Ukážky:
„Daj sem tú hviezdu!- nadstavil dlaň a Eva musela cítiť tento pohyb, lebo ustúpila a nahlas, s akýmsi bôľom sa zasmiala:
- Chceš ju nosiť namiesto mňa?
- Daj.
Podala. Ohmatal látku a rozdrapil. Aj tu věci stáli akosi čudne – kúsok
látky a člověk. A tento člověk sa tej látky bojí. Musí sa báť. A tým
človekom je Eva. Prečo Eva? Prečo nie niekto iný, prečo vôbec niekto?
Veď život je jeden a krátky, a všetko v ňom nezmyselné, čo neslúži
láske…“

„Teraz sa k mojej duši prisala bolesť…Všetko ma bolí, lebo všade vidím
jej obraz…Ona v lopúchových listoch, ona v prachu môjho dvora, vo farbe
domov, ona všade, kam dovidí moje oko, aj tam, kam preniknúť nemôže.
Ona neuveriteľne prítomná, neuveriteľne živá, ona na dosah mojej ruky,
a predsa tak ďaleko a tak neuveriteľne mŕtva.“

„Láska je nesmrteľná.. Neumiera. Ide do hrobu. Len ide do hrobu.
Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol. A spomienky.
Eva sa usmieva.
Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netlie, len horí večne, horí jako život.
Evine ústa žalujú. Sú krvavé.
A smejú sa.
Preklínam ruky, ktoré krvavia ústa nevinných milencov!“

Námestie svätej Alžbety sa zaraďuje mezi významné diela slovenskej i
svetovej lit.tvorby s tematikou druhej svet.vojny, s tematikou
antifašisticého a národnooslobodzovavacieho zápasu a s filozofiou lásky
ako najvyššej hodnoty ľudského života.