Urazený pán vysadol na koňa, ktorý zlomil konár na javore a odišiel.  Hanka opäť Miškovi o návšteve nič nepovedala a keď sa pýtal na zlomený konár, vyhovorila sa na vietor. Na jeseň sa konala v hore poľovačka, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj pán Artuš a Michal. Po nevydarenom love išli všetci na stanovisko, kde pili a zabávali sa. Odrazu sa z kríkov vynoril jeleň a všetci sa pustili za ním. Len pán Artuš sa potajmä vybral do hájnikovej chalupy. Chcel Hanku znásilniť, tá sa však bránila a zabila ho zarážcom. Keď Michal videl, že sa Artuš niekam stratil, hneď bežal za Hankou. Našiel ju ležať na prahu a v pitvore uvidel mŕtveho Artuša. Hanka mu musela prisahať, že o tom nikomu nepovie.

Onedlho prišli aj ostatní poľovníci a Michal sa im priznal k vražde Artuša. Na druhý deň sa išiel sám udať. Uväznili ho a Hanka odišla bývať k rodičom. Jej matka bola čoraz slabšia až onedlho zomrela. Otec to dával za vinu Hanke, tak odišla z domu a onedlho sa pomiatla. V posledný deň súdu Michal stále tvrdil, že je vinný, ale na súd prišla Hanka a povedala pravdu. Michal bol oslobodený a spolu s ňou sa vrátil do chalupy. Jednej tmavej noci  kráčal Michal popri rieke, ktorá kvôli búrke zaliala most. Okolo išiel kočiar a on ho zastavil, aby nespadol do rieky. V koči bol starý pán Villáni s manželkou. Michal sa im predstavil a poprosil o odpustenie, ktoré aj dostal. Snažil sa pomôcť aj pomätenej Hanke, nič však nepomáhalo. Napokon jej pomätenie pominulo, keď sa im narodilo dieťa. Dali mu meno Janíček.

Úryvok:

Pozdravujem vás, lesy, hory,

Z tej duše pozdravujem vás!

Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,

zrak jeho ukrnul, zmámila

lož, ohlušila presila:

vy k žitiu privediete nás,

vy vzkriesite, vy zotavíte

z jatrivých vyliečite rán,

v opravdu priamom, bratskom cite

otvoriac lono dokorán,

a srdečnosťkde odveká,

kde nikdy nevyspela zrada

bez dotazu, kto on? čo hľadá?

Na lono to, hľa, v objem sladký

Ramenom láskyplnej matky

Pritúliac verne človeka...