Evu a ostatných odvedú do školy, kde ich nechajú prenocovať. Je ich 312
v jednej miestnosti, každý má len kúsok miesta pre vlastné telo. V noci
sa rozprávajú o svojom osude. Eva pozerá na mesiac a v duchu je s
Igorom. Ráno všetci zistia, že jeden chlapec- Alino si podrezal žily.Po
dedine sa rozpráva, že ich pošlú vlakom pracovať do koncentračných
táborov. Ráno sa táto hrozba naplní. Židov odvážajú k vlaku a kým
fašisti obedujú a Židia sedia na lúke, vymyslí si veliteľ fašistov
jednu krutú „zábavku". Dá si zavolať maličkého židovského chlapčeka a
ponúkne ho pomarančom a čokoládou zo svojho obeda. Keď chlapček
odchádza, dostávajú fašisti povel strieľať … a mŕtve telíčko klesá k
zemi. Chlapcova matka zamdlie a Eva so susedom sa v návale ľudskosti
vedia, že musia telíčko odniesť, aby nebolo také opustené. Nezastaví
ich ani výstraha vojakov. Až výstrel. Eva padá na zem. Zdá sa jej, že
vidí Igora. Usmieva sa na neho, šepká jeho meno, snaží sa dvihnúť ruku.
To vystraší vojaka, preto na ňu vystrieľal zvyšok zásobníka. Židia sú
bezmocní. Nebúria sa, len sa potichu modlia a čakajú na svoj osud.

„Gutmann si kľakol, zopäl ruky. Neprosí, len upiera oči do jasného
neba. Modlí sa:-Bože náš a Bože otcov našich detí, kiež príde pred teba
modlitba moja…Modlitba vniká do hlavní, do čiernych hláv
špinavozelených vojakov. Modlitba proti smrti. Kľakla si Guttmanova
stará mať, všetky rodiny, aj tých tristo osem, ktorí ostali z tristo
dvanástich. – Dokiaľ som nebol stvorený, nebol som ničím, a teraz, keď
stvorený som, ako keby som stvorený nebol…Guttmanovi sa chveje biela
kozia briadka. Modlí sa, žaluje nebu, dvom agátom a poliam na šírej
rovine. Modlí sa človek“

Flórik, ktorý prisľúbil pomoc kožušníkovej rodine zinkasuje za
„záchranu" peniaze, ale namiesto prepašovania ich cez hranice,
trojčlennú židovskú rodinu v lese zabije a zakope. Vezme im zbytok
majetku a nasťahuje sa do ich domu. Na rozdiel od neho zástupca
tajomníka Haso po udalosti na železnici spácha samovraždu - súčasťou
tohto byť nechce.

V kapitole pod názvom „Posledná večera" sa so životom rozlúči i Samko
so zvyškom rodiny. Weimannovci odchádzajú dobrovoľne, pomáha im jed
nasypaný do fazuľovej polievky. Najprv sa „navečeria" malý syn, potom
manželka a keď ich Samko obidvoch pekne poukladá, zje svoju „poslednú
večeru" on.

Z Igora sa stane telo bez duše. Už nie je schopný žiť, rozmýšľať, už
nie je schopný vôbec ničoho. Vymyslí plán pomsty. Vystriehne, kde býva
Flórik a jedného večera ho zabije. Potom chce spáchať samovraždu, avšak
pre týmto hrozným činom ho zachraňuje Maguš, ktorý práve roznáša
komunistické letáky a hovorí Igorovi, že Nemci budú porazení. Maguš
zachráni Igora pred nezmyselnou smrťou.