Wiliam Shakespeare: Hamlet

Názov: Hamlet
Autor: William Shakespeare
Druh: dráma
Žáner: tragédia
Pozadie vzniku hry: prvým a pravdepodobným prameňom Hamleta je kronikárska História Dánska, ktorú po latinsky napísal Dán Saxy Grammaticus.
Prostredie: Dánsko, hrad Elsinor
Obdobie: 12. storočie, obdobie po smrti kráľa Hamleta a za vlády jeho brata Claudia

Jazyk diela: autor v tomto diele využíva mnoho jazykovo-umeleckých prostriedkov, vyjadruje sa za pomoci metafor a alegórie. Využíva monológy hlavne u princa Hamleta.
Jazykovo-umelecké prostriedky:
personifikácia: -musíme putá založiť tej hrôze, čo dosiaľ chodí po slobode
- odkedy vie moja duša voliť slobodne a rozoznávať, čo sa v ľuďoch skrýva
- zrak svoj k jeho tvári prikujem, keď hroby zívajú a pekla dych nás dusí
- chlipnosť napokon sa nasýti aj lôžka žiarivého anjela a na hnoj sa vrhne
- šialenstvo veľkých nesmie chodiť nespútané

metafora: -zrútila sa do plačúcich vĺn aj s kvetmi
- keď blčí krv, hneď srdce márnotratne prísahy chrlí
- ty krutý kňaz, keď zavrhnutý budeš skučať v pekle, anjelom bude sestra

prirovnanie: -hrôzou sa ti zježí každý vlas jak ostne dráždeného dikobraza
- lež prízrak mlčal ako hrob, šaty hneď sa naduli a chvíľu niesli ju sťa morskú pannu
- rozum dievčaťa bol taký krehký ako život starca

apoziopéza: -Zbohom! Zbohom! Nezabudni...
- či azda priateľ...

gradácia: -upadol do smútku a z toho do pôstenia, do nespavosti, z toho do slabosti, z tej zas
do slabomyseľnosti, a pekne krok za krokom do šialenstva
- a zakaždým nech bubny poľniciam, poľnice delám, delá nebesiam, nebesia zemi
potom ohlásia...

epiteton: -krehká pletka
- žiarivý anjel
- šibalská reč
Fabula:

Na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú a zároveň menia stráže. Prichádza Horatio a Marcellus. Sú zvedaví či sa aj dnes objaví Duch tak, ako aj po minulé noci. Po chvíli čakania a napätia sa pred nimi zjaví Duch, veľmi podobný nebohému kráľovi Hamletovi. Celý je odetý v pancieri s maršalskou paličkou v ruke. Chcú sa mu prihovoriť, no sú nesmelí. Keď sa Horatio konečne odváži a prihovorí sa mu, Duch zmizne. Horatio si myslí, že ich chce varovať pred nebezpečenstvom, ktoré na nich číha na ich hraniciach, kde sa už pripravuje Fortinbras spolu aj so svojím vojskom. Ráno sa všetci schádzajú v poradnej sieni. Claudius vyhlasuje, že aj napriek tomu, že uplynuli necelé dva mesiace od smrti kráľa Hamleta a všetci za ním smútia, si vezme teraz za manželku kráľovnú Gertrúdu. Princ Hamlet si nevie vysvetliť matkino konanie. Vari už zabudla na otca a jeho nekonečnú lásku, ktorú jej vždy s úctou prejavoval?

Horatio prichádza za Hamletom , aby mu oznámil, čo sa deje v noci na hradbách. Medzi tým Ofélia vyrozpráva otcovi, ako jej Hamlet vyznal lásku. Polonius ju nabáda k opatrnosti a prikazuje jej, aby mu všetko oznamovala.
Hodiny odbili dvanásť a vtom sa zjavil Duch. Naznačuje Hamletovi, aby šiel za ním, pretože mu chce voľačo povedať. Žiada Hamleta, aby pomstil smrť svojho otca, ktorý však nezomrel na uštipnutie hada, keď spal v záhrade. Zabil ho jeho vlastný brat, tým, že mu nalial do ucha smrteľný jed. Žiada ho aj o to, aby matku nechal nebu a vlastným výčitkám, keď sa tak rýchlo rozhodla vziať si za muža manželovho vraha.

