Eva Weimannová
Je dcérou Samuela Weimanna, spolumajiteľa povozníckej firmy na rozvoz
uhlia, po ktorom zdedila prekrásne oči. Je to milé a poslušné dievča,
dobrá gazdiná. Celou svojou bytosťou ľúbi Igora, je mu verná. Každý
večer sa schádzajú v štíhlej veži starého kostola na námestí. Pozerajú
na mesto a rozprávajú sa, alebo len mlčia.

„ Obaja sú z Námestia sv. Alžbety. Bývali blízko seba, delili ich dva
domce. Ale stála medzi nimi priehrada, vysoká, na vtedajšie časy
závratne vysoká, a oni o nej nevedeli...“

Samuel Weimann
Zvaný Samko. Evin otec. Bol typický Žid, ktorý celý život pracoval, aby
si nadobudol aspoň aký-taký majetok. Bol spolumajiteľom povozníckej
firmy – on vlastnil voz a druhý spolumajiteľ – Maxi –kone. Bol hrdý, aj
hviezdu, ktorú Židom pripínali na znak Židovstva, nosil a nehanbil sa
za to. Svoj osud prijal s pokorou, rezignoval. Tušil, čo ho čaká, no
neprestal preto žiť, ďalej pracoval a zveľaďoval majetok. Medzi
zákazníkmi mal dobré meno, všetci si ho vážili.

Maximilián Schlesinger
Tiež zvaný Maxi. Bol Samkovým dlhoročným priateľom a „kolegom“. Žil
sám, nemal deti a ani žiadnu rodinu. Po príchode Nemcov do mesta si
hneď uvedomuje realitu, vie, čo Židov čaká. Všade o tom rozpráva, je
plný pesimizmu a svojimi rečami dokáže vystrašiť všetkých. Jeho život
sa narozdiel od Samkovho radikálne mení. Stráca akýkoľvek zmysel
života, nič ho neteší, ani práca. Izoluje sa od okolitého sveta,
zatvára sa vo svojej izbe. Nestará sa o seba, neupratuje, nakoniec už
ani nepracuje a svoj žiaľ utápa v alkohole. Nebojí sa o seba, lebo je
už starý. Je mu však ľúto Evy a Igora, lebo ich mal veľmi rád. Urobil
by všetko preto, aby im pomohol. Z celej duše nenávidí Nemcov,
opovrhuje fašizmom. Na znak toho Dávidovu hviezdu nosí pripnutú na
zadku.

Ján Flórik
Holič z Námestia sv. Alžbety, typický výtvor fašistického režimu. Je
veľký karierista, ktorý pre peniaze neváha zabíjať nevinných ľudí.
Pochopil, v čom spočíva „židovská otázka“ . Židia boli známi ako dobrí
obchodníci, veľa z nich malo obrovské majetky. Preto sa ich Nemci
potrebovali zbaviť, aby sa na tom mohli obohatiť. Flórikovým snom bol
odjakživa kadernícky salón na Hlavnej ulici. Pochopil, že ak chce
získať majetok, musí držať s fašistami. Preto si na dvere holičstva
vylepí nápis „Židov neholím a ani nestrihám“. Stávajú sa pre neho
najväčšími nepriateľmi, hoci doteraz ho živili, lebo tvorili prevažnú
časť jeho klientely. Žil medzi nimi a nevadilo mu to. Teraz sa však z
neho stáva „vlastenec“. Podáva si prihlášku do HSĽS a pracuje na
okresnom sekretariáte. Nerozumie sa do politiky, no postupne sa
„vypracuje“ na člena gardy. Dobre vie,čo robí a nemá preto výčitky
svedomia, hlavné je, že dosiahne to, čo chcel.