6. Môj názor na analyzované dielo

Ešte skôr, ako som začínala čítať toto dielo, myslela som si, že to bude jedna z Čapkových sci – fi tém. Veľmi ma to nelákalo, pretože takýto typ literatúry nemám rada. Ale už v časti, kde sa matke zjavil jej mŕtvy manžel ma dielo veľmi zaujalo.

Spočiatku som nechápala, že autor týmto dielom poukazoval na nemecký fašizmus. Všimla som si, že dvojčatá tam zohrávajú dôležitú úlohu, pretože ako dvojčatá mali byť úplne rovnakí, ale opak bol pravdou. Boli odlišní ako fyzicky, tak aj psychicky. Rozdielni vo svojich názoroch, vo svojich presvedčeniach, vo svojich snahách. Každý z nich stál na opačnej strane. Jedna strana chcela zaviesť tvrdú diktatúru – táto strana zobrazuje Hitlerovo snaženie rozpínať sa a držať si hlavnú pozíciu v krajine – bola to Kornelova strana. Druhá strana stála na strane ľudu a chudobných, bola proti nadvláde, chcela voľnosť, demokraciu – to bola Petrova strana. Je zaujímavé ako Čapek vedel, že toto sa v histórii skutočne stane. Boj medzi Petrom a Kornelom nechal nevyriešený, pretože sám nevedel, ako 2. svetová vojna skončí. Zvláštne je to, prečo Čapek vložil konflikt medzi bratov. V skutočnosti sme si všetci rovní, ale aj tak sa vždy snaží niekto nadraďovať.
Zaujala ma i postava matky, ktorá bola natoľko silná, že dokázala žiť s pocitom, že stratila všetkú radosť zo svojho života. Bola odvážna a ochotná spraviť čokoľvek pre svoju rodinu. Nečudujem sa jej, keď nechcela pustiť Toniho bojovať. Nikto nemá rád pocit samoty, i keď ona nebola tak úplne sama. Mala svoju rodinu vždy pri sebe, ale v reálnom živote s nimi nemohla prežívať šťastie.

Ja osobne som sa našla v troch postavách, ktoré mi boli nabližšie. Bol to Ondřej,Jirko a Peter. Jirko išiel za svojim snom, lietal i napriek tomu, že matke sa to nepáčilo a čo si zaumienil, že vyskúša, to aj spravil. Peter stál na strane slabších a pomáhal im. Nepotreboval bohatstvo k tomu, aby bol šťastný, stačila mu sloboda a voľnosť. Ondro bol takisto dobrodružný ako Jirko. Išiel za svojím cieľom, chcel pomôcť ľuďom.
Nepáčila sa mi postava Kornela, ktorý bol pre mňa niekto, kto chcel vládnuť nad všetkým. Predstavovala som si ho ako oddaného prívrženca neľudského Hitlera.
Postava Toniho bola veľmi citlivá a bojazlivá. Pôsobil na mňa veľmi zakríknuto. Matka jeho povahu ospravedlňuje tým, že v čase, keď očakávala jeho príchod na svet, často plakala za manželom.

Richard – manžel Dolores myslel iba na svoje hrdinstvo a na hrdinstvo svojich synov. Nevšímal si to, ako Dolores jeho stratou trpí, ako by ho potrebovala. Nevidí to, že potrebuje podporu. Myslí iba na seba aj v časti, kde hovorí, ako by mu bolo dobre, keby žil s manželkou a so svojimi synmi.

Keď to tak zhrniem, dielo bolo veľmi zaujímavé a mne sa veľmi páčilo, hoci na konci by som priala Dolores lepší život. Mrzelo ma to, ako jej postupne zomieral syn za synom. Priala by som jej, aby mala aspoň dcéru, ktorá by pri nej ostala, ktorá by sa o ňu postarala, a ktorá by ju psychicky podržala. Žiaľ, autor ju nechal trpieť až do konca.