Jozef Miloslav Hurban: Olejkár

Literárny druh: epika
Literárny žáner: historická povesť
Téma: láska Víta a Ľudmily; intrigy trenčianskeho zlatníka a olejkára Hrabovca proti Matúšovi Čákovi (a jeho prívržencom)
Časové ohraničenie: začiatok 14. storočia
Priestorové ohraničenie: Trenčín a okolie
Kompozícia: 13 kapitol, ktoré sú označené číslom, každú kapitolu uvádza motto romantického alebo preromantického spisovateľa

Postavy a vzťahy medzi nimi:
Olejkár Hrabovec - prehovorený zlatníkom chce otráviť Matúša Čáka a Ilmura;
Zlatník = richtár v Trenčíne - najzápornejšia postava, mstí sa svetu (taký masový travič);
Matúš Čák Trenčiansky - uhorský palatín, kladná postava, silná idealizácia (v rozpore s historickými faktami), dokonca ho autor nazýva "najväčším hrdinom storočia"(str. 374), zaujímavé je napríklad aj ako si výborne rozumie s arcibiskupom Ilmurom - "ich duchovia prenášali jednaké starosti"(str. 372), "Ilmur sadol bez otáľania, ako mal v obyčaji, kedykoľvek rokoval s Matúšom, poznajúc v jeho myšlienke svoje vlastné zmýšľanie, a písal."(str. 373), "Keď Ilmur prečítal pastiersky list, padol mu Matúš na prsia a bozkával šľachetného horlivca. Obaja prelievali slzy tej rozkoše, ktorá sa dostáva tým ľuďom, čo bez zisku a pozemských ohľadov posväcujú sa dobru ľudského pokolenia."(str. 373) -, pričom je všeobecne známe, že Matúš Čák bol exkomunikovaný z Cirkvi
Milada - Hrabovcova žena
Ľudmila - Hrabovcova a Miladina dcéra
Vít - Hrabovcov utajený nemanželský syn, Ľudmilin milý (a brat)
Felicián - Matúšov priateľ, Miladin bývalý milý
Kaločský Ilmur - arcibiskup, Matúšov priateľ
Vážecký, Zlatovský - poctiví mešťania, svokor a zať

Stručný dej:
Počas silvestrovskej noci 1299 prichádza Hrabovec k zlatníkovi. Zlatník ho presvedčí, aby mu pomohol otráviť Matúša Čáka a jeho prívržencov (zlatník: "...Matúšovým miláčikom je Felicián. Len pozri, aké už má hodnosti od neho. A či ty stojíš za to, že ten sokol nevyvábi tú krásnu holubičku z tvojich hôr? A Matúš má naporúdzi skoro všetkých kňazov od arcibiskupa po najmenšieho kaplána. Či teda stojíš za to, že Miladu s Feliciánom nezosobášia? Ale z toho všetkého nestalo sa nič, ibaže by to mohlo byť. Preto sa maj na pozore a s Matúšom sa veľmi nespriateľuj. A najmúdrejšie urobíš, keď sa celkom oddáš našej strane a budeš tráviť, čo zachytíš: Matúšových priateľov a ľudí z jeho strany.", str. 341)
V tom istom čase sedí v Hrabovcovom dome pri stole jeho žena Milada a žiali nad svojím osudom. Do izby vstúpi Ľudmila s Vítom a prizná sa matke, že ho miluje. Milada ich požehná. Pred Hrabovcom chcú všetko tajiť, lebo Vítovi zakázal čo len pozrieť na Ľudmilu. Vít bol odmala vychovávaný pustovníkom, ako šestnásťročného si ho Hrabovec vzal k sebe a on sa ukazoval stále schopnejší na lekárske umenie. Ale čím viac sa usiluje, tým viac ho Hrabovec ženie do ťažšej práce a posiela ho s liekmi po zámkoch a mestách.
Dej sa odohráva v dobe, keď v Uhorsku vládne najväčší chaos. Jediný, kto myslí na blaho slovenského ľudu, je Matúš Čák (a jeho prívrženci). Po vymretí arpádovského rodu (smrti Ondreja III.) chce na trón v Uhorsku dosadiť českého a poľského kráľa Václava II. Ten ju sám nemôže prijať, ale dá svojho syna Václava III. za uhorského kráľa. Toho korunuje roku 1301 arcibiskup Ilmur v Stolnom Belehrade.
V jednej ošarpanej krčme, o ktorej "sa roznášali nemilé chýry", sa rozprávajú zbojníci (Čachtického prívrženci) vedení zemanom Ondrom, okrem iného o tom, ako sa chystajú, keď príde pomoc, zaútočiť na Trenčín. V kúte sedia ešte dvaja poctiví mešťania - Vážecký a Zlatovský (prívrženci Matúša Čáka), z ktorých mladší (Zlatovský) sa po chvíli zapojí do rozhovoru, pričom sa vydáva za prívrženca Čachtického. Akurát keď sa (naoko) spriatelia, vkročí do krčmy Vít, ktorý mieri s liekmi a darmi pre Matúša na Trenčín. Nerozvážne prezradí, kam ide a aké cenné veci nesie v svojej remenici.

