William Shakespeare: Rómeo a Júlia

Tragédia: Pôvod slova tragédia pochádza z Grécka (tragóidiá- capí spev) je najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je boj jednotlivca s nepriateľskými silami. Hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť. Ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek? Ktorý ide odvážne za svojím cieľom. Základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami alebo protivníkom. Prvky tragického konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou sú rozličné.
Klasická tragédia má záväznú kompozíciu:
1. expozícia
2. kolízia
3. kríza
4. peripetia
5. katastrofa

Takéto významovo- dejové členenie často zodpovedalo aj formálnemu členeniu tragédie, ktorá mala obyčajne päť dejstiev. Dodržiavala sa pri tom jednota miesta, času a deja. Text často obsahuje metafory a aforizmy, má teda vlastnosti básne vysokého štýlu. V antických tragédiách sa používal rytmus, čo napokon prevzala aj stredoveká tragédia. Neskoršie tieto vlastnosti postupne ustúpili do pozadia a napokon aj tragédiu ako osobitný žáner vystriedala činohra.
Záner: dráma
Podoba: veršovaná
Idea: Autor ukazuje na to ako zbytočné spory, závisť a neschopnosť odpustiť ničia ľudské životy. V diele je zobrazená večne živá láska dvoch milencov, napriek sporom medzi ich rodinami.
Postavy:
ROMEO- syn Montecchiho, odvážny, nerozvážny, citlivý, galantný, verný svojej, láske, počúva hlas svojho srdca
JULIA- Capulettiho dcéra, 13 ročná mladá, dôverčivá, milá, verná,
neskúsená, oddaná, zaľúbená, nerozhodná, počúva hlas svojho srdca, vážila si rodičov

Vedlajsie postavy: MONTECCHY, CAPULETTY- hlavy dvoch znesvárených rodov, otcovia Romea a Júlie
ESCALUS- knieža veronský
PARIS- mladý šľachtic, príbuzný kniežaťa
MERCUTIO- príbuzný kniežaťa a priateľ Romeov
BENVOLIO- synovec Montecchyho a priateľ Romeov
TYBALT- synovec pani Capulettiovej
BRAT LORENZO, BRAT JÁN- františkán
BALTAZÁR- Romeov sluha
SAMSON, GEORGIO- sluhovia Capulettiho
PETER- sluha Júliinej dojky
ABRAHÁM- sluha Montecchyho
LEKÁRNIK, STAREC Z RODU CAPULETTIOVCOV,
PÁŽA PARISOVO, INÉ PÁŽA, JÚLIINA DOJKA,
PANI MONTECCHYOVÁ, PANI CAPULETTIOVÁ,
JÚLIINA DOJKA, CHORUS
Expozícia: Dej sa odohráva vo Verone a v Mantove v 16. storočí. Mladík Romeo Montecchy i dievča Júlia Capulettová pochádzajú z dvoch bohatých, vplyvných, ale znepriatelených rodov. Sú nepriateľmi naživot a nasmrť, aj keď pôvodný spor je dávno zabudnutý spolu s predošlými generáciami. Úctivý Romeo sa s láskou trápil aj predtým, ako spoznal na plese krásnou Júliu. (Ach, že si láska, ktorá je vraj slepá, chodník a vchod do srdca nájde vždycky! Str.9)

Kolízia: Rómeo šalie pre lásku nad Rozalínou a je nešťastný. Capuletti chce vydať svoju dcéru Júliu. Zostrojí ples a to nielen kvôli tomu, ale ďalším dôvodom je aj zoznámenie sa s Parisom – jej pytačom. Romeo sa ho s bratrancom Benvoliom a priateľom Merkuciom rozhodne zúčastniť. Dúfa, že tu stretne svoju milú, Rozalínu. Keď uvidí Júliu, hneď zabudne na lásku a šialenstvo k Rozalíne. Na plese ju pobozká a prepukne medzi nimi nekonečná láska. ( Ja že som miloval? Ó bože, nie! To láska nebola len blúznenie str.20) V noci príde Rómeo pod Júliin balkón, kde si prisahajú nekonečnú lásku a dohodnú sa na svadbe. ( Romeo, Romeo, prečo si Romeo? Ach, zapri otca, odriekni sa mena! A či, ak nechceš, prisahaj mi lásku- a prestanem byt Capulettová str 25)

Kríza: Romeo sa ešte v noci ide vyznať k otcovi Lorenzovi a prosiť o odpustenie všetých hriechov.
No chvíľu po svadbe sa na námestí stretnú Merkucio, Rómeo a Tybalt, synovec pani Capulettovej. Tybalt vyprovokoval Merkucia (Priatelia za mnou! Ja ich oslovím. Dobrý deň! Prosím na slovíčko, páni. Len na slovíčko? Niečo pridajte. Nechže to bude slovíčko a bodnutie. Str. 40) , ale Romeo svojho priateľa bráni. Tybalt však Merkucia zabije. Krátko nato sám v boji s Romeom padne. Romeo je vyhnaný z mesta, ukryje sa u Lorenza. Keď sa Júlia dozvedá o smrti bratranca Tybalta, zastane sa Romea. Spolu sa ešte stretnú v noci a rozlúčia sa. Romeo odíde do iného mesta.

Peripetia: Júlia je nešťastná zo smrti svojho bratranca a straty svojho milovaného manžela. Otec Júlie nevie o svadbe nič a núti Júliu vydať sa za Parisa, proti jej vôli. Júlia hľadá pomoc u Lorenza.(Daj mi to, daj! Mne nevrav o strachu. Láska, ty silu daj, a zvíťazím. Str.62 ) Ten jej dá liek, ktorý, keď ho vypije, bude vyzerať ako mŕtva niekoľko dní. Tak sa aj stane. Júliu pochovajú. Romeo sa to dozvie, kúpi si jed, chce sa vrátiť a zomrieť pri Júlii. List od Lorenza, v ktorom mu ten vysvetľuje okolnosti okolo Júliinej "smrti", mu neprišiel.

Katastrofa: Keď sa Lorenzo dozvedá, že list sa k Romeovi nedostal, ponáhľa sa do hrobky vyslobodiť Júliu. V noci tam však prichádza aj Paris.(Kvet krásny, kvetmi posypem ti lôžko svadobné, beda, lôžko kamenné. Str.73) Stretáva sa s Romeom, dochádza k boju, Paris zomiera. Romeo si líha vedľa "mŕtvej" Júlie, vypije jed a zomiera (Vďaka lekárnik! Tvoj liek je rýchly.- V bozku umieram. Str.77). Lorenzo prichádza práve vo chvíli, keď sa Júlia prebúdza. Zmätene jej navrhuje útek, nakoniec však utečie sám. Júlia nechce Romea opustiť. Keď sa k hrobke zbiehajú ľudia a prichádza stráž, ktorá Lorenza zadrží, Júlia sa prebodne dýkou, ktorú našla pri Romeovi. Stráž ju už nájde mŕtvu. Lorenzo všetko vysvetlí. Rody Capulettovcov a Montecchovcov sa nad mŕtvolami svojich potomkov konečne zmieria.(Podaj mi ruku, milý Montechcy. To bude veno mojej dcéry. Viacej nemôžem žiadať. Str.81)