Jonáš Záborský: Dva dni v Chujave

- je to poviedka, autor sa v nej odkrýva čitateľovi dovtedy málo známy svet biedy dedinského ľudu
- metóda: uplatňuje sa tu opisný realizmus s prvkami kritického realizmu
- kompozícia : -dejová línia je priama, bez odbočení, je založená na dialógoch hl. postáv a na situáciach
- poviedka sa skladá z dvoch častí:
a)Deň škaredý - je to realistická časť, je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo, autor tu podáva realistický obraz biedy dedinského ľudu, kt. je spôsobená feudálnymi vzťahmi a alkoholizmom, vykresľuje tu jeho problémy a nedostatky ako vykorisťovanie, zaostalosť, pijanstvo, hrubé mravy atď.
b)Deň pekný - je úplným opakom prvej časti, autor tu predstavil vysnívanú, ideálnu skutočnosť
- postavy: autor na postavách zobrazil množstvo negatívnych, ale aj pozitívnych vlastností

sedliaci :
• Zajac – bývalý husár, teraz dedinský šašo, rád pije
• Kožuch – je najbezočivejší v celej obci, s každým sa háda, pije, kradne
• Pelechavý – je bohatý, ale skúpy, chodí chud. oblečený
• Humenský – ako jeden z mála chodil do školy, ale teraz je chudobný, nemá rád richtára, lebo si myslí, že on by mal byť richtárom
• Bučak – bývalý vojak, je hrubý, neokrôchaný
• Lipnický – pijan, kvôli alkoholu mal dlžoby, keď nemal alkohol, triasli sa mu nohy aj ruky

panské postavy:
• Kobzay – bohatý statkár, vykorisťuje sedliakov, vyvyšuje sa nad nimi, je na strane Maďarov
• pán s veľkým nosom – úradník z mesta, tiež maďarón, ale po maďarsky poriadne nevedel, je povýšenecký, nespravodlivý, podlizuje sa pánom

inteligencia:
• Hučko – richtár, nepije, vo všetkom s pánmi súhlasí, ale je spravodlivý a tvrdý na sedliakov, nakoniec pomáha pri obnovovaní obce
• Čulík – evanjelický farár, maďarón – šíri maďarizáciu,čím sa zaliečal pánom
• Koreň – starý učiteľ, bol neschopný, rád pil, vychoval generáciu pijanov, nemravníkov a pohanov

• Rozumovský – dedinský úradník, slúžil u Kobzaya, ale bol národne uvedomelý, neskôr sa tiež podieľal na obnovovaní obce, (prostredníctvom mena autor zdôrazňuje dôležitosť a funkciu rozumu pri prerode obce)
• Semenák – nový učiteľ, zmení obec na nepoznanie, dá postaviť novú školu, vzdeláva deti, vybuduje materskú škôlku, šíri osvetu
• Rastic – nový farár, je hlavným organizátorom v obci, založí obecnú pokladnicu,navrhne sedliakom odkúpiť Kobzayove pozemky, tým získajú aj panské lesy, dá vybudovať nové domy, upraviť okolie a sedliakov prevychová,v dedine takmer vymizne pijanstvo
• Stupnický – právnik, vybavuje všetky obchodné záležitosti ako predaj Kobzayových majetkov, má na starosti pokladnicu
Deň škaredý : Do dediny prichádzajú panskí úradníci z mesta, aby pre dedinu zostavili rozpočet, vybrali dane a pokuty. Pán s veľ. nosom bol hosťom u statkára Kobzayho, ktorého prosil, aby poskytol peniaze na výstavbu chudobinca. Ale Kobzay ho odmietol, a tak pán s veľ. nosom aj napriek nesúhlasu sedliakov peniaze vymohol od nich. Potom pán ešte nariadil aby v dedine opravili most, dal vypalicovať Kožucha, lebo opitý kritizoval pánov a napokon dedinčanom určil, koho majú voliť za snemového poslanca. ( tu sa prejavuje sociálna diferenciácia a nadradenosť byrokracie). Večer sa všetci dedinčania schádzajú v krčme, pijú a nadávajú na pánov. Priamo v krčme zomrie od alkoholu jeden z dedinčanov, mladý kováč, ale sedliakmi to ani nehne a ďalej veselo pijú. V druhej krčme sa koná divadelné predstavenie, ale sedliakov to veľmi nezaujíma, radšej obetujú peniaze na pijatiku ako na kultúru. Tým sa končí deň škaredý. ( obraz pijanstva, nízkosti charakterov, hrubosti a apatického nazáujmu)

Deň pekný: Po niekoľkých rokoch sa v dedine všetko zmenilo k lepšiemu. Bolo oficiálne zrušené poddanstvo, nastala sloboda. Nový farár Rastic spolu s učiteľom Semenákom a advokátom Stupnickým zmenili obec na nepoznanie (mená majú svoj význam- Rastic- kult., hosp. aj soc. rast obce; Semenák- zasiatie nového semena do obce, znak prerodu obce k lepšiemu, Stupinský – potreba systematického, stupňovitého plánovania úloh). Postavia novú školu, sýpku, založia obecnú pokladnicu, rozumne rozvrhnú financie. Obec začína rozkvitať. Potom sedliaci dajú na farárove rady a odkúpia panské pozemky, postavia si nové domy a upravia okolie. Zmenia sa aj po charakterovej stránke, začnú si uvedomovať, ako sa správali, posielajú deti do školy, venujú sa osvete a niektorí dokonca aj prestanú piť. Takto radostne a optimisticky končí deň pekný.

Znaky realizmu:
• autor zobrazuje aktuálnu tematiku
• postavy nie sú idealizované, majú veľa neg. vlastností
• postavy predstavujú rôzne spoloč. vrstvy

Znaky naturalizmu:
• konanie postáv je silne determinované prostredím a dobou
• vykresľuje krutú biedu s drastickými scénami (palicovanie,alkoholizmus, bitky)

Znaky romantizmu:
• kontrast medzi skutočnosťou v Dni škaredom a vysnívaným ideálom v Dni peknom