6.kapitola
 Opis vzťahu medzi Hrabovcom a Vítom. Čím bol Vít väčší a múdrejší, tým bol Hrabovcovi menej po vôli – častejšie ho posielal po zámkoch s liekmi a odvarmi, pred ženou a dcérou ho ohováral, jemu večne vyhadzoval na oči, že je opustenec „nezná otca ani matere“, kliatba na ňom stojí a vykúpenie dosiahne len odriekaním a usilovnou prácou.

„Nuž tak roku1301 za krásneho letného dňa kráčal Vít horami, nesúc na chrbte remennú, prackami dobre opatrenú a o plecia popriťahovanú truhlicu.“

Hrabovec ho poslal s liekmi. Mal ísť už len do Trenčína a približoval sa k Sokoliciam. Cestou sám pre seba rozmýšľal:

„...Nešťastný Vít, už nebudeš dlho chodievať v slepej službe tajomného Hrabovca! Čože som mu bol doteraz? Nič iba škrupina na vlnách, Iba bublina vo vetroch, iba lopta a hračka v rukách svojvoľného človeka!“

Prišiel k ošarpanej krčme, o ktorej sa roznášali nemilé chýry. Vošiel dnu, kde boli zbojníci vedení Ondrejom – zeman Čachtického pána; a dvaja mešťania Zlatovský a Važecký (svokor a zať) sú na Matúšovej strane. Votreli sa do priazne zbojníkov a vypočuli si ich tajný rozhovor. Keď vojde Vít, Zlatovský ide od neho vyzvedať. Vít mu hlúpo povie úplne všetko – aké drahé veci nesie (a pritom všade je plno zbojníkov), kým je, a aj to, že keď je Matúš preč dá dary Zlatníkovi. Mešťania sa zídu v prístrešku za krčmou a chcú poslať zbojníkov, aby Víta zdržali a oni pomohli Matúšovi. Ich rozhovor však počul Ondrov zbojník a chce mu to ísť povedať, no Zlatovský ho ovalí. Vbehnú do krčmy a Uršuľa ich varuje pred Ondrom, ktorý ich chce zabiť. On sám sa vydal za Vítom. Mešťania dobehnú a premôžu zbojníkov a zbitého a zraneného Víta odnesú až do Trenčína.

7.kapitola
Matúš a Ilmur chcú dosadiť na trón Václava II., on však ich návrh musí odmietnuť a navrhne na trón svojho syna. Toho korunujú v Stoličnom Belehrade roku 1301 – nie v Nitre ako pôvodne zamýšľali, lebo je to príliš blízko prívržencov Karola Róberta. Opisné kapitoly: ako si Václav získal ľud, ako sa zbožňuje Matúš s Ilmurom, i ako  ich duchovia hovoria spoločnou rečou, ako v slovách toho druhého spoznávajú vlastné nevyslovené myšlienky (zaujímavé je najmä to ako sa má tento cirkevný hodnostár má s Matúšom rád keď je známym historickým faktom, že cirkev sa Matúša chcela viackrát zbaviť exkomunikovaním)

„Obaja prelievali slzy tej rozkoše, ktorá sa dostáva tým ľuďom, čo bez zisku a pozemských ohľadov posväcujú sa dobru ľudského pokolenia.“

Na záver sa obaja dozvedia, že v Trenčíne sa zvádza boj a vyhrávajú karolovci, a že Čachtický pán zmizol.

8.kapitola
Víta mešťania odniesli a ukryli vo svojom dome. Važecký vypočul tajnú zmluvu medzi Hrabovcom a Zlatníkom a tak chcel Víta a jeho veci zdržať až kým sa Matúš nevráti, ale starosta – Zlatník, ktorý je v skutočnosti proti Matúšovi, ich oboch zlapal a uväznil. Vít ušiel späť do hôr. Keď sa vracal začul kroky a tak rýchlo vbehol do svojej chyžky, aby ho nik nezbadal. A stal sa svedkom rozhovoru Hrabovca a Zlatníka, ktorý sa týkal aj jeho a Ľudmily, Milady a Feliciána, ale hlavne plánovanej vraždy Matúša a Ilmura. Hrabovec má ísť za chorým Ilmurom, ktorého karolovci dobili a dokončiť ich dielo. Matúšovi nechá v tom prípade jed, ktorý ho zabije, kým sa Hrabovec vráti z Ostrihomu.

„Klesol zomdletý na postieľku, ktorá čakala tu na neho dávno neodostlaná a ťažký sen zmocnil sa jeho očí.“

9.kapitola
Vít sa na druhý deň preberie a je trošičku pretečený. V tom vstúpi dnu Ľudmila a povie mu, že tu bol zlatník. Hrabovec náhle odišiel do Trenčína. On ju prosí aby s ním ušla. Prehovorí ju aby išla k pustovníkovi a ani sa nerozlúči s matkou.

„Obaja kľaknú na kolená a ich zmluvu, urobenú koncom dňa a počiatkom večera, spečatilo jednohlasné vzdychnutie: - v láske a jej obetiach pomáhaj nám sám živý prameň nekonečnej lásky.“

10.kapitola
Matúša čakalo po návrate domov mnoho roboty. Kým bol preč, situácia sa rozkvasila a Trenčín sa rozpadol na dve strany  : jeho a Robertovcov. Aj mimo Trenčína bolo mnoho bojov, ale svojou prítomnosťou porozvážal všetkých nepriateľov. Starý zlatník bol richtárom mesta, a dokonale kryl hriechy svoje, ale i hriechy ostatných. Vo väzení sedeli, iba tí, ktorí by mu mohli uškodiť, t.j. Zlatovský a Važecký, hoci boli nevinní.
Matúš medzičasom odprevádzal Hrabovca. Keď bol Hrabovec z dohľadu pribehol Vít a všetko mu rozpovedal. Matúš nevedel, či je chlapec pomätený a či mu má veriť až kým mu neukázal dôkaz – fľaštičku, ktorá bola plná bieleho prášku podobnému soli. Pes, ktorému z nej dali i muchy lietajúce okolo jeho pysku zdochli. Vtedy Matúš pochopil o čo ide a dal varovať Ilmura a rýchlo bežal za richtárom. Strážcovia ho nechceli k nemu  pustiť no on sa tam násilím aj tak dostal a prichytil richtára ako práve otravuje jedlo svojim väzňom Z+V. Matúš dal z jedla mačkám lebo zlatník tvrdil, že nie je otrávené. Podochli. Čachtický o tri dni na to umrel a zlatníka čaká súd.