.: 3. DEJSTVO (má 8 výstupov) :.
Odohráva sa na Ondreja. Ľavkovci prichádzajú k Palčíkovcom gratulovať. Beta ukazuje svoju úslužnosť, pohostinnosť, dobrotu k hosťom i domácim. Predtým Ďurka prehovárala, aby večer požiadal Palčíka o prepis, lebo ani ona sa nevedela dočkať majetku, že bude Palčík mať lepšiu náladu, keď je jeho mena. Ďurko ale nesúhlasil, veď stačí neskôr. Po oslave sa Ďurko Palčíka spytuje kedy už konečne dá naň majetok prepísať. Palčík mu povie, že až keď nastane jeho posledná hodinka. Ďurkovi sa to nepáči a gazdovi vyčita, že si nectí jeho prácu. Veď hrdlačí už celé mesiace a odmeny nikde (teda prepisu majetku). Gazda mu zase vyčíta, že peniaze im berie a v krčme ich míňa na kamrátov a Beta zase, že ničí jedla, keď vyvára, z komory vynáša a robí hostiny iným, nie domácim. Medzitým sa Zuzke narodí synček. Ďurko ho nekde pozrieť, len neustále naň myslí. Vtedy si Beta namýšľa, že to o Zuzke, čím sa jej Ďurko začína protiviť. A aj ona zase Ďurkovi. V jeden večer prichádza Zuzka aj s Mišom Kaňúrikom po svoje veci k Palčíkovcom. Mišo jej vraví, aby si vzala to, čo je jej. Keď to vidí Beta, všetky veci jej z rúk vytrháva a odhadzuje. Ďurko to Bete ale berie a podáva Zuzke a takto sa všetci pri tom pokonajú. Zuzka si všetko pobalí a s Mišom to odvezú preč. Ďurko neskôr od Palčíka žiada plácu pre seba i pre Betu. Pre seba pýta 550 a pre Betu 120 grajciarov. Beta sa s Ďurkom už neznesú, a tak ho ona opúšťa. Potom sa pre prepis majetku Ďurko s gazdom povadia, ďurko odchádza, no Palčím stihne za ním ešte streliť.

.: 4. DEJSTVO (má 7 výstupov) :.
Odohráva sa na Vianoce na Štefana. Všetci Kamenskí sú doma okrem vojaka Ondriša. Práve čítajú od neho list, ktorý im poslal. Pri jeho čítaní si všetci poplačú, lebo je im za ním smutno. Na návštevu príde Žofa, popritom pozrie aj vnúčika. Žiada, aby si ho mohla občas zobrať a starať sa o neho a aby sním mohol byť aj jeho otec, Ďurko. Kamenskí však namietajú a dohovárajú jej, že neprišla sa dovtedy na vnúčika pozrieť, nič mu zatiaľ nedala, o Ďurkovi to isté. Žofa sľubuje, že odteraz sa bude o vnuka starať a Ďurko sa polepší a bude si za synom chodiť aj ho vezme za svojho a bude ho vychovávať. Keď jej Kamenskí na oči vyhodia, ako sa k Zuzke Ďurko zachoval, ona zo všetkého obviňuje iba Palčíkovcov. Potom odíde. Na návštevu prídu aj Palčíkovci. Tí sa Kamenským ospravedlňujú, za to, že dali Zuzku s Ďurkom dohromady. Neskoršie príde za Zuzkou Ďurko, prosiť ju o prepáčenie a aby sa k nemu znova vrátila. Zuzka mu povie, že mu už dávno odpustila, ale k nemu sa už nevráti a syna mu nedá. Ďurko ju ale prosí i naďalej. Prebehne medzi nimi rozhovor:
"Daj pokoj! Mohla by ti zas nejaká pod oči padnúť!" "Nikda!" "Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš dosavádny život svoj, tým lepšie. Zanechaj ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tiež tak budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce, zabudla som na útisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou." "Nech sa mi nohy zlámu, ak ja za tou viac vkročím, len pomyslím. Hľaď na naše dieťa. Čo povieš tomu dieťaťu?" "Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť." "Čo keď narastie?" "Že si - že si umrel." "A keď mu druhí povedia, že žijem?" " Nech potom sám súdi nad tebou."