Do prijímacej dvorany vstúpia kráľ s kráľovnou, ich sluhovia a sprievod. Nevedia si vysvetliť náhlu zmenu Hamletovho správania. Rozhodnú sa poslať za ním Rosencrantza a Guildensterna, aby zistili, čo ho trápi. No princ ten zavčas vycíti , že to nemyslia úprimne.
Polonius zájde za kráľom a ukáže mu listy, ktoré posielal Hamlet jeho dcére, Ofélii.
Prichádzajú potulní herci. Hamlet sa s nimi dohodne, aby zahrali hru Gonzagovo zavraždenie, ale so zmeneným dejom, aby hra vyzerala ako vražda kráľa Hamleta.

V predsieni dvorany sa opäť stretávajú kráľ, kráľovná, dvorania a sluhovia. Prišla i Ofélia. Doposiaľ nikto neprišiel na dôvod Hamletovho šialenstva, a tak sa všetci skryjú za závesy, aby ho vyskúšali. Ofélia predstiera modlenie, keď zrazu vstúpi dovnútra Hamlet a hovorí:,, Byť a či nebyť – to je otázka! Či nás je dôstojnejšie mlčky znášať strely a šípy zlého osudu, či proti moru bied sa chytiť zbrane a skoncovať to vzburou!...“ Ofélia sa mu prihovorí, no Hamlet zistí, že je to len skúška a tak predstiera svoje šialenstvo. Vysmieva sa jej a posiela ju do kláštora.
V sieni sa už začína predstavenie. Herci sú už na javisku a na zemi leží muž, ku ktorému prichádza ďalší, ktorý mu do ucha nalieva jed. Keď príde manželka mŕtveho, veľmi plače a vtom ju začne utešovať vrah jej manžela. Ona nakoniec jeho lásku prijíma. Po tomto prológu herci zopakovali hru, ale tentoraz vo veršoch. Kráľ si uvedomí, že niekto vie o jeho čine, ktorý spáchal a celý bledý odchádza zo siene. Odchod kráľa potvrdili Duchove slová. Hamlet aj Horatio si sú teraz istí tým, že vrahom kráľa Hamleta je jeho brat, Claudius.
Matka poslala po svojho syna, lebo sa s ním chce porozprávať o jeho šialenom správaní. Ona však nevie, že Hamlet svoje šialenstvo len predstiera. Dohodne sa s Poloniom, že sa môže skryť za záves a vypočuť si ich rozhovor. Na ceste do matkinej komnaty si Hamlet spomenie na to, čo mu Duch povedal o tom, aby svoju matku ušetril a neubližoval jej. Na základe toho sa rozhodne, že ju bude trápiť slovami. Kráľovná je pohoršená synovým správaním. Vtom sa pohol záves, Hamlet vytasil meč a zabodol ho do závesu, spod ktorého sa zvalilo mŕtve telo Polonia. Matka:,, Aký to nerozvážny čin!“ a Hamlet jej nato odpovedal:,, Tak ako zabiť kráľa, milá mať, a jeho brata za muža si vziať.“ Po týchto slovách si bola Gertrúda istá tým, že jej syn je šialený. Princ odchádza a berie si so sebou aj radcovu mŕtvolu.
Kráľovná oznámila tento ohavný čin Claudiovi a ten sa rozhodol, že pošle Hamleta do Anglicka. Nikto nevedel, kde je ukryté Poloniovo telo. Ku kráľovnej prichádza Ofélia s lutnou v rukách a spieva si nejakú nezmyselnú pieseň. Zošalela z otcovej smrti.
Laertes sa potajomky vrátil do Dánska a obviňuje kráľovský dvor z vraždy svojho otca. Claudius sa bráni a presviedča ho o tom, že vrahom jeho otca je Hamlet. Laertes sa rozhodne vyzvať Hamleta na súboj. Aby mal víťazstvo jasné, namočí si hrot svojho meča do jedu. Ak ho tým mečom čo i len poškriabe, zomrie na otravu.
Prichádza Horatio s listinou, v ktorej je napísané, že princ sa vracia späť so domov.
Stala sa ďalšia tragédia. Keď Ofélia vešala venčeky na strom, ktorý rástol nad potokom, zlomil sa jej konár pod nohami a ona sa utopila.

