Bol hrdý na to, že sa mu podarilo spraviť rekord, ale aj smutný, pretože sa mu pokazil výškomer a nikto nemohol zistiť, že to čo on dokázal je možné využívať. Svoju smrť opisoval ako stav bezvedomia, kedy sa človeku zdá, že padá dolu celú večnosť a celá zem sa rúti proti nemu. Tiež ale pochybuje o svojom hrdinstve. Vždy videl svojho otca ako hrdinu, pre ktorého to bolo jednoduché stať sa ním. Ale až keď je mŕtvy, že to také jednoduché nie je. „Víte, ono se řekne... umřít za něco velkého: za vědu, za vlast, za víru, za spásu lidstva nebo co; ale když je člověk v tom, tak to vypadá jinak.“17.) Pri rozhovore s Ondrom priznal, že tiež na svojej smrti nič výnimočné a krásne nevidí. Ale i tak spolu s ostatnými prehováral matku, aby pustila Toniho do vojny. „Je přece... synem majora. Jeho tatínek padl na bojišti... jako hrdina. Jak by to, prosím tě vypadalo, kdyby se náš kluk nehlásil! To je otázka cti, víš?“18.)

Kornel a Petr – Dvojičky. Obaja boli po otcovi, ale boli protikladmi. Odlišní psychicky aj fyzicky. Často sa hádali a bili, ale mali sa radi. Obaja boli zástancami odlišných politických názorov. Necháva partiu dvojičiek nedohranú a nedoriešenú, tak ako pri šachu, tak i v ich presvedčeniach a vojne. Malému Tonimu dávali rady, aby dal pokoj smrti a radšej ospevoval život, no sami sa vydali smrti naproti. Obaja strácajú v boji život.

Kornel – Typ pracovitého inteligenta tej doby, predstaviteľ fašizmu a konzervativizmu. Duchovne prázdny. Už pri šachovej hre sa prejavil jeho konzervativizmus a jeho snaha dať veci, tam kde boli. Držal sa strany, ktorá chcela tvrdo vládnuť nad ľudom. Bol jej plne oddaný a to chcel preniesť i na Toniho. „Ty ses ještě nenaučil strašně věřit.“ „V co věřit?“ „Ve svou pravdu. Nikdy by člověk neudělal za sebe, co dělá za svůj prapor.“19.) Keď vypukla vojna, sľuboval matke, že ostane pri nej a bude sa o ňu starať, ale jeho oddanosť a túžba presadiť v krajine „to svoje“ bola väčšia, preto odišiel do ulíc. Upokojoval matku, že Petr sa vráti, ale sám vedel, že svojho brata už živého neuvidí. I po svojej smrti ostal verný svojmu presvedčeniu a túžil, aby jeho strana vyhrala.

Petr – Demokrat a socialista. Veril v ľudovú revolučnú masu, stál na strane ľudu, na strane chudobných. Autor stojí na strane Petra. Bol humanista a presvedčený demokrat. Pri šachu hľadal nové revolučné riešenia. Chcel dokázať, že všetko sa dá riešiť inak a lepšie pre všetkých. Chcel veci dať tam, kde majú byť a nie tam, kde boli. Obviňoval Kornela, že za celú vojnu môže jeho strana. Ona má na svedomí nespokojnosť ľudí a obete na životoch.
Pri svojej poprave si velil sám, pretože sa nemohol dívať na neschopnosť veliteľa. Bol ochotný zomrieť za dobrú vec a obetovať sa za svoj ľud. Takisto je i po smrti zanietený za svoju stranu a prehovára matku k tomu, aby pustila Toniho dokázať to, čo vie urobiť pre dobro ľudu.

Toni – Najmladší sedemnásťročný syn. Je slabý, citlivý, rojko. Píše básne a ospevuje v nich smrť. Dvojičky nechápu, prečo mladý chlapec rozpráva o smrti ako o krásnej žene. „Se smrti si nezačínej, rozumíš? To není nic pro tebe, ty maminčin poklade! Ono se taky může básnit o živote!“20.)
Matka ho vychováva ako dievča. Mala ho najradšej, pretože bol posledný, ktorý jej ostal a netúžil sa stať hrdinom s následkami smrti. Nemá rád bitky, strieľanie, hádky a bojí sa, keď sa bijú dvojičky. Narodil sa až po otcovej smrti, poznal ho iba z rozprávania svojich bratov a matky. Jediný nebol po ňom a nechápal jeho hrdinstvo. Dokázal si predstaviť savanu, po ktorej behajú antilopy, na rozdiel od jeho otca, ktorý by si dokázal predstaviť, ako tie antilopy strieľa. Ale i napriek tomu najviac času trávil v jeho pracovni. Neskôr chce ísť do vojny aj on a bojovať ako jeho kamaráti. Matka mu v tom bráni a on nie je dosť silný na to, aby jej odporoval a presadil svoj názor. Musia zaňho orodovať jeho bratia, otec a starý otec. Nakoniec však dostane do rúk pušku práve od svojej matky, ktorá ho posiela bojovať proti nepriateľovi, ktorý zabíja aj malé deti.

Vedľajšie
Starý pán: Otec Dolores. Zjaví sa jej, aby podporil Toniho túžbu. Nechce tlačiť na Dolores, ale odporúča jej, aby pustila Toniho bojovať. Ako starý otec by bol rád, keby ho jeho rod, jeho krv zastupovala vo vojne. V jeho časoch bola preňho vojna strašná, teraz to bral ako štatistiku, keď zomieralo tisíce ľudí len za svoju pravdu.

Ženský hlas z ampliónu: Oznamuje priebeh vojny. Posiela do vojny všetkých mužov a chlapcov. Sama mala syna zúčastneného boja, prišla oňho pri potopení cvičnej lode a napriek tomu žiadala v mene vlasti ostatných živých, aby išli za ňu bojovať.