Po tom, čo mladší z mešťanov od Víta vyzvie všetko, čo chcel, dohovára sa v starej búde za krčmou so starším, ako nahovoria Ondra, aby Víta ozbíjali a zachránili tak Matúša. Starší z nich totiž vypočul tajnú zmluvu zlatníka a Hrabovca a vie o tom, že "dary", čo nesie Vít, sú jedovaté. Ich rozhovor začuje jeden zo zbojníkov, ale keď na nich zaútočí, mladší mešťan ho ovalí. Keď sa vrátia do krčmy, nie je tam už ani zberba, ani Vít, len krčmárka im povie, že sa majú skryť, lebo ich zbojníci chcú zabiť.
Mešťania dobehnú za zbojníkmi, ktorí olúpili Víta a práve sa ho chystajú utopiť a udrú na nich. Niekoľkých zabijú, zvyšní sa rozpŕchnu a mešťania si odvedú Víta. Schovajú ho vo svojom dome, aby sa nemohli prezradiť ich ciele. No starý zlatník šípi ich skrytú moc a tajne ich dá zlapať a uväzniť. V tom zmätku sa Vít vyslobodí a uháňa do hôr.

Vít už tuší, že olejkár "nie je v porozumení s dobrými duchmi"(str. 375) a chce sa čím skôr oslobodiť (osamostatniť). Doma sa nechtiac stane svedkom rozhovoru zlatníka a Hrabovca, keďže jeho chyžka je spojená s Hrabovcovou pracovňou. Hrabovec nechce otráviť arcibiskupa Ilmura, tak sa mu zlatník vyhráža, že ho Ilmur môže rozsobášiť s Miladou a zosobášiť ju s Feliciánom. Nechá sa presvedčiť - naplánuje, že nechá zlatníkovi jed pre Matúša a zatiaľ čo on osobne pôjde otráviť Ilmura do Budína, zlatník otrávi Matúša. Zvyšok svojho života chce Hrabovec zasvätiť pokániu, narozdiel od zlatníka, ktorý sa naďalej chce mstiť svetu. Vít nemôže zniesť, čo počul a "klesol zomdlený na postieľku, ktorá čakala tu na neho dávno neodostlaná a ťažký sen zmocnil sa jeho očí"(str. 382).

