Rudolf Jašík: Námestie sv. Alžbety

Dej sa odohráva v roku 1941 na periférii mesta na južnom Slovensku.
Zaujímavé je, že názov mesta sa nikde v diele nespomína, autor o ňom
píše ako o „meste pod viničným vrchom“. Jedná sa o NITRU. Hlavné
postavy sú ľudia žijúci na Námestí sv. Alžbety. Je to najchudobnejšia
časť mesta, kde žije veľa Židov, ale i katolíkov. Žijú pokojný život a
svojich susedov neposudzujú podľa náboženstva, všetci sú si rovní. Až
nástup fašistického režimu všetko zmení a rozdelí obyvateľov námestia
na Židov a nežidov.

Autor dielo uvádza mottom :“Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do
hrobu.“ Už tento citát prezrádza, že ideovo – tematickým ťažiskom diela
je LÁSKA. V tomto prípade ide o lásku medzi osemnásťročným Igorom
Hamarom a židovským dievčaťom Evou Weimannovou, ktorá sa však nemohla
naplniť pre neľudskosť fašizmu.

Na diele je najsmutnejšie v podstate to, že čerpá námet zo skutočných
udalostí. Približuje osudy židovského obyvateľstva u nás v čase ich
prenasledovania, transportov, zabíjania – v čase fašizmu.Hoci príbeh
Igora a Evy je vymyslený, v skutočnosti sa mohol naozaj odohrať.

HLAVNÉ POSTAVY:
Igor Hamar
Je polosirota. Matka ho nechcela dať vyučiť, bála sa, že by s ním
majster zle zaobchádzal, tak študoval na gymnáziu.V prvom ročníku mu
však zomrel otec, preto nedoštudoval.Spolu s matkou odišli z mesta za
prácou vo viniciach. Po troch rokoch sa vrátili. Matka znova pracovala
ako slúžka, Igor sa už do školy nevrátil. Zvykol si na tvrdú prácu, tak
ho nezlomilo ani keď matka vážne ochorela, iba v jeho charaktere sa
ešte viac zvýraznila jeho uzavretosť. Chodieval na žel. Stanicu skladať
tovar, občas robieval nosiča. Bol šikovný, sám robieval všetky domáce
práce, staral sa o chorú matku. Mal ju veľmi rád, ale odkedy ochorela,
ich vzťah sa zmenil. Nevedel, o čom sa má s ňou rozprávať, vyhýbal sa
jej, pretože sa už nemohol pozerať na to, ako trpí. Jedinou radosťou v
živote sa mu stala jeho láska Eva.

„V Eve nevidel ženu. Nahrádzala mu prialeľa, ktorému sa možno
vyžalovať, s ktorým sa možno podeliť o radosť i strasti. Matkina
choroba a jej vyčítavé pohľady ho vyháňali z domu a Eva mu nahrádzala
rodičovský príbytok. Dobre mu bolo pri nej na srdci, teplo. Eva sa
zmocnila jeho myšlienok, naplnila každú minútu jeho života. S jej
obrazom líhal, vstával, bez Evy by bolo mesto pustatinou a život ničím.“
Eva Weimannová
Je dcérou Samuela Weimanna, spolumajiteľa povozníckej firmy na rozvoz
uhlia, po ktorom zdedila prekrásne oči. Je to milé a poslušné dievča,
dobrá gazdiná. Celou svojou bytosťou ľúbi Igora, je mu verná. Každý
večer sa schádzajú v štíhlej veži starého kostola na námestí. Pozerajú
na mesto a rozprávajú sa, alebo len mlčia.

„ Obaja sú z Námestia sv. Alžbety. Bývali blízko seba, delili ich dva
domce. Ale stála medzi nimi priehrada, vysoká, na vtedajšie časy
závratne vysoká, a oni o nej nevedeli...“

Samuel Weimann
Zvaný Samko. Evin otec. Bol typický Žid, ktorý celý život pracoval, aby
si nadobudol aspoň aký-taký majetok. Bol spolumajiteľom povozníckej
firmy – on vlastnil voz a druhý spolumajiteľ – Maxi –kone. Bol hrdý, aj
hviezdu, ktorú Židom pripínali na znak Židovstva, nosil a nehanbil sa
za to. Svoj osud prijal s pokorou, rezignoval. Tušil, čo ho čaká, no
neprestal preto žiť, ďalej pracoval a zveľaďoval majetok. Medzi
zákazníkmi mal dobré meno, všetci si ho vážili.

