečo, čo by sa dalo nazvať uvedomením si výkonu, a urobil nič dobré neveštiaci posunok." Napokon usúdil, že otec Goriot zomiera následkom strašného vzrušenia. Hrozí mu okamžitá porážka. Hneď to povedal Rastignacovi. Večer v Talianskom divadlo bol Eugène opatrný a iba mierne opísal stav otca Goriota Delphine, ktorá na to reagovala veľmi nežne, ale pritom silno. Napokon tému zmenili na Rastignacovu sesternicu. Rochefidovci a markíz d'Ajuda sa dohovorili, že nič nerozchýria; ale kráľ zajtra podpíše manželskú zmluvu, a chudera vikomtesa ešte nič nevie. Eugène na do penziónu nevrátil, pretože sa šiel pokochať do svojho nového bytu.  

Delphine ho opustila o 2:00 v noci. Zaspal a zobudil sa až okolo poludnia. S pani de Nucingen sa naobedovali a okolo štvrtej si mladý právnik spomenul na otca Goriota a tak ho šiel pozrieť avšak bez Delphine. Keď ta prišiel dozvedel sa, že otca Goriota porazilo. Ešte sa zastavil u pani Vauquerovej, ktorá mu povedala, že potrebuje peniaze, pretože zaplatené mali do 15.februára, ale v ten deň bolo už 18. februára. ,,Ručím za všetko," odpovedal jej Eugène. Rastignac potom šiel za Goriotom a keď mu Bianchon oznámil, že len zázrak by mu pomohol, ostali sami. Goriot mu povedal, že ráno šiel predať všetko cenné, aby mohol kúpiť Anastasií šaty na ples. Grófka tu totižto bola ešte raz a povedala Goriotovi, že potrebuje peniaze na diamatové šaty. A tak keď Goriot bol ráno v meste, presilil sa a takto to dopadlo. Celú noc potom striedavo Bianchon s Eugènom opatrovali otca Goriota. Ráno si sluha prišiel po tých 1000 frankov, ktoré Anastasia potrebovala. Delphine poslala list Eugènovi, v ktorom mu pripomínala, že dnes o druhej popoludní začína ples.Eugène jej odpísal, že nevie, či príde, pretože jej otec zomiera. Lekár prišiel o pol deviatej, predpovedal striedavé zlepšovanie a zhoršovanie. Eugène potom zašiel za pani de Nucingen, aby jej oznámil, že vhľadom na rodinné povinnsoti by mala vylúčiť akúkoľvek zábavu. Avšak našiel ju už učesanú, obutú, oblečenú v plesových šatách.  

Nepustila ho však k slovu a donútila ho prezliecť sa. Eugène sa nejako utešoval a nahováral si, že Goriot nie je až taký chorý ako sa zdá a tak to potom aj tlmočil Delphine. Taktiež jej porozprával o Anastasii, ako prišla požiadať o ďalšie peniaze na šaty. Na plese ich vikomtesa s radosťou privítala. Keď sa Eugène s ňou ocitol sám, požiadala ho, aby šiel za markízom d'Ajudom a dal mu list od vikomtesy, v ktorom ju žiada, aby jej vrátil všetky listy, ktoré mu napísala. A tak sa aj stalo, a keď Eugène podal svojej plačúcej sesternici skrinku, v ktorej tieto listy boli, hodila ich do ohňa. Neštastná barónka mu ešte darovala jednu vzácnu skrinku, kam si odkladala rukavičky, vždy keď išla niekam na ples. Keď sa vrátili k tancujúcej spoločnosti, Eugène zbadal obe sestry. Grófka de Restaud bola so svojimi diamantami nádherná, avšak mala ich na sebe posledný raz. ,,Za diamantami oboch sestier videl biednu posteľ, na ktorej ležal otec Goriot." Okolo štvrtej hodiny ráno začal dav rednúť. Pani de Beauséant vošla do salóna, kde sedeli Rastignac a jej najlepšia priateľka vojvodkyňa de Langeais. Prišla sa rozlúčiť, pretože odchádzala do Normandie. Eugène odišiel okolo piatej; uvidel svoju sesternicu poslednýkrát ako odchádza v koči.