FABULA
Po smrti kráľa Oidipa nastupuje na trón jeho švagor Kreón a vydáva veľmi prísny rozkaz. Pri spoločnom boji zomierajú dvaja bratia a on rozhodne, že iba jeden z nich bude prikrytý rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvätia najslávnejších mŕtvych, iba tomu jednému sa dostane úcty. Druhého z bratov , Polyneika nechá ležať na holej zemi a dá ho prísne strážiť. Neoplakaný a nepochovaný má byť ponechaný za potravu psom a dravým vtákom. Ten, kto poruší jeho zákaz bude potrestaný smrťou.
Keď sa Antigona dozvie o tomto hroznom rozkaze, rozhodne sa, že si pamiatku svojho brata, ktorého tak veľmi milovala, uctí a Polyneika pochová. O svojom odhodlaní sa zdôverí svojej sestre Isméne, skúša ju presvedčiť, ale tá nie je taká silná ako ona. Bojí sa porušenia zákazu i ďalších následkov a sama odhovára Antigonu od jej šialeného nápadu. Antigona je však už rozhodnutá, ďalej sestru nepresviedča a odchádza za mesto pochovať svojho brata.
Kreón chce byť prísnym kráľom, verí, že keď bude tvrdý, ľud ho bude uznávať. Každému vyhlasuje: „Najhorší je občan, ktorý riadi celé mesto, no keď treba, nevie rady ani sebe, ľaká sa, drží jazyk za zubami.“ Pri rozhovore s náčelníkom zboru, ktorého tiež poverí strážením mŕtvoly, prichádza strážca so správou, že ráno ktosi pochoval Polyneika aj s príslušnými obradmi a zmizol bez stopy.

Náčelník zboru si myslí, že to majú na svedomí bohovia, ale Kreón ho okamžite vyvedie z omylu a prikáže strážcovi predviesť vinníka, ktorý sa odhodlal spáchať tento opovážlivý čin. Vyhráža sa nielen smrťou, ale aj mučením. Po tomto rozhovore všetci odchádzajú.
Strážca privádza Antigonu a náčelník zboru neverí vlastných očiam. Nechce uveriť, že by práve ona mohla porušiť kráľovský rozkaz. Prichádza tiež Kreón a chce vedieť, ako ju odhalili. Strážca mu vyrozpráva príbeh ako z hnijúceho tela odstránili prach a potom si odsadli na svah, aby na nich nešiel zápach z mŕtvoly. Keď sa potom zdvihol vietor a oblohu zastrel oblak prachu, všetci museli zavrieť oči. Keď ich otvorili, zbadali dievča ako kvíli nad holým telom. V dlaniach naň začala sypať prach a trikrát poliala hrob vodou na znak obety. Keď to videli, lapili ju a obvinili z obidvoch priestupkov, ku ktorým sa priznala.
Strážca odchádza. Antigona nič nepopiera a priznáva sa Kreónovi. Usudzuje však, že jeho zákaz nemá takú silu, aby rušil nepísané božie zákony. Tie platia od dôb, kam nikomu pamäť nesiaha, platia večne. Antigona sa nebojí smrti, neplače nad svojim osudom. Je hrdá na čin, ktorý spáchala a Kreón zúri. Necháva priviesť aj svoju druhú neter a je odhodlaný obdive zabiť.
Z paláca privádzajú Isménu, ktorá je obvinená zo spolupáchateľstva. Tá je ochotná zomrieť spolu s Antigonou a tak sa s ňou podeliť o jej osud, no tá s tým nesúhlasí a odrádza ju od toho. Kreón si myslí, že sa obe zbláznili. Nepomyslí na svojho syna Haimóna, ten je mu úplne ľahostajný. Je rozhodnutý dať Antigonu zabiť aj napriek ich zasnúbeniu.