Maximilián Schlesinger
Tiež zvaný Maxi. Bol Samkovým dlhoročným priateľom a „kolegom“. Žil
sám, nemal deti a ani žiadnu rodinu. Po príchode Nemcov do mesta si
hneď uvedomuje realitu, vie, čo Židov čaká. Všade o tom rozpráva, je
plný pesimizmu a svojimi rečami dokáže vystrašiť všetkých. Jeho život
sa narozdiel od Samkovho radikálne mení. Stráca akýkoľvek zmysel
života, nič ho neteší, ani práca. Izoluje sa od okolitého sveta,
zatvára sa vo svojej izbe. Nestará sa o seba, neupratuje, nakoniec už
ani nepracuje a svoj žiaľ utápa v alkohole. Nebojí sa o seba, lebo je
už starý. Je mu však ľúto Evy a Igora, lebo ich mal veľmi rád. Urobil
by všetko preto, aby im pomohol. Z celej duše nenávidí Nemcov,
opovrhuje fašizmom. Na znak toho Dávidovu hviezdu nosí pripnutú na
zadku.

Ján Flórik
Holič z Námestia sv. Alžbety, typický výtvor fašistického režimu. Je
veľký karierista, ktorý pre peniaze neváha zabíjať nevinných ľudí.
Pochopil, v čom spočíva „židovská otázka“ . Židia boli známi ako dobrí
obchodníci, veľa z nich malo obrovské majetky. Preto sa ich Nemci
potrebovali zbaviť, aby sa na tom mohli obohatiť. Flórikovým snom bol
odjakživa kadernícky salón na Hlavnej ulici. Pochopil, že ak chce
získať majetok, musí držať s fašistami. Preto si na dvere holičstva
vylepí nápis „Židov neholím a ani nestrihám“. Stávajú sa pre neho
najväčšími nepriateľmi, hoci doteraz ho živili, lebo tvorili prevažnú
časť jeho klientely. Žil medzi nimi a nevadilo mu to. Teraz sa však z
neho stáva „vlastenec“. Podáva si prihlášku do HSĽS a pracuje na
okresnom sekretariáte. Nerozumie sa do politiky, no postupne sa
„vypracuje“ na člena gardy. Dobre vie,čo robí a nemá preto výčitky
svedomia, hlavné je, že dosiahne to, čo chcel.
Haso
Jeho spolupracovník na sekretariáte, postupuje opačným smerom. Keď
prichádza Flórik, je vo funkcii zástupcu tajomníka. Zaúča Flórika do
politiky. Celé dni trávi študovaním norimberských procesov, dokonca
pracuje na vlastnej knihe. Židov z duše nenávidí, nie však pre peniaze.
Úplne podľahol ideológii fašizmu, je presvedčený o tom, že je to
správna vec. Netuší však podstatu celej židovskej otázky – peniaze.
Postupne to však zisťuje. Mlčky sleduje osudy nevinných Židov a
uvedomuje si, že je to aj jeho zásluha. Má preto obrovské výčitky
svedomia a preto nakoniec spácha samovraždu.

Žltý Dodo
Je zvláštna postava, tvorí spojenie medzi Židmi a fašistami. Žil
hýrivým životom, peniaze vždy premárnil v baroch, kde sa stýkal i s
prostitútkami. Aj jeho pohltí fašizmus – pod vidinou zárobku sa z neho
stane udavač.

Jozef Maguš
Je do románu zasadený akoby umelo, pod vplyvom komunistickej ideológie.
Je obľúbený obuvník, vtipkár, optimista. Všetci ho majú radi, aj Igor.
Považuje ho za múdreho človeka, ktorý sa vo všetkom vyzná a dokáže
pomôcť

„... Ľudia akoby stáli na dvoch brehoch a proti sebe...čo robí Maguš,
všetko je akosi čisté, pekné...Tam, kde je Maguš, musí byť
život...Obuvník akoby sa vysmieval smrti rovno do tváre...a smrti sa
môže vysmiať len život. Smrť je Flórik.