Hrobári kopú hrob a spytujú sa navzájom pre koho. Vraj je pre mladú dievčinu, ktorá sa utopila. Hamlet s Horatiom sú ukrytí za kríkmi a počúvajú ich rozhovor. Zrazu hrobár vyhodí lebku z hrobu, princ ju zdvihne a začne sa zamýšľať nad tým, že komu asi tak mohla patriť. Dozvie sa, že je to lebka Yoricka, šaša bývalého dánskeho kráľa. Hamlet spomína na pekné časy, ktoré s Yorickom prežil počas svojho detstva. Nato ako ho vozil na chrbte, bozkával ho, spieval mu pesničky a vždy ho vedel rozosmiať. Po chvíli prichádza na cintorín pohrebný sprievod. Vpredu nesú otvorenú truhlu, v ktorej leží Ofélia.
Uložia ju do hrobu a jej brat Laertes za ňou skočí , aby sa s ňou poslednýkrát rozlúčil. Vtom vyjde z úkrytu Hamlet a Laertes ho obviní z trojnásobnej vraždy a vyzve ho na súboj, ktorý sa bude konať na druhý deň.
Hamlet vysvetlí Horatiovi svoj náhly návrat domov. Kráľ totiž posla listiny, v ktorých bolo nariadenie na zabitie Hamleta. Ibaže ten sa to dozvedel včas , aby mohol vytvoriť nové listiny a podvrhnúť ich sluhom namiesto pravých.
Súboj sa začína. Hamletovi sa spočiatku darí a kráľ ho naoko podporuje a vraví, že naňho vsadil celé jeho bohatstvo. Matka si naňho pripíja z pohára, ktorý bol určený princovi, keby nevyšiel prvý plán a Laertes ho nezabil otráveným kordom. Kráľ neskoro vykríkne na Gertrúdu, aby nepila z toho pohára, pretože víno v ňom je otrávené. Po chvíli padá mŕtva na zem a vtedy Laertes zraní Hamleta. Počas súboja si vymenia kordy a Hamlet zraní svojho protivníka. Ten mu povie pravdu, že obidvaja zomrú, pretože jeho kord bol otrávený. Prinútia Claudia, aby vypil zvyšok vína a ten zomiera. Po chvíli zomiera aj Laertes, no ešte pred svojou smrťou prosí Hamleta o odpustenie. Ten mu odpustí a keď cíti, že už prišiel aj jeho čas, poprosí Horatia, aby každému vyrozprával pravdu o všetkých vraždách, ktoré sa odohrali.
Prichádza Fortinbras a vidí samé mŕtvoly. Nie je veľmi nadšený zo svojho víťazstva po tomto hroznom pohľade, a tak vydáva rozkaz, aby Hamleta vyniesli za dunenia sláv.

