Postavy:

Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť: (rozhovor s Kreontom) K: „Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým!“ A: „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!“ ... Stála si za svojim názorom: (rozhovor s Kreontom) K: „ ... Priznávaš sa, a či popieraš?“ A: „Nič nepopieram. Priznávam sa.“ K: „... vedela si o zákaze?“ A: „Akožeby nie, veď si ten zákaz vydal verejne!“ Bola odvážna, lebo chcela pochovať brata aj napriek Kreontovmu zákazu: „Pochováme brata.“

Isména – Antigonina mladšia sestra. V prológu sa snaží sa Antigonu odradiť od pohrebu brata Polyneika: „A ozaj vôbec nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?“, ale keď Antigonu pristihnú, žiada pre seba rovnaký trest: „Priznávam sa. Ak s tým ona bude súhlasiť, som pripravená niesť svoj podiel viny.“

Kreón – nový tébsky kráľ, Haimónov otec. Na trón nastúpil po smrti Eteokla. Bol presvedčený, že iba on má pravdu, lebo si nechcel dať poradiť ani od Haimóna, a ani od iných: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Prísny a krutý, ale dosť rozhodný vladár: „Eteokla, ktorý padol ako héros v boji za vlasť, prikazujem prikryť rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvetia najslávnejších mŕtvych. Avšak jeho brata Polyneika, vyhnanca, čo sa sem vrátil, aby obrátil na popol rodnú zem a rodných bohov, aby vylogal krv príbuzným a uvrhol vás všetkých do otroctva, toho zakazujem poctiť poslednými poctami aj oplakávať, nech ho, nepochovaného, zohavia a zjedia psy a dravé vtáky. Takáto je moja vôľa.“

Eurydika – Kreontova manželka. V diele vystúpi iba v epilógu. Chce vedieť čo sa stalo: „... Teraz však chcem počuť, čo sa stalo. Viem už, že sa stalo čosi zlé, a som už na to pripravená.“ Keď sa dozvie úplnú pravdu v zúfalstve sa zabije.

Haimón – Kreontov syn, pohádal sa s otcom a poúčal ho o tom, ako si celé mesto, a aj on sám, myslí, že Antigona si za svoj skutok zasluhuje skôr odmenu ako trest: „Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si to zasluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zahynúť za svoj slávny skutok!“ Po celej hádke Haimón odíde.

Teiresias – veštec. Oznamuje Kreontovi, že sa na jeho rod valí pohroma, a že by mal dať pochovať Polyneika: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. Čo je to za hrdinstvo po druhý raz zabiť mŕtvolu? Ver, dobre radím, s dobrým úmyslom a prijať dobrú rad, z ktorej plynie osoh, nie je hanba.“ Jeho veštby pre mesto boli vždy múdre a pravdivé.

Strážca – oznamuje Kreontovi, že telo mŕtveho Polyneika zmizlo. „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi – a len čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol!“

Prvý posol – V epilógu oznamuje Eurydike smrť Haimóna: „A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs ...“

Druhý posol – po príchode Kreontovi oznamuje, že jeho manželka Eurydika sa zavraždila, keď sa dozvedela o smrti Haimóna: „Jeho matka – tvoja manželka sa zavraždila. Leží v mláke krvi, úbohá.“

Náčelník zboru – bol múdry a dával Kreontovi dobré rady: (po zmiznutí Polyneikovho tela) „Pane môj, už hodnú chvíľu premýšľam, či pôvodcami tohto činu nie sú bohovia.“ (po tom, ako Haimón oznámil otcovi čo si myslí ľud) „Pane, ak ti radí dobre, daj sa poučiť! Aj ty! Veď múdro hovoríte obaja.“ (po veštbe Teiresiasa) „Pane, ten muž sa vzdialil s hrozným proroctvom! A nepamätám, hoci na hlave mi čierne vlasy dávno vystriedali šediny, že by sa v jeho veštbách mestu našla lož!“ Ale Kreón na jeho rady moc nedával.

Zbor – medzi dejstvami komentuje udalosti. Prifarbuje a ozrejmuje dej.