Falošnosť sveta dospelých

Falošnosť sveta dospelých je Holdenova obľúbená téma. Holden počas celého deja dokáže výstižne popísať prehnitosť, pokrytectvo, falošnosť a klamstvo v tomto svete. Počas rozhovoru s Phoebe hovorí, že „dospelí sú nevyhnutní klamári a pokrytci, a čo je horšie, neuvedomujú si to“. Falošnosť je pre Holdena symbol zla na svete a je to aj príčina, prečo je svet taký skazený. A taktiež mu poskytuje zámienku aby sa utiahol do svojej ulity cynizmu.
Napriek tomu, že jeho názory a pohľady sú veľmi zjednodušené alebo prehnané, nie sú nevyhnutne nesprávne. Dokáže byť veľmi pozorný pozorovateľ a dokáže vystihnúť niektoré problémy, ktoré sa vystihujú ťažko. Je si silne vedomý povrchnosti tých okolo neho. Počas celého deja nájdeme príklady povrchných, pokryteckých alebo aspoň afektovaných ľudí.(Sally, Maurice, Sunny, Mr. Spencer ...). Niektoré postavy sú od prírody zlé, ako napríklad Sunny alebo Maurice. Ale napriek tomu, že Holden vynakladá veľa úsilia aby hľadal povrchnosť a pokrytectvo ostatných, nikdy priamo neanalyzuje falošnosť jeho samého. Jeho klamstvá sú častokrát nepotrebné a kruté, ako napríklad situácia vo vlaku keď Holden oklamal matku jeho spolužiaka. Chcel by veriť, že sám je iskierka cnosti vo svete falošnosti, ale jednoducho to nie je jeho prípad. Napriek tomu, že by chcel veriť, že svet je jednoduché miesto, kde stoja na jednej strane pretvárka a falošnosť a na strane druhej nevinnosť a česť, Holden je sám dôkazom proti sebe. Svet nie je taký jednoduchý ako by chcel, a aký by potreboval, ani on sám totiž nezapadá do svojich čiernobielych pravidiel, podľa ktorých súdi ostatných ľudí.

Motívy
Osamelosť

Holdenova osamelosť, konkrétnejšia podoba jeho odcudzenosti, je hnacia sila celého diela. Väčšina scén v diele popisuje jeho, skoro až panické, hľadanie nejakej spoločnosti a blúdenie mestom od jedného bezcieľneho stretnutia k druhému. Napriek tomu, že jeho správanie jasne dokazuje osamelosť, Holden sa vyhýba sebaanalýze a preto osamelosť ako svoj problém nikdy nenájde. Preto nikdy nezistí prečo sa cítil ako sa cítil. Pretože je však Holden závislý na svojej odlúčenosti od sveta a svojej odcudzenosti aby si zachoval stabilitu, častokrát sabotuje vlastné úmysly ukončiť svoju osamelosť. Napríklad rozhovor s Karlom („expertom na pohlaví“) a „rande“ so Sally sú pre nich neznesiteľné kvôli Holdenovmu drzému správaniu. Jeho telefonát Hanke je tiež neuskutočnený práve vďaka jeho zmyslu pre odlúčenie od spoločnosti. Osamelosť, ktorú Holden cíti je citovým prejavom jeho odcudzenia od sveta a spoločnosti.

Vzťahy

Holdenove vzťahy majú tiež náväznosť na jeho odcudzenie. Obidva, fyzické aj psychické, typy vzťahov dávajú Holdenovy možnosť preraziť svoju ulitu izolácie. Predstavujú však aj zosobnenie toho, čoho sa Holden na svete bojí: zložitosti, nepredvídateľnosti, dynamiky, zmeny a potenciálneho konfliktu. Ako Holden demonštroval v múzeu, chcel by svet aby bol zastavený a tichý, predvídateľný a nemeniaci sa. Keď pozoruje jeho sestričku Phoebe v spánku, premietne svoje idealizované predstavy o detstve na ňu. Keď sa však Phoebe zobudí, v rozhovore s ňou zistí, že jej detstvo je iné ako si ho predstavoval a, že je omnoho bližšie svetu dospelých ako by pripustil. V skutočných vzťahoch totiž ľudia odpovedajú v rozhovore a vzťahy sa menia. Pre nevyslovené dôvody, ktoré majú pravdepodobne príčinu v Allieho smrti, Holden má problémy s riešením zložitostí tohto typu. Výsledkom čoho je jeho strach pred intímnym vzťahom a jeho vlastná izolácia. Napriek tomu, že má nespočet príležitostí nadviazať vzťah, či už fyzický alebo psychický, všetky odráža a obalí sa vrstvou kritického cynizmu a trpkosti. A napriek tomu, naďalej pokračuje v hľadaní nových vzťahov, a keď sa do nejakého zamotá, vždy z neho chaoticky vycúva tesne pred koncom.