Námestie sv. Alžbety živo zachytáva rozličné postavy, príbehy a
prostredia, konflikty- to z diela robí typický román. No okrem pútavého
a krásneho príbehu dokáže zaujať lyrickými úsekmi – opismi a úvahami,
ktoré sú dôkazom toho, ako dokonale vie Jašík precítiť osudy hlavných
postáv a ich utrpenie.
Dej:

Igor čaká pred kinom na kamaráta z detstva, s ktorým sa dávno nevidel.
Potrebuje sa odreagovať, má teraz veľa problémov. Igor už dlho túžil
spoznať tajomstvá města, no nemal s kým. S Dodom môže, lebo on má
peniaze a vie rozprávať s ľuďmi. Jeho spôsoby sú odlišné od Igorových.
On už akosi zabudol, že pochádza tiež z periférie. Vezme Igora do
krčmy, ktorá je plná ľahkých dievčat a Igor, ktorý tam spôsobí roztržku
(povie potenciálnemu zákazníkovi, že prostitútka je nakazená) odtiaľ
uteká. Je večer a on sa ponáhľa do šikmej veže na stretnutie s Evou, na
ktoré skoro zabudol. Eva je v ten večer iná - je preľaknutá, zamĺknutá,
vystrašená. Mestečko totiž obsadili fašisti a Židia musia nosiť
hviezdy. Igor si v podstate až teraz uvedomil fakt, že Eva je Židovka.
A tiež že ona je to jediné, čo má a nechce ju stratiť.

Ján Flórik - holič, predáva svoje holičstvo a tak si Igor ide zarobiť
tým, že ho poupratuje. Fkórik na dvere vyvesí tabuľu, „že Židov neholí
ani nestrihá". Tých, na ktorých dovtedy zarábal, začne nenávidieť -
taký je totiž nový trend a on to vycíti. Odchádza pracovať na okresný
sekretariát HSĽS. Ide za vidinou zisku a nesmierneho bohatstva. V
salóne sa zídu zákazníci- Maxi, robotníci z mlyna a Maguš, kt. Si
prišiel len tak posedieť. Objavuje sa však aj neznámy muž – štátnik.
Všetci rozoberajú novinky – najmä príkaz o nosení hviezd. Tu, u Flórika
si Igor prvýkrát začne uvedomovať, že na svete existujú dve skupiny
ľudí – 1. : Maguš, Maxi a mlynár, 2. : štátnik a Flórik. On a Eva sú v
tej prvej skupine, lebo tá znamená život..

Igor sa živí prácami, ktoré práve prídu. Je totiž polosirota a jeho matka je veľmi chorá.
Teraz ide robiť nosiča na železnicu. Aj tu si uvedomuje, že sa niečo vo
svete deje – počuje rozhovor robotníkov (nechajú ho počúvať, lebo bol
bosý, a takí nie sú nebezpeční ).. Bavia sa o Hitlerovi i o tom, že
Nemci už zatkli jedného komunistu. Prichádza vlak, Igor dostáva prácu -
má odniesť bohatej paničke kufre do jej domu v prepychovej štvrti. Pani
Erne sa Igorova jednoduchosť a úprimnosť zapáčila, pozvala ho k sebe,
dala mu najesť. Rozprávala mu o svojom živote. Rodičia ju pripravili o
mladosť, pretože ju jako vveľmi mladú vydali za bohatého Žida Summera.
Ten však o 5 rokov spáchal samovraždu a ona je už vdova. Teraz si
užíva, chce si vynahradiť stratenú mladosť. Stretáva však advokáta
Kvika, ktorý si ju chce vziať, lebo chce, aby ho reprezentovala na
verejnosti. Ona ho však nenávidí a on to vie. Igor nakoniec strávi s
Ernou noc a stráca počestnosť. Až ráno si uvedomuje, že zradil Evu a
uteká.
Samko a Maxi sú dlhoroční spoločníci. Sú Židia a Maxi s príchodom
Nemcov úplne rezignuje - len pije, povaľuje sa a narieka. Samko práve
naopak, je pokorný, snaží sa pracovať ako dovtedy a nemyslieť na
budúcnosť. Obaja však vedia, čo Židov čaká. Majú povoznícku firmu a
teraz im vypomáha aj Igor. Berú ho zo sebou, lebo nie je Žid ( boja sa,
že keby boli sami, Nemci by im mohli ublížiť ). Igor má stále výčitky
svedomia. Maxi si všimne, že ho niečo trápi, ale nevie to pochopiť –
ako môže mať problémy, keď nie je Žid? Maxi celou cestou pesimisticky
rozpráva:

