Kniha je pomerne krátka (má iba 103str.),číta sa ľahko a je veľmi pekná. Autor v nej opisuje lásku dvoch mladých ľudí a ich životy, ktoré ovplyvnila 1.svet.vojna.
Autor cez osud Petra a Lucie odsudzuje vojnu. Lásku využíva ako zbraň, ktorou bojuje proti nej.
Miesto deja: Paríž
Čas deja: dej sa odohráva počas 1.svetovej vojny; konkrétne trvá od stredy večera 30. januára do Veľkonočného piatku 29. marca 1918.

Postavy:
Peter Aubier je osemnásťročný mladík pochádza z bohatej meštiackej rodiny. Jeho otec je úradník telom i dušou. Je taký zaslepený, že vždy pokladá názor vlády za správny. Vláda sa mení a predsa je neomylná. Matka je dobrá kresťanka, spravodlivá a pravidelne chodí do kostola. Milujú svoje deti ako praví Francúzi, sú pre ne ochotní zniesť kazdú obeť. Ich rodinu, nažívajúcu v láske, no v zájomnej nedôvere, zachytila v Petrovom štrnástom roku 1. svetová vojna. Brat Filip, starší o 6rokov, je životným vzorom mladšieho Petra. Filip musel narukovať už od začiatku vojny. Peter chcel od neho vždy odpovede na svoje zvedavé otázky o fronte a dobrodružstvách, lebo sa mu chcel podobať. Filip bol kedysi ako Peter, ale vojna ho zmenila.

Zrazu nič nie je ako predtým a všetko sa drasticky mení. Peter v najväčšom návale melanchólie, keď sa dozvedá, že o pol roka musí narukovať, spoznáva chudobnú Luciu, ktorá sa stáva zmyslom jeho života. Ich prvé stretnutie sa uskutoční vo vlaku, pri bombardovaní Paríža Nemcami.
"Petrova ruka chytila akúsi ruku, ktorá sa ho ľahko dotýkala. A keď zdvihol oči, videl, že je to Ona."
"Toho večera, keď sa Peter vrátil domov, všetky otázky o živote a smrti zmĺkli." (str.24)
Peter intenzívne prežíval prvé vzruchy lásky, znásobené hrozbou vojny. (str.25, 26)

Náhoda im pomohla opäť sa stretnúť pri schodoch Mosta umierania, ale kým sa Peter spamätal, opäť mu zmizla. Po týždni sa stretli v Luxemburskej záhrade a tam sa jej prvýkrát prihovoril. Dozvedel sa, že Lucia chodí denne do múzea, lebo amatérsky maľuje pre peniaze. Sú to zväčša len málo vydarené gýčovité napodobeniny slávnych diel, alebo zhotovuje portréty podľa fotografií.Vydesila ho predstava, že Lucia by ochotne pracovala aj v muničnej továrni tak ako jej matka, keby nemala inú možnosť. Potrebuje hlavne prežiť. Bola dievčaťom "s predčasnou skúsenosťou", ktoré poznalo zápas o každodenný chlieb. Mala usmievavú, pokojnú povahu, život brala tak, ako prišiel. Netrápila sa o zajtrajšok, lebo si uvedomila, ako málo stačí na prerušenie života, ktorý "visí len na vlásku". (str.35)

Ich vzájomné stretnutia boli čoraz častejšie, sprevádzal ju po Paríži, keď chodila predávať obchodníkom svoje obrazy. Peter si vymohol, aby Lucia maľovala jeho portrét doma, keď jej matka pracovala. Tu sa dozvedel o jej detstve a rodine. Lucia nechcela, aby nastalo trápne ticho a keďže Peter musel nepohnute sedieť kvôli obrazu, rozparávala stále ona. Potom sa az čudovala do akých podrobností zašla. Rozprávala mu o svojom detstve na vidieku. Pochádzala z Tourainska. Jej matka, dcéra z dobrej meštiackej rodiny sa zaľúbila do učiteľa, gazdovského syna. Jej rodičia sa ale postavili proti manželstvu, no oni boli tiež neustúpčivý a vzali sa. Rodičia boli na ňu nahnevaní a nechceli o nich ani počuť... Manžel sa zodral v robote a ochorel. Žena teda pracovala za dvoch. Jej muž ale zomrel na začiatku vojny a matka s dcérou sa nijako neusilovali naviazať vzťahy s matkinou rodinou.

Lucia sa postupne Petrovi priznala, že s matkou si už nerozumie tak dobre ako pred vojnou. Vojna hlboko prenikla aj do medziľudských vzťahov.
Dva vojnové týždne plné zatýkaní, bojov uplynuli pre mladých zaľúbencov bez povšimnutia. Vojnu zatlačili do úzadia, sebecky sa venujúc len svojmu citu-zaľúbeniu. (str.64-65)
Petrovi vyplnili spoločné chvíle s Luciou celú dušu, už nehľadal porozumenie u staršieho brata. Filip náhodou odhalí príčinu Petrovej zmeny a opäť nachádzajú dôverný vzťah. Vie, že čas Petrovho odchodu do vojny sa blížil, čo ho napĺňa smútkom. Peter je odhodlaný, že až tam bude, nebude zabíjať. Filip však vie, "čo neúprosná stádna sila vie urobiť zo slabých duší a ich vôle."

V marci sa stupňovali správy o hrôzach vojny, ale Peter a Lucia ešte stále nechceli nič vidieť. Potajomky sa rozhodli, že sa jeden druhému oddajú skôr, než ich od seba rozdelí "slepá ukrutnosť ľudí." Tým veľkým dňom mal byť posledný marcový deň - Veľká noc.
Sobotu pred kvetnou nedeľou sa vybrali na prechádzku do lesa. Ľahli si na suché lístie a tu v prírode zachvátili Luciu smutné myšlienky.(str.82) Ich láska však bola stále taká silná. Čím sa viac sa približoval deň, keď sa mali oddať jeden druhému tým viac sa báli.
Cez veľkonočný týždeň dosiahol nemecký nápor svoj vrchol.
Na Veľký piatok si prišli Peter a Lucia vypočuť hudbu do Chrámu svätého Gerváza. (str.101) Lucia uzrela uprostred davu rusovlasé, asi dvanásťročné dievčatko so záhadným, nežným úsmevom. Keď ho ukázala Petrovi, dievčatko sa preľaklo a zmizlo.
Vznášali sa na krídlach hudby a ich srdcia sa naplnili láskou s radosťou. (str.102)
„V tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.".