Na druhý deň, keď sa Vít prebudí, musí sa najprv presvedčiť, že to všetko nebol len sen. Ničomu nerozumie. Do Hrabovcovej pracovne vojde Ľudmila a povie Vítovi, že u nich bol zlatník z Trenčína a že mu ich zveril otec, lebo musí na dlhší čas odísť preč. Vít ju nahovára, aby nešla do Trenčína k zlatníkovi, ale ušla s ním k pustovníkovi, kde bude, kým on "nevykoná dielo, ktoré mu uložilo nebo"(str. 386). Ľudmila sa mu podvolí a pre nedostatok času sa ani nerozlúči s matkou.
K Matúšovi a Ilmurovi sa dostanú zvesti, že Čachtický, ktorého Matúš miloval, umrel, Tematínsky zámok že je ozbíjaný a celý Trenčín že je rozdvojený (na jeho prívržencov a róbertovcov) a róbertovci víťazia v ohradách mesta. Matúš sa ponáhľa do Trenčína.
Po celom kraji sa strhli ruvačky (medzi čákovcami a róbertovcami), ale "sotva sa zjavil trenčiansky orol, poukrývali sa škrekľaví vtáci do svojich dier a hniezd. Ako blesk hromu preráža aj tie najhustejšie oblaky, tak porozrážal Matúš svojou prítomnosťou nepriateľov na všetky štyri strany sveta. V krátkom čase nebolo v Matúšovej dŕžave ani chýru, ani slychu o róbertovcoch"(str. 387).

Matúš vyprevadí Hrabovca, ktorý na plti mieri do Ostrihomu (sídlo róbertovcov) a potom do Budína (otráviť Ilmura). Vtom vybehne z lesa Vít a kričí, že Hrabovec chce otráviť arcibiskupa. Matúš si myslí, že Vít má horúčku a blúzni a vytiahne zo záňadria ešte nerozpečatenú fľaštičku, ktorou mu chce pomôcť. Ale Vít mu ju vytrhne a pred jeho očami otrávi obsahom fľaštičky psa. Vít mu narýchlo vysvetlí situáciu (o zlatníkovi, mešťanoch a Hrabovcovi, nad ktorým sa vraj má zmilovať, lebo ho zviedol zlatník) a zmizne v kroví.
Matúš dorazí do Trenčína, kde hneď mieri za richtárom - zlatníkom, ktorého nájde, ako na strážnici pridáva jed do jedla väzňom. Matúš ho dá zviazať a dráb zavedie Matúša k väzňom, pre ktorých zlatník chystal otravu - k Vážeckému a Zlatovskému. Idú s ním na zámok, kde predvedú aj Ondra, ktorý sa prizná, že bol v službe Čachtického, ktorý sa "spreneveril" Matúšovi a zosnoval povstanie. Prizná sa tiež, že vzal Vítovi remenicu s darmi určenými pre Matúša a zavďačil sa nimi Čachtickému, ktorý na tretí deň umrel. Na zlatníka čaká súd.
Vít s Ľudmilou v mužskom prezlečení chcú ujsť do Čiech za pustovníkovým bratom, ktorý ich má zosobášiť. Na hraniciach ich zastaví strážnik. Keďže nemajú pasy, pokúsia sa ho podplatiť, ale on sa nedá a dá ich odviesť k Matúšovi Čákovi.
Zbrojnoši obstúpia Hrabovcov dom, v ktorom je Milada. Felicián sa najprv vypytuje na Hrabovca a na Víta, potom pozamykajú dom a Milada s nimi odchádza.
Ako sa Hrabovec plaví po Dunaji do Budína, zastaví sa po ceste v Ostrihome - sídle róbertovcov, aby "usporiadal svoje zásluhy a zárobky", čím sa zdrží poldruha dňa. To je Ilmurovo šťastie, lebo k nemu stihnú skôr ako Hrabovec doraziť Matúšovi poslovia so správou. Ilmur dá Hrabovca zviazaného došikovať do Trenčína.

