Časové obdobie: obdobie romantizmu, kedy sa kladie dôraz na cit a prirodzenosť a nie na rozum, vyjadrenie citu je dôležitejšie ako forma

Znaky romantizmu v diele: individualizmus- snaha vyriešiť problém odchodm od Lotty
nový hrdina- autoštylizácia, Werther túži po láske Lotty

konflikt- rozpor medzi snom(získaním Lotty) a skutočnosťou(sen nemôže byť uskutočnený, pretože Lotta je vydaná)

Žáner: autobiografický román

Kompozícia: delí sa na dve knihy

Hlavná myšlienka: pocity mladého, láskou sklamaného muža, ktorý je v konflikte so spoločnosťou, nenachádza východisko zo svojej životnej situácie a tak ju rieši samovraždou

Prostredie a čas: je to vidiecke prostredie dedinky Wahlheim a neskôr prechodne mestské prostredie, listy Werther začína písať 4.5. 1771 a končí 20.12. 1772

Hlavné postavy:
Werther- mladý, citlivý, vzdelaný muž, čiastočne maliar, má veľmi rád deti a spoločnosť- spoločenský, vytrvalý hlavne v láske k Lotte avšak neodolný voči sklamaniu,rozpoltený pretože jej manžel je aj zároveň jeho priateľom, hoci naňho v podstate žiarli
Lotta(Charlotta)- krásna, mladá, priateľská dievčina, po smrti matky žila len s otcom a s 8 súrodencami, o ktorých sa vzorne starala, cíti, že Werther ju ľúbi, ale napriek tomu zostáva verná svojmu snúbencovi Albertovi hoci W., má tiež veľmi rada
Albert- poriadny, slušný, milý muž, Lottin snúbenec, toleruje jej aj časté W. návštevy a trpezlivo ho znáša, považuje W. za svojho priateľa aj keď vidí jeho lásku k vlastnej žene

Krátky obsah
1. kniha: Mladý Werther odchádza na vidiek , kde je nadchnutý krásou prírody a okolia dedinky Wahlheim i ňou samou: „Mesto samo je nepríjemné zato zôkol- vôkol nevýslovne krásna príroda.“(16) Taktiež mal rád jej obyvateľov: „Ale tunajší ľudia majú naozaj dobrú povahu.“(20) Toto všetko opisuje v listoch svojmu bratovi Wilhelmovi. Ľudia v dedine si ho obľúbili a čoskoro je pozvaný na zábavu, na ktorej spoznáva mladé dievča, o ktorom mu všetci cestou rozprávali, Lottu. Tá spoločne s otcom vychováva svojich 8 súrodencov po smrti matky. Werther sa do nej okamžite zaľúbi, hoci mu už povedali, že je zasnúbená: „Albert je poriadny človek, s ktorým som takmer zasnúbená.Nuž nebola to pre mňa novinka( veď mi to dievčatá cestou povedali)“(37)Albert je na cestách, ale keď sa vráti s Wertherom sa spriatelí. Ten dúfa, že si ju Albert nevezme, pretože po nej túži on. Všetci majú Werthera radi, avšak neopätovaná láska a prítomnosť Alberta, ktorého pre jeho dobrotu nemôže nemať rád: „Jednako nemôžem Albertovi odprieť svoju úctu.“(58) ho donútia k rozhodnutiu odísť s Wahlheimu: „Musím odísť.(75)... Zbohom Lotte! Zbohom Albert! Opäť sa uvidíme.(79)

2. kniha: Werther odíde do mesta a pracuje pre vyslanca, s ktorým však nemá dobrý vzťah. Spriatelí sa však s grófom: „Zoznámil som sa s grófom C…, človekom, ktorého si zo dňa na deň väčšmi ctím…“(82) Medzitým spozná aj dievča, ktoré sa mu páči: „Nedávno som sa na prechádzke zoznámil so slečnou B…,roztomilou stvoričkou…“(85) Neskôr na návšteve u grófa sa nechtiac stane účastníkom pravidelnej návštevy vysokopostavených ľudí a keď z nej odíde, začnú sa šíriť ohováračské reči. Po tomto incidente sa už viac nesmie stýkať nová priateľka s Wertherom. On nevydrží nátlak spoločnosti a žiada o prepustenie z veľvyslanectva: „Požiadal som dvor o prepustenie…“(95) a vráti sa do Wahlheimu k Lotte, ktorá sa už medzitým vydala za Alberta. Žiarli na neho a smúti nad jej voľbou: „A smiem to povedať? Prečo nie, Wilhelm? So mnou by bola šťastnejšia než s ním!“(100). Upadá do beznádeje a nečinnosti, cíti prázdnotu: „Ach, tá prázdnota!“(110) Stále viac po nej túži a znásobuje svoje návštevy u nich, preto Albert napriek svojej ohľadoplnusti, povie Lotte aby sa pokúsila obmedziť jeho návštevy. Pred Vianocami Albert odchádza za povinnosťami a Lotta ostáva doma. Prichádza Werther a vtedy sa mu pokúsi Lotta dohovoriť: „Werther môžete, musíte k nám zasa prísť, len sa miernite.“(134) Už tu však naznačí túžbu po samovražde. Od Alberta si požičia pištol, pod dvojzmyselnou zámienkou, že sa chystá na cestu. Potom napíše list Lotte a: „Sused zazrel záblesk a začul výstrel… (159) O 6 ráno ho nájdu, chrčiaceho, dodýchavajúceho: „Strelil si do hlavy nad pravým okom, mozog vystrekol.“(160) O 12 zomrel a v noci o 11 ho pochovali medzi 2 lipami, kde si to želal…