Postavy:

Claudius – dánsky kráľ. Hamletov strýko a nevlastný otec je veľmi zákerný, zradný a podlý. Človek, ktorý bol schopný zabiť svojho brata a klamať celé Dánsko, aby získal trón, kráľovnú a bohatstvo. Je zlým a chce zavraždiť aj Hamleta, len aby si udržal trón. Je prefíkaný a ľstivý zradca. Ale nie až tak, aby necítil výčitky svedomia za to, čo spravil. Modlí sa, ale vie že to je márne. On je vlastne človekom, ktorý spôsobil túto tragédiu.

Gertrúda – Hamletova matka, manželka bývalého aj terajšieho kráľa. Slabá a ovplyvniteľná žena. No svojho syna milovala. Nechce pripustiť, že urobila chybu, keď si vzala Claudia. Pri rozhovore s Hamletom sa dozvedá pravdu a je veľmi zdesená.

Ofélia – Laerteova sestra. Milovala Hamleta, ale keď jej otec zakázal stretávať sa s ním, poslúchla ho. Je krásna, dobrá a nežná. Je to nevinné dievča a poslušná a milujúca dcéra. Veľmi miluje Hamleta. Zošalela. Príčinou bolo Hamletovo odmietnutie a smrť jej otca. Jej myseľ sa nedokáže vyrovnať so stratou milovanej osoby a s nešťastím, ktoré ju postihlo.

Laertes – Polóniov syn. Vynikajúci šermiar, je pomstychtivý, lebo chce pomstiť smrť svojej sestry a otca. Až tesne pred smrťou sa prebral z hnevu voči Hamletovi a dokázal mu odpustiť. Pre svoju sestru je oporou a dobrým radcom. „Hamleta, jeho štipku náklonnosti pokladaj za rozmar, hru z bujnosti, za fialku mladej jarnej prírody, predčasne krehkú, sladkú, prchavú, chvíľkovú pletku, letnú samopaš, nič viac!“ . Zaslepený hnevom a nerozvážnosťou. Uznávajúci si svoju vinu. Túžobne spätý so svojou rodinou..

Horatio – Hamletov priateľ. Jediný komu sa Hamlet zveril so všetkými svojimi plánmi a komu dôveroval. Verný v každej situácii. Diskrétny. Schopný dodržať slovo.

Hamlet – je jednou z najzložitejších postáv W. Shakespeara. Dánsky princ, syn zosnulého kráľa a synovec terajšieho. Plný rozporov, chce pomstiť vraždu svojho otca no má určité zásady. Nenávidí a zároveň miluje svoju matku. Neprejavuje svoju lásku k Ofélii, aby nebol zraniteľný. Niekedy je jemný, ale v mnohých častiach tragédie ukazuje svoju krutosť – zvlášť k matke a Ofélii. Aj keď ho vnímame ako citlivého človeka, ktorý hlboko premýšľa o zmysle života, dokáže byť aj muž činu. Je statočný v boji, čestný, priamy. Je verný a poctivý muž. Obetoval svoj vlastný život, aby pomstil otca. Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu. Keďže to nie je vôbec ľahké potrebuje na to istý čas, ktorý ho stojí veľmi veľa ťažkých duševných bojov. Je verný svojim sľubom. Veľmi obetavý. Schopný odpúšťať. Vie byť citlivý a náklonný pre iné pohlavie. Literárne nadaný. Prefíkaný. Je veľmi zaujímavá postava. Bol naozaj šialený? Alebo to len predstieral? Jeho krutosť k Ofélii a necitlivý postoj k smrti Polonia by sa dali ospravedlniť iba ak bol naozaj blázon. Hamleta človek len ťažko chápe a mnoho učencov sa snažilo vysvetliť jeho protikladné správanie. Preto je jednou z najzaujímavejších postáv, ktoré Shakespeare vytvoril.

Polonius – hlavný kráľovský radca. Starý a múdry muž, ktorý bol však až príliš oddaný trónu. Zastáva vysoké miesto na kráľovskom dvore. Je otec Laerta a Ofélie. Veľmi rád sa rozpráva - s hocikým, kto je ochotný ho počúvať. Hamlet ho považuje za starého blázna. Aj keď je tak urozprávaný - tak ako mnoho starých ľudí - niektoré jeho postrehy sú múdre.

Hlavný monológ:

Tretie dejstvo, prvý obraz

HAMLET:
Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? ...

V anglickom origináli:

ACT III, Scene I.
HAMLET:
To be, or not to be: that is the question:
Whether ‘tis nobler in the mind to suffer
The slings and arrows of outrageous fortune,
Or to take arms against a sea of troubles,
And by opposing end them? ...

Konflikty:

Hamlet – Rosencrantz, Guildenstern, Polonius, Laertes; konflikt postáv
Polonius – Ofélia; konflikt postáv
Hamlet – Claudius, Gertrúda; generačný konflikt
Hamlet – „Byť, a či nebyť ...“; vnútorný konflikt