V Trenčíne sa koná súd nad zlatníkom a olejkárom. Zlatník sa prizná k spoluvine pri vražde kráľa, k svätokrádeži spáchanej v mnohých kostoloch (pretavoval posvätné predmety a robil z nich vrežedné zbrane), k vine trenčianskej vzbury a zrady proti Matúšovi a Ilmurovi aj k otráveniu jedla pre Vážeckého a Zlatovského. Neprejavuje žiadnu ľútosť a výrok súdu očakáva so zvyčajnou chladnosťou, ale keď si vypočuje rozsudok smrti, pustí sa do plaču. Odvedú ho.
Hrabovec sa prizná, že "zmáčal v tuhých jedoch nôž, ktorý urobil zlatník a ktorý bol určený na otrávenie kráľovského srdca"(str. 399) a k iným vraždám na "vysokých osobách" a že všetko robil z pomsty, ktorej dôvody nechce špecifikovať. S plačom vyzradí, že na otravu Matúša a Ilmura, ktorých si oboch vážil, ho nahovoril zlatník, ktorý ho "vedel rozpaľovať Feliciánom", medzi ktorým a Miladou vraj ešte stále trvala láska. Ilmur podľa zlatníka chystal dať za Hrabovcovým chrbtom Feliciánovi absolúciu a jemu rozsobáš. Milada na kolenách prosí o zmilovanie pre svojho manžela.

Tú oznámi kastelán neodbytné domáhanie sa "dvoch mládencov" (Vít a Ľudmila), ktorí sa nasilu chcú zhovárať s Matúšom Čákom. Matúš odíde a dlho nechodí. Keď sa vráti, žiari, do miestnosti vstúpia aj Vít a Ľudmila. Matúš hlása všeobecné odpustenie a chce vystrojiť svadbu Vítovi a Ľudmile (str. 401).
Hrabovec porozpráva, ako sa ako mládenec zaľúbil do chudobného dievčaťa - Želmíry, ktoré si kvôli majetkovým rozdielom nemohol vziať za ženu. Dúfal, že keď budú mať spolu dieťa, budú sa mocť vziať. Ale "odbavili ho smiechom a diabolskými výrazmi"(str. 403). Želmíra si podrezala žily a on dal dieťa do opatery uhliarke a rozhodol sa pomstiť svetu. Po štyroch rokoch, v ktorých sa pohrúžil do štúdia prírody, vzal chlapca od uhliarky a dal ho do opatery pustovníka. Oženil sa s Miladou. Do Trenčína prišiel starý zlatník - brat Želmíry, ktorý bol najprv Hrabovcovým nepriateľom, ale po čase sa udobrili a spolu sa mstili svetu. Milada mu porodila dcéru - Ľudmilu. Tá vyrástla a "chlapec tiež prichodil do tých rokov, v ktorých sa mal začať učiť". Vzal syna od pustovníka k sebe. Uhliarka "dala chlapca pokrstiť menom svojho dieťaťa na Víta". ("Vít a Ľudmila sú moje najvlastnejšie deti! Čo som azda nedopovedal, to nie je podstatné," str. 404.) Hrabovec nežiada o zmilovanie, lebo "jeho žily už žerie jed". Prezradí meno rodiny, z ktorej pochádza (ale autor ho neuvádza) a zanecháva svojim deťom zemianske meno aj bohatsvo. "Aby nenakazil povetrie" (lebo je otrávený), odchádza.

"Vít podával Ľudmile naposledy pravicu na večné pochovanie lásky. - Nech žije naša láska, - hovoril, - v láske sesterskej a bratskej naveky!"(str. 405) Ľudmila prosí s matkou Matúša o dovolenie vystavať kláštor, v ktorom ony prvé "zložia kosti".
"- Ach divné, hrozné osudy človeka! Divné, hrozné cesty ľudského poblúdenia! - zvolal Matúš Trenčiansky, oprel sa na svoj silný meč a zalomil svoje žilnaté ruky do kríža. Pohľad jeho oka zaletel na svetlé hory, kde smutné jesenné slnce lúčilo sa so svetom a tvár mu zažiarila vyšším svetlom jasnejšieho nazerania do tajnej knihy osudov sveta."(str. 405)

Znaky romantizmu:
dej je napínavý, plný zvratov;
typické motívy: silná vášeň (Hrabovec), láska (láska Víta a Ľudmily, láska Matúša Čáka k vlasti), zložité vzťahy medzi ľuďmi, intrigy (zlatník, