Rada krátkodobých zájazdov mierila spravidla na rôzne kongresy (1927 Paríž, 1931 Ženeva, 1935 Nizza, 1936 Budapešť), alebo na premiéry vlastných hier (1923 Berlín a pritom severné Nemecko). Svetový ohlas jeho hier na začiatku 20. rokov spolu s týmito cestami ho priviedol k rozsiahlym stykom so zahraničnými spisovateľmi a mysliteľmi a mal tiež vplyv na jeho voľbu za prvého predsedu československého Penklubu (1925 – 1933). Svoje styky využíval k hájeniu pozícií buržoázneho československého štátu . Silné puto ho viazalo zvlášť k T. G. Masarykovi, s ktorým sa osobne zoznámil v roku 1922. Od roku 1934 chodil niekedy pracovať do Prohoře u Žlutic na statok svojej sestry, od roku 1936 pracoval často na svojom dome Strž u Dobříše.

V zime 1938 bol skupinou francúzskych spisovateľov navrhnutý za kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel na zápal pľúc v roku 1938, vyčerpaný ako horúčkovitou prácou pre záchranu republiky, tak štvanicami poriadanými na jeho osobu v pravicovej tlači po Mníchove. Pochovaný bol na vyšehradskom cintoríne v Prahe.

1.2. Prehľad tvorby a stručná charakteristika diel

Literárne dielo Karla Čapka sa od samého počiatku vyznačuje snahou o čo najužší kontakt so živou prítomnosťou. Táto snaha, podporená i autorovou filozofickou orientáciou sa uplatňovala u Čapka rozmanitými spôsobmi: vo výbere tém a hrdinov, v prikláňaní sa k istým dobovým umeleckým hnutiam i v sympatiách k cudzím autorom, v preferovaní určitých žánrov i literárnych druhov.
Stredom jeho záujmu boli každodenné otázky bežného človeka. Čapek riešil vo svojich románoch živé problémy spoločnosti 20. storočia. Takisto námetom jeho diel bol vpád vedy a techniky do života človeka.

Do literatúry vstúpil dosť neobvykle. Prvé krátke prózy Zářivé hlubiny (1916) a Krakonošova záhrada (1918) a drámy Ze života hmyzu (1918) a Adam Stvořitel (1927) napísal s bratom Josefom, ktorý sa neskôr venoval výtvarnému umeniu. Krakonošova záhrada je poviedka typu: „Čo by sa stalo, keby...“. Dráma Ze života hmyzu zobrazuje jednotlivé ľudské typy v podobe hmyzu (chrobák = sebecký, mravec = vládychtivý...). V závere tulák – pozorovateľ všetko zlé zničí. V dráme Adam Stvořitel vyjadruje potrebu nemeniť svet, pretože každá zmena vedie iba k horšiemu.

Utopistická dráma R.U.R (Rossum's Universal Robots 1921) expresionisticky vyjadruje obavy o osud ľudstva vo svete, v ktorom sa zmocnia vlády stroje. Námetom hry je konflikt medzi umelými ľuďmi – robotmi a ľuďmi, ktorí ich využívajú. Továreň chrlí Robotov, nároky na nich zvyšuje, preto sa vzbúria. Ničia stroje, vraždia ľudí i seba navzájom. V závere dvaja z Robotov, Primus a Helena, obdarení citom, ožijú ako ľudia a zachránia život na Zemi. Autor v tejto dráme zobrazil krajné možnosti mechanizácie života a nebezpečenstvo.

Za utopistický román sa považuje dielo Továrna na absolutno (1922), kde sa zamýšľal nad pravdepodobnými tragickými dôsledkami nových vedeckých a technických objavov.
Ďalším románom je Krakatit (1924). Námetom je vynález trhaviny, ktorá dokáže zničiť celý svet. Vynálezca inžinier Prokop prechádza zložitou cestou, aby nakoniec pochopil, že človek má robiť pre ľudstvo užitočné veci. Tento román má protivojnový charakter. Názov je odvodený od sopky na ostrove Krakatoa. Dej sa odvíja na rozhraní sna a skutočnosti.
V hre Věc Makropulos (1922) vystupuje slávna speváčka Emília Marty, ktorej otec bol lekárom Rudolfa II. Na nej vyskúšal elixír, ktorý jej zaručil tristoročnú mladosť. Taký dlhý život pre ňu stráca zmysel a nič už nemá pre ňu cenu, preto liek znova neužije. Hra sa končí myšlienkou: „....dobre, že je smrť na svete“.

Kritikou nemeckého fašizmu je román Válka s mloky (1936) a najmä hry Bíla nemoc (1937) a Matka (1938). Hra Bíla nemoc je postavená na konflikte dvoch životných princípov, demokratického humanizmu (lekár Galén) a totalitnej diktatúry (diktátor Maršal). V krajine vypukne neznáma choroba, akýsi novodobý mor, na ktorý ochorie Maršal. Lekár Galén vynájde liek na bielu nemoc, ale je ochotný liečiť iba vtedy, keď sa vlády vzdajú svojich vojnových plánov. Diktátor Maršal zo strachu zo smrti súhlasí, ale Galéna ušliape sfanatizovaný dav vo chvíli, keď s liekom prichádza na pomoc. Proti vojne vystupuje Čapek v hre Matka. Obraz matky je symbolom odvahy postaviť sa proti zlu. Hoci vo vojne stratila muža a štyroch synov, dáva najmladšiemu synovi Tonimu do rúk pušku po vypočutí správy, že nepriateľské lietadlá zabíjajú malé deti.

Obľúbené sú i Čapkove detektívne príbehy Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy (1929), v ktorých venoval pozornosť psychike postáv. Vyslovoval v nich skeptické názory na civilizáciu. O mravnej náplni umeleckej tvorby a zodpovednosti umeleckého talentu sa vyslovil v diele Život a dílo skladatele Foltýna (1939). V komédii Loupežník (1920) zdôrazňoval Čapek radostný pocit zo života a to, že každý má svoju pravdu. Mladý chlapec chce dobyť dievča chránené stenou malomeštiactva.