Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži

Názov diela: Chrám Matky Božej v Paríži
Autor: Victor Hugo
Žáner: román
Hlavné postavy: Quasimodo, Esmeralda, Frollo, Phoeb, …
Hlavná myšlienka: cit
Rok vydania: 1926, 1984
Slovenský názov: Zvonár u Matky Božej

Obsah:
Román sa odohráva v 15. storočí: Mladá cigánska tanečnica a veštkyňa Esmeralda je zamilovaná do kapitána lukostrelcov Phoeba, ktorý ju zachránil pred únosom Frolla – člena cirkevnej rady, a jeho ohyzdným zvonárom Qusimodom. Frollo prekvapí milencov a prebodne kapitána dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu.
Quasimodo ukryje Esmeraldu vo svojej zvonici. Kým bráni chrám pred ozbrojencami, ktorí chcú odviesť Esmeraldu, Frollo ju unesie. Pokúša sa jej dvoriť, ale Esmeralda ho opäť odmieta, za čo ju Frollo vydáva na smrť. Zatvorí ju u starej pustovníčky Guduly, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej kedysi uniesli dieťa. Gudula spozná v Esmeralde svoju dcéru, ale už ju nemôže zachrániť.
Esmeralda zomiera na čo Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.

Dej:
Je rušný a napínavý. Prelína sa s prekrásnymi opismi parížskej katedrály a širokými filozofickými úvahami. Hugovi sa podarilo uviesť do románu ľudí, ktorými spoločnosť opovrhovala a ktorí boli cudzím pre klasicistickú literatúru.

Osobný názor:
Victor Hugo vykreslil kontrastný obraz biedneho života ľudí v stredoveku, ich hrdinstvo i sebectvo a zákernosť aristokracie a cirkevných hodnostárov. Pre román je príznačná romantická harmónia kontrastov: Škaredý Quasimodo a prekrásna cigánka Esmeralda. Kontrastne je však zobrazený aj samotný Quasimodo. Človek s odporným zovňajškom, ktorý je však schopný vykonať krásne činy.
Dielo je nádherné a ako každé výnimočné. Keďže som videl aj rozprávku s týmto námetom, moje predstavy som si mohol porovnať s filmom. Aj keď som ho videl už dávno, pamätám sa, že bol vtipný, ale záver bol iný ako v knihe. Quasimodo totiž nezomrel, ale na konci sa ukázal ľuďom stojacim na námestí. Všetci mlčali. Nakoniec jedno malé dievčatko k nemu priskočilo a úplne bez strachu, či odpudenia ho objalo. Bolo to veľmi dojemné a krásne. Aspoň vo filme spravodlivosť zvíťazila.