„ Potom uvidíš, Igor, čižmy, také, ako nosieva pán Hitler, vyleštené ,
s vystuženými holeňami a tie čižmy nezrátaš. Tak začnú po tých Židoch
šlipapať, akoby im bol dal ktosi povel. Na rozkaz!...Keď padne povel a
vyleštené čižmy začnú pochodovať, potom uvidíš, Igor, obrazy! Pod
čižmami budú hynúť mačatá, malé židovčatá ako hmyz…cvočkami podbité
podošvy a podkované podpätky rozmliaždia aj myši, a keď bude hynúť
starý vypĺznutý potkan s matným fliačikom na chrbte, Igor, to bude
Maxi…“

Svojimi rečami vystraší zákazníkov ( načo si objedávajú toľko uhlia?
Kedy ho spália? ), no najviac Igora. Ku koncu dňa ich stretnú Nemci,
čosi sa ich pýtajú, no Maxi tvrí, že nemecky nerozumie. Jeden z vojakov
chytí Maxiho zápästie a vryje doň nechty. Maxi : „..Ešte nedostali
rozkaz…“

Igor veľa o týchto rečiach premýšľa, bojí sa o Evu a snaží sa vymyslieť
niečo, čím by ju mohol zachrániť. Napadne mu ísť za Magušom. Ten ho len
utvrdzuje v tom, že Židov nečaká nič dobrého. Dokonca sa nu priznáva,
že je komunista.Poradí mu, aby dal Evu prekrstiť. Farár má však dve
podmienky: 1. – nikto sa o tom nesmie dozvedieť, budú musieť odísť
ďaleko z mesta a 2 - 10 000 korún, ktoré Igor nemá. Je však ochotný
urobiť všetko - ukradol aj náramok vystavený vo výklade zlatníctva,
avšak ten bol len zo sadry.

Zatiaľ sa Flórik vo svojej kancelárii zabýval. Rýchle pochopil zvyky a
obyčaje, ktoré tam vládli a prisľúbil bohatej židovskej rodine pomoc.
Rozumel si vynikajúco aj s tajomníkom. Tajomník si dá zavolať Žltého
Doda a ponúkne mu spoluprácu: dostane notes a má po uliciach spisovať
Židov, ktorí nie sú označení hviezdou. Za každého dostane 100
korún.Žltý Dodo tomu nerozumie. Stretáva len jediného žida bez hviezdy
– kamaráta Dezidera Diamanta. Nezapíše ho však, len ho upozorní, aby si
dával pozor. Nechce ho udať, no na druhý deň sa pred tajomníkom
preriekne. Čoskoro však pochopí, čo od neho tajomník chce. Nepotrebuje
totiž „malé ryby". A tak Dodo ide do krčmy prepiť peniaze, čo dostal za
Dezidera na zoznam postupne spíše všetkých bohatých Židov, ktorých
pozná, i tých, ktorých mu nadiktuje tajomník.
Igor sa zatiaľ pokúša zohnať penieze. Ide za pani Ernou. Tá je ochotná
dať mu peniaze, veď ich má dosť. No keď jej Igor povie, načo ich
potrebuje, zatrpkne a odmietne. Neznesie totiž predstavu, že by mohla
iným pomôcť ku štastiu, keď sama šťastná nie je. Eva mu prezrádza, že
nejaké peniaze má jej otec, tak si Igor chce požičiať od neho. No on
tvrí, že nič nemá (v skutočnosti však odkladal peniaze, aby mohol kúpiť
Maxiho kone) Igor mu vyčíta, že je viac Žid ako otec. Rozhodne sa
odviesť Evu z domu a priviesť ju k sebe (plánovali to už skôr ). V
spoločnom príbytku si užívajú aspoň kúsok svojho šťastia.

Igor chodí so Samkom voziť uhlie, Eva sa stará o domácnosť. Starajú sa o Igorovu
matku, večery trávia rozhovormi na lavičke. Uvedomujú si, že už nie sú
deti, ale dospelí. Plánujú, že keď Igorova matka „vyzdravie“, utečú.
Život v meste plynie ďalej, židia si zvykli na nosenie hviezd. Maxi
takmer vôbec nevychádza z domu. Prichádza až na pohreb Igorovej matky,
na kt. sa zúčastní množstvo ľudí. Po pohrebe Igor s Evou odprevádzajú
Maxiho. V meste však vidia Flórika a Hasa, ktorí burcujú podnapitých
študentov – vykrikujú fašist.heslá a keď vidia Maxiho, začnú ho biť.
Igor ho bráni, Eva sa s hrôzou prizerá. Riaditeľ gymnázia sa za
študentov hanbí, napomína ich a spolu s profesormi pobúrene odchádza.
Študenti s Flórikom a Hasom pochodujú mestom a napadajú židovské
príbytky.

Maxi hodnotí svoj život. Uvedomuje si, že má už len Igora a Evu a je mu
za nimi smutno. Chce ich pozvať k sebe, no má doma neporiadok, preto
ide za nimi. Tu mu Igor povie o problémoch s peniazmi. Maxi sa rozhodne
zakročiť, je rád, že im môže pomôcť. Samko sa mu zhnusil, lebo nedal
Igorovi peniaze, hoci ich mal. Predáva mu svoje kone za 25tis. 12 dáva
Igorovi, zvyšok Samkovi, aby ho ešte doopatroval. Eva mu bozkáva ruku,
čo ho veľmi dojme. Farár však už o krste nechce ani počuť. Maguš
vymyslí plán – Igor s Evou si zmenia mená a odídu do hôr k jeho
bratovi. Napísal mu list a Igor ho šiel zaniesť. Na druhý deň mali
odcestovať.

Deň pred uskutočnením plánu Igora a Evy o útek, sa však stala v meste
strašná vec: fašisti spolu s ochotnými dobrovoľníkmi chodia od domu k
tomu a berú ľudí zo zoznamu. Igor prichádza domov, dom však nájde
prázdny. Susedy mu povedia, čo sa stalo, že jeho milovanú Evu odviedol
Flórik. Nachádza ju medzi masou Židov obkľúčených fašistami so
zbraňami. Navzájom si kývajú, avšak viac urobiť nemôžu.
Evu a ostatných odvedú do školy, kde ich nechajú prenocovať. Je ich 312
v jednej miestnosti, každý má len kúsok miesta pre vlastné telo. V noci
sa rozprávajú o svojom osude. Eva pozerá na mesiac a v duchu je s
Igorom. Ráno všetci zistia, že jeden chlapec- Alino si podrezal žily.Po
dedine sa rozpráva, že ich pošlú vlakom pracovať do koncentračných
táborov. Ráno sa táto hrozba naplní. Židov odvážajú k vlaku a kým
fašisti obedujú a Židia sedia na lúke, vymyslí si veliteľ fašistov
jednu krutú „zábavku". Dá si zavolať maličkého židovského chlapčeka a
ponúkne ho pomarančom a čokoládou zo svojho obeda. Keď chlapček
odchádza, dostávajú fašisti povel strieľať … a mŕtve telíčko klesá k
zemi. Chlapcova matka zamdlie a Eva so susedom sa v návale ľudskosti
vedia, že musia telíčko odniesť, aby nebolo také opustené. Nezastaví
ich ani výstraha vojakov. Až výstrel. Eva padá na zem. Zdá sa jej, že
vidí Igora. Usmieva sa na neho, šepká jeho meno, snaží sa dvihnúť ruku.
To vystraší vojaka, preto na ňu vystrieľal zvyšok zásobníka. Židia sú
bezmocní. Nebúria sa, len sa potichu modlia a čakajú na svoj osud.

„Gutmann si kľakol, zopäl ruky. Neprosí, len upiera oči do jasného
neba. Modlí sa:-Bože náš a Bože otcov našich detí, kiež príde pred teba
modlitba moja…Modlitba vniká do hlavní, do čiernych hláv
špinavozelených vojakov. Modlitba proti smrti. Kľakla si Guttmanova
stará mať, všetky rodiny, aj tých tristo osem, ktorí ostali z tristo
dvanástich. – Dokiaľ som nebol stvorený, nebol som ničím, a teraz, keď
stvorený som, ako keby som stvorený nebol…Guttmanovi sa chveje biela
kozia briadka. Modlí sa, žaluje nebu, dvom agátom a poliam na šírej
rovine. Modlí sa človek“

Flórik, ktorý prisľúbil pomoc kožušníkovej rodine zinkasuje za
„záchranu" peniaze, ale namiesto prepašovania ich cez hranice,
trojčlennú židovskú rodinu v lese zabije a zakope. Vezme im zbytok
majetku a nasťahuje sa do ich domu. Na rozdiel od neho zástupca
tajomníka Haso po udalosti na železnici spácha samovraždu - súčasťou
tohto byť nechce.

V kapitole pod názvom „Posledná večera" sa so životom rozlúči i Samko
so zvyškom rodiny. Weimannovci odchádzajú dobrovoľne, pomáha im jed
nasypaný do fazuľovej polievky. Najprv sa „navečeria" malý syn, potom
manželka a keď ich Samko obidvoch pekne poukladá, zje svoju „poslednú
večeru" on.

Z Igora sa stane telo bez duše. Už nie je schopný žiť, rozmýšľať, už
nie je schopný vôbec ničoho. Vymyslí plán pomsty. Vystriehne, kde býva
Flórik a jedného večera ho zabije. Potom chce spáchať samovraždu, avšak
pre týmto hrozným činom ho zachraňuje Maguš, ktorý práve roznáša
komunistické letáky a hovorí Igorovi, že Nemci budú porazení. Maguš
zachráni Igora pred nezmyselnou smrťou.
Ukážky:
„Daj sem tú hviezdu!- nadstavil dlaň a Eva musela cítiť tento pohyb, lebo ustúpila a nahlas, s akýmsi bôľom sa zasmiala:
- Chceš ju nosiť namiesto mňa?
- Daj.
Podala. Ohmatal látku a rozdrapil. Aj tu věci stáli akosi čudne – kúsok
látky a člověk. A tento člověk sa tej látky bojí. Musí sa báť. A tým
človekom je Eva. Prečo Eva? Prečo nie niekto iný, prečo vôbec niekto?
Veď život je jeden a krátky, a všetko v ňom nezmyselné, čo neslúži
láske…“

„Teraz sa k mojej duši prisala bolesť…Všetko ma bolí, lebo všade vidím
jej obraz…Ona v lopúchových listoch, ona v prachu môjho dvora, vo farbe
domov, ona všade, kam dovidí moje oko, aj tam, kam preniknúť nemôže.
Ona neuveriteľne prítomná, neuveriteľne živá, ona na dosah mojej ruky,
a predsa tak ďaleko a tak neuveriteľne mŕtva.“

„Láska je nesmrteľná.. Neumiera. Ide do hrobu. Len ide do hrobu.
Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol. A spomienky.
Eva sa usmieva.
Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netlie, len horí večne, horí jako život.
Evine ústa žalujú. Sú krvavé.
A smejú sa.
Preklínam ruky, ktoré krvavia ústa nevinných milencov!“

Námestie svätej Alžbety sa zaraďuje mezi významné diela slovenskej i
svetovej lit.tvorby s tematikou druhej svet.vojny, s tematikou
antifašisticého a národnooslobodzovavacieho zápasu a s filozofiou lásky
ako najvyššej hodnoty ľudského života.