Hlavná myšlienka: Autor v tomto diele poukazuje na dobré ,ale aj na zlé vlastnosti človeka. Z tých kladných vyzdvihuje hlavne lásku, priateľstvo, čestnosť, oddanosť, odhodlanie bojovať za pravdu a spravodlivosť. Najhlavnejšou zápornou vlastnosťou človeka v tomto diele ja závisť, od ktorej sa potom odvíjajú ďalšie ako je, napr. zákernosť, nenávisť, zloba, klamstvo... Neoplatí sa klamať, lebo všetka pravda vždy vyjde najavo. Poukazuje na strašné výsledky konania podlých ľudí, na ktoré doplácajú mnohí nevinní, a to tým najhorším trestom, aký len môže byť, a to smrťou.

Hlavný monológ: ,,Byť a či nebyť – to je otázka!
Či nás je dôstojnejšie mlčky znášať
strely zlého osudu,
či proti moru bied sa chytiť zbrane
a skoncovať to vzburou! Umrieť – spať –
nič viac; a spánkom z vlastnej vôle skončiť
aj srdca bôľ, aj pliagy storaké,
čo patria k telesnosti – to je záver,
za ktorým hodno túžiť! Umrieť – spať.“
Postavy:
Hamlet: ,,Ja miloval som Oféliu, ako štyridsaťtisíc bratov dovedna ju ľúbiť nemohlo...“ „Som taký žobrák, že aj moja vďaka ja chudobná.“
-syn dánskej kráľovnej Gertrúdy, nebohého kráľa Hamleta a synovec terajšieho kráľa Claudia. Je pomstychtivý, lebo chce aby pravda o smrti jeho otca vyšla najavo a Claudius bol potrestaný. Nevie sa vyrovnať so svadbou, svojho strýka a matky, už dva mesiace po otcovej smrti. Je rozhodný, statočný, múdry a váži si svojich priateľov.

Claudius: ,,Tvár cundry mrzká je i pod líčidlom, no stokrát ohyzdnejší je môj čin, skrývaný pod líčidlom krásnych rečí.“
,, Hrozný je hriech môj – volá do neba, najstaršie, prvé prekliatie ho stíha – zabil som brata! Nemôžem sa modliť, hoc po tom túžim hoci chcem to, chcem!“
-kvôli trónu zabil svojho brata a stal sa dánskym kráľom. Je teda Hamletovým strýkom a manželom vdovy Gertrúdy. Je prefíkaný, bezcitný, zákerný a chladnokrvný.

Gertrúda: ,,Lipla na ňom tak, sťaby jej s jedlom iba rástla chuť, a už o mesiac...“
,,Veď ani nezodrala topánky, čo za rakvou v nich šla sťa Niobe tonúca v slzách – a už ona, ona (ó bože, zviera, nemysliace zviera dlhšie by žialilo!) – už vydá sa za môjho strýca, za otcovho brata, no otcovi tak málo podobného, ako ja Herkulovi.“
-dánska kráľovná, vdova po kráľovi Hamletovi, terajšia manželka kráľa Claudia a matka princa Hamleta. Väčšinou sa vždy nechá ľahko ovplyvniť Claudiom, no zároveň jej záleží na jej synovi, ktorého veľmi miluje.

Ofélia: ,,Šialenstvo, bolesť, zúfalstvo i peklo sa u nej menia na pôvab a krásu!“
-Poloniova dcéra, sestra Laertesa, pekná, mladá, bojazlivá a veľmi citlivá. Je šialene zamilovaná do princa Hamleta. Na konci príbehu zošalie a spácha samovraždu.

Horatio: ,,Ja som to, pane, oddaný váš sluha.“
Hamlet: ,,Nie pán, nie sluha – vždy len priatelia.“/,,Horatio, si najmúdrejší človek, akého som len poznal.“
-je dobrým priateľom princa Hamleta. Je oddaný, verný a spoľahlivý.

Laertes: ,,Nedbám o tento ani druhý svet a nech je čo chce, za otca sa pomstím, krvavo pomstím!“
-Poloniov syn, brat Ofélie, výborný šermiar. Pri spoločnom boji s Hamletom zomiera, priznáva si svoju vlastnú chybu, ktorej sa dopustil a Hamlet mu odpúšťa.

