Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky na vodu. Narodila sa v rodine evanjelického farára. Otec učil svoje dcéry sám a pripravoval ich na skúšky v jednotlivých ročníkoch. Jeden rok Navštevovala meštiansku školu, potom sa vrátila domov a jej život plynul monotónne. Niekoľko mesiacov bola spoločníčkou v Dolnom Kubíne u Pavly Országhovej. Desať rokov pôsobila ako učiteľka v materskej škole v Ábelovej. Ako nevydatá žena mala existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické. Posledné roky života prežila v Lučenci a tam aj zomrela. Jej tvorbu delíme na:

• poviedky zo života dedinského ľudu (Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci),
• poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie (Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Pozde),
• poviedky a novely s témou vojny (Hrdinovia, Skon Paľa Ročku),
• práce s autobiografickým charakterom (Skúsenosť, Všetko za národ),
• divadelné hry (Chudobná rodina, Páva).

Charakteristika postáv :
Iľa – kráľovná = chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny. Ide odhodlane za svojim cieľom. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine. Je aj vytrvalá. Odchádza z domu a snaží sa žiť inak, lepšie.
Anča – zmija = najtragickejšia postava v tvorbe autorky. Je stará dievka. Prekonala chorobu, ktorá ju zmrzačila. Nemôže chodiť, iba lozí po štyroch. Vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivou, hádavou, zádrapčivou a drsnou. Túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a žiaľ z radosti iných. Je taká nešťastná, že by najradšej nežila: „Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie...!“

Dej:

Dej sa odohráva na dedine. Rodina Ťapákovcov žije pohromade v jednom dome, v ktorom žili ich predkovia. Spolu je ich 16. Sú zaostalí a sú zo všetkým spokojný. Dbajú na zvyky svojich predkov. V popredí sú dve postavy – Iľa, manželka najstaršieho brata Paľa a jej švagriná Anča. Iľu nazývajú kráľovnou a Anču zmijou. Iľa je babicou. Pokúša sa ich zmeniť, vyčíta im, že žijú v neporiadku, a že sa tlačia v jednom dome šestnásti. Ťapákovci si z nej robia iba posmech. Nepáči sa im, že Iľa ich stále kritizuje. Najnespokojnejšia je Anča, ktorá ostatných stále provokuje a chce vyvolať hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Keď Iľa vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža, aby si postavili nový dom a odsťahovali sa. Vyhráža sa mu, že ho opustí. Nakoniec to aj urobí. Príjme miesto slúžky u rechtorky. Každý večer čaká, že príde po ňu. On nezačne konať, až keď mu sused povie, že sa okolo školy poneviera nápadník. Iľa sa nenechá prehovoriť. Notár si ju zavolá a oznámi jej, že nemôže vykonávať dve služby naraz: slúžiť u rechtorky a byť babicou. Zbalí si veci a odíde bývať k rodičom. Paľa príde o týždeň za ňou. Neskôr si postavia dom. Teraz je kráľovná šťastná. Aj celá rodina je spokojná, že sa tlačia v jednom dome už len štrnásti.

Názor na dielo:
Podľa mňa dokonale vykreslila život dedinského ľudu – neúprosne a pravdivo. Tým, že využila iróniu, výsmech, satiru, prezývky a ľudovú reč postáv urobila dielo zaujímavejším.