Autor: Janko Jesenský
Forma: poviedka

Slnečný kúpeľ je jednou z najvtipnejších poviedok Jesenského. Autor v tomto diele ukazuje aká je zaostalosť smiešna, pretože pokladá za hriech všetko nezvyčajné a neznáme.
Hlavnou myšlienkou diela je ukážka problémov, ktoré môžu vzniknúť kvôli rozličnosti životných názorov u predstaviteľov rôznych sociálnych a spoločenských vrstiev. Tieto problémy vyvolávajú komické situácie a boli zámienkou pre vznik tohto diela. Autor veľmi realisticky načrtol ako rýchlo sa nesú chýry a ako sa z malej nepodstatnej veci môže vytvoriť udalosť, čo zaujme celé mestečko.

Hlavnými postavami diela sú Škorec – mestský notár, Edut – mladý doktor , Popst – zverolekár. Títo traja chlapci začali chodiť na slnečné kúpele a do jazierka za mestom. Podľa doktorovho rozprávania cvičili. Neďaleko od jazierka kosil istý Jakub ďatelinu. Schádzal vŕšku a z zbadal troch polonahých mužov. Ponáhľal sa do dediny povedať to richtárovi, ten zvolal celú dedinu k Slnečnému kúpeľu. Nakoniec vysvitlo, že tými troma chlapmi nie sú žiadni blázni, ale doktor, notár a zverolekár.
Mestský notár Škorec bol zúfalý z toho, že zo dňa na deň mu bolo ťažšie prejsť cez rínok. Mal strach, že odpadne. Snažil sa premôcť ho a chodil cez rínok, bol rozhodnutý nedopustiť, aby ho nejaký hlúpy most skolil. Škorec bol tvrdohlavý, nikto mu nevyhovoril to, v čo bol presvedčený.

No vďaka práci, ktorú vykonával, bol obľúbený medzi ľuďmi. Mestský doktor Edut bol mladý človek, dobrej a vážnej tváre. Ako doktorovi sa mu darilo, ľudia si ho vážili, mali ho radi. Veril prírode, bol si istý, že ona dokáže vyliečiť všetky choroby. Bol múdry a snažil sa pomôcť svojim pacientom ako sa len dalo. Zverolekár Popst bol rovnako nervózny pán ako notár Škorec. Vždy sa chytal za hlavu, znervózňovalo ho celé jeho okolie. No ľudia si ho aj napriek tomu vážili a vedeli mu odpustiť všetky neprístojnosti, ktoré stváral so svojimi priateľmi – notárom a doktorom.

Slnečný kúpeľ je komická poviedka plná vtipných momentov. Má istý vnútorný význam a to asi taký, že nie vždy sa dá veriť vlastnému zraku a že nie všetky chýry sú pravdivé. Mne sa toto dielo páčilo, je to pekný príbeh z dedinského prostredia. Autor vie veľmi realisticky zhmotniť postavy, ich dobré aj zlé vlastnosti a takisto dokáže veľmi pekne opísať prírodu a čaro jej krás.