Polonius: ,, Šialenci zavše mávajú také výborné myšlienky, na aké sa zdravý rozum jakživ nezmôže.“
-je prvý kráľovský radca, otec Ofélie a Laertesa. Je to dobrý človek, avšak je plne oddaný kráľovi Claudiovi a tým sa jeho dobré vlastnosti vytrácajú.


Vedľajšie postavy: Valtemand – vyslanec do Nórska
Cornelius – vyslanec do Nórska
Rosenkrantz – bývalý Hamletov spolužiak
Guildenstern – bývalý Hamletov spolužiak
Osric – výstredný švihák
šľachtic
kňaz
Marcellus – šľachtic stráže
Bernardo – šľachtic stráže
Francisco – šľachtic stráže
Reynaldo – v Poloniových službách
štyria alebo piati herci
dvaja hrobári
Fortinbras – nórsky princ
nórsky kapitán
anglický vyslanci


Konflikty: Hamlet a kráľ Claudius – Hamlet sa dozvie o vražde svojho otca, ktorého vrahom
je jeho vlastný brat, ktorý mu v spánku nalial do ucha jed. Rozhodne sa pomstiť
smrť svojho otca.
Hamlet a Laertes
Hamlet a Polonius
Hamlet a Rosengrantz a Guildenstern

Negatívne alebo pozitívne(prečo?): Pôsobilo to na mňa skôr negatívnym dojmom, pretože je to tragédia a ako v každej tragédii zomiera veľa nevinných postáv.


Môj vlastný názor: Dej Shakespearovho Hamleta je založený na motíve vraždy a pomsty. Vyjadril tu bezohladnú túžbu po moci, ktorá sa nezastaví ani pred násilím a intrigami. V Hamletovi uvažuje o zmysle života, ľudskej existencii a o rodinných i milostných konfliktoch. Dielo sa mi veľmi páčilo, aj keď ma zarazil smutný koniec. Zomrelo veľa nevinných ľudí, len kvôli podlosti jedného z nich – kráľa Claudia. Autor vlastne chce dosiahnuť, aby sa ľudia nad svojím konaním zamysleli, snažili sa konať čestne a priateľsky, pretože klamstvo, zloba a nenávisť nezostanú dlho utajené a skôr či neskôr vyjdú najavo. V tomto diele Shakespeare ukazuje, čo všetko je človek ochotný podstúpiť a urobiť kvôli tomu, aby všetkým dokázal ako veľmi niekoho miluje. Páčilo sa mi ako Hamlet bojoval za spravodlivosť a pravdu všetkými možnými spôsobmi, aby pomstil svojho otca, ktorého veľmi miloval.

Citáty: Polonius: ,,Môj kráľ a kráľovná, chcieť rozoberať, čo je to majestát, čo povinnosť, že deň je deň, noc noc a čas je čas, znamená márniť deň i noc i čas.“
Hamlet: ,,Byť v dnešnom svete statočným človekom, to znamená byť jedným z desaťtisícov.“
Ofélia: ,,Bezcenný je dar, keď nevľúdny je ten, kto ho daroval.“
Hamlet Horatiovi: ,,Ukáž mi muža, čo neotrčí vášňam, a ja v srdci ho budem nosiť, v srdci svojho srdca, tak ako teba.“
Div. kráľovná: ,, Vo všetkom láska vidí nebezpečia a čím sa väčšmi bojí, tým je väčšia.“
Hamlet: ,,Toto je najtemnejšia chvíľa noci, keď hroby pukajú a pekla dych sa valí na svet. Teraz by som vstrebal horúcu krv a páchal ukrutnosti, že deň by stŕpol.“
Gertrúda Hamletovi: ,, Ver ak sú slová dych a dych je život – zahyniem radšej, ale nevydýchnem, čo si mi povedal.“


Ofélia: ,, Bolo to krátke.“
Hamlet: ,, Ako ženská láska.“