Rozhovor s Jožkom – vyjadruje nespokojnosť s Janom, ale pre svoju sesternicu chce to najlepšie a to vraj dostane len pri Zápotočnom. „Mne sa zdá, že preto sa vykrúca, lebo vo svojom srdci čaká teba.“, zároveň však prosí Petra, aby nestál v ceste ich svadbe, z čoho je Peter sklamaný.
Zápotočný sa vracia k nim bez koní, jeho ženská ho zo žiarlivosti udala. Aby sa nestrápnil pred starou Maliarikovou, chce od Petra kúpiť gaštanového koňa, ten mu ho však nechce predať, preto vzniká medzi nimi prvotný konflikt. Peter ho pristihne, ako chce ublížiť jeho koňovi, ale našťastie prichádza včas. Kvôli Magdaléne nevyvolá bitku, lebo by aj ľudia mali potom reči.

V podvečer ich príchodu stretáva sa Peter po piatich rokoch s Magdalénou. Ich stretnutie však nie je radostné. Nemôžu sa ani poriadne porozprávať, preto si dohodnú stretnutie pri včelíne. Prekazí im to však nehoda, ktorá sa stane Magdaléne v stajni, kde takmer príde o život. Peter ju síce zachráni, no v ten istý večer Zápotočný požiada starú Maliarikovú o Magdaléninu ruku a všetko je rozhodnuté. Najviac svadbu podporuje stará Maliariková. Magdaléna je proti tomu a Zápotočný sa ju pokúsi znásilniť, našťastie však prichádza Maliariková.

Peter sa ráno rozhodne odísť z Turca, aby tak skončil svoje trápenie. V krčme však stretáva chlapa, ktorý tiež Magdalénu miluje, je však spravodlivý a je za to, aby si radšej vzala Petra. Presvedčí ho, aby ostal ešte tento večer na pálenie svätojánskych ohňov, pretože tam vraj bude dobrá príležitosť sa s ňou porozprávať.
Počas večera Zápotočný znova dokazuje, ako mu na Magdaléne nezáleží. Preto pokým príde, vyberá si spomedzi dievčat na lúke : „Ľaľa, i tu čo krásavíc. Hociktorú by som mohol mať, lebo každá vie, kto je Zápotočný. Ak neveríte, dokážem vám.“

Napokon Petrovi a Magdeléne nič iné nezostáva, len viezť sa spolu na koni, lebo Zápotočný má na večer inú spoločnosť. Zápotočný využíva príležitosť toho večera a zmizne so svojou novou spoločníčkou všetkým z dohľadu. Osud to tak zariadi, že aj Peter s Magdalénou osamejú na jednom z kopcov. Peter jej konečne vyznáva lásku a hovorí, ako veľmi by si ju vzal za ženu : „Slovami ťa nemôžem presvedčiť, lebo ty slovám neveríš. Urči si sama, čo by som mal spraviť. Nemal som v mysli inej okrem teba, Magdaléna, a na to pamätaj. Nemám v mysli ani teraz inej, iba teba. Nechcem a nebudem mať do smrti už nijakú.“ Magdaléna mu odpovedá : „Pôjdeš teda do svojho rodného kraja a prihotovíš kútik, do ktorého by sme sa mohli uchýliť. Najradšej by som bola, keby si sa vzdal túlania, lebo škoda pre tuláka srdce, aké máš ty. Lepšie by sa uplatnili moje vlastnosti pri tebe, keby si sa chytil gazdovstva. Nie preto ti to hovorím, netúžim po imaní, veď bohatstva mám dosť, ale týmto činom potvrdíš mi slová, ktorými ma presviedčaš o svojej láske. Za ten čas budem ťa čakať verne a odovzdane.“

„ Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“
Peter dáva Magdaléne slovo a odchádza do Žiliny, kde chce postaviť dom na starootcovskom pozemku. Býva u ujca a ujčinej, jeho najbližších príbuzných v dedine. Časom mu všetci v dedine pomáhajú, keď sa dozvedia o jeho snahe. Musí aj pracovať, aby zarobil na materiál, znova skupuje drevo, nanešťastie však obchod s drevom upadá, preto začína pracovať u obchodníka s koňmi. Náhoda ho zvedie dokopy opäť s koňom, ktorý bol svedkom sľubu Magdaléne, preto si ho kupuje. Napokon si prenajme gazdovstvo od jednej babičky. Už má dom, zoženie dva zvyšné gaštanové kone a vyberá sa na cestu späť do Turca.