Vydavateľstvo : Odeon, nakladateľstvo krásnej literatúry a umenia,
Praha 1983

Počet strán : 82

Zaradenie autora do smeru: humanizmus a renesancia
Charakter: myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky
Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode.

Literárny druh: dráma
Literárny žáner: divadelná hra – tragédia
Kompozícia: dva prológy, päť dejstiev, dvadsaťštyri obrazov
Hlavné postavy: Rómeo a Júlia

Vedľajšie postavy: Escalus – verónske knieža, Paris – mladý šľachtic,
príbuzný kniežaťa, Montecchiovci, Capulettovci, Mercutio – príbuzný kniežaťa a Rómeov priateľ, Benvolio – synovec Montecchiho a priateľ Rómea, Tybalt – synovec pani Cappulettiovej, brat Lorenzo – františkán, brat Ján – františkán; Baltazár – Rómeov sluha, Samson a Gregorio – sluhovia Capulettiovcov

Charakteristika Rómea : odvážny, nerozvážny, citlivý, galantný, verný svojej láske, počúva hlas svojho srdca
„Kto poráta, čo má, je iba žobrák, lež moja verná láska
vzrástla tak, že poklady, jej nikdy nespočítam.“

Charakteristika Júlie: 13 ročná mladá, dôverčivá, milá verná, oddaná, neskúsená, nerozhodná, počúva hlas svojho srdca, vážila si rodičov
„Ach, svetlu jas len ona dodáva. Tak skveje sa jej krása jagavá na tvári noc, ako náušnica na uchu cigánky.“
„Čo to svitá nadomnou? To východ je a Júlia je slnko. Ó výjdi slnko, zabi bledú lunu, i tak je dávno chorá závisťou, že ty, jej kňažka, prevýšiš ju krásou.“

Dej: vo Verone

Obsah:

Príbeh dvoch znepriatelených rodín Capulettiovcov a Montecchiovcov. Strhne sa hádka medzi dvoma rodinami, kvôli tomu, že ich služobníci Samson a Gregorio, Abraham a Baltazár začali šermovať. Rómeo šalie pre lásku nad Rozalínou. Capuletti chce vydať svoju dcéru Júliu. Zostrojí ples a to nielen kvôli tomu, ale ďalším dôvodom je aj zoznámenie sa s Parisom – jej pytačom. Na ples príde aj Rómeo. Keď uvidí Júliu, hneď zabudne na lásku a šialenstvo k Rozalíne. Na plese ju pobozká a prepukne medzi nimi nekonečná láska. V noci príde Rómeo po Júliin balkón, kde si prisahajú nekonečnú lásku a dohodnú sa na svadbe. Nasledujúci deň pošle Júlia za Rómeom svoju Dojku, aby zistila, kedy sa bude konať svadba. Dohodli sa, že ich zosobáši brat Lorenzo, aby to zostalo v tajnosti. Pred svadbou sa Benvolio a Mercutio s Tybaltom pohnevali. Tybalt zabije Mercutia. Zamieša sa do toho aj Rómeo, ktorý pomstí Mercutiovu smrť a zabije Tybalta. Všetci, okrem Júlii sú týmto činom pohoršení. Knieža vynesie rozsudok, a tým Rómea odsúdi do vyhnanstva. Rómeo s Júliou sú zúfalí. Rodičia Júlie rozhodnú, aby sa vydala za Parisa. Júlia s tým nesúhlasí a navštívi brata Lorenza. Ponúkne jej odvar, ktorý keď vypije bude na dvadsaťštyri hodín „mŕtva“. Júlia s tým súhlasí. Brat Lorenzo v liste, ktorý pošle po bratovi Jánovi vysvetlí celú situáciu Rómeovi. Celá situácia sa vyvinie však úplne inak. Rómeo list nedostane. Ráno si všetci mysleli, že Júlia je mŕtva. Dopočul sa to aj Rómeo, ktorého život bez Júlie stratil zmysel. Išiel po jed za bylinkárom. Večer prišiel do hrobky v ktorej ležala Júlia. Paris, ktorý priniesol kvety do hrobky keď počul, že prichádza Rómeo, schoval sa. Paris obvinil Rómea zo znesvätenia hroby. Strhla sa bitka, v ktorej Rómeo zabil Parisa. Medzi tým sa brat Lorenzo dozvedel, že Rómeo nedostal žiaden list. Utekal do hrobky zabrániť veľkému nešťastiu. Prišiel však neskoro. Rómeo vypil jed a Júlia sa práve prebúdzala. Keď precitnutá Júlia zbadala pri sebe mŕtveho Rómea, nechcela bez neho ďalej žiť a prebodla sa dýkou. Do hrobky pribehli Capulettovci a Montecchovci a nariekali nad nešťastím svojich detí. Ešte aj Rómeova matka sa zabila zo žiaľu nad jeho vyhnaním. Touto veľkou tragédiou tieto dva veľké rody zabudli na vzájomné potýčky.

Citáty, ktoré sa mi páčili:
„Požiar svojej zloby hasíte purpurovým prúdom striekajúcim do žíl?“
„Kto rany necíti jazvám sa smeje.“
„Rómeo, Rómeo, prečo si Rómeo? Ach, zapri otca, odriekni sa mena. A či, ak nechceš prisahaj, mi lásku a prestanem byť Capulettiova.“
„Záleží na mene. Čo ružou zveme aj inak zvané voňalo by krásne.“
„Peniaze, to je horší jed, a v našom biednom svete vraždí“. "

Môj názor na dielo:
Dielo sa mi veľmi páčilo. Dej bo napísaný veľmi napínavo. Je to dielo, ktoré osloví všetky generácie pretože „láska je večná a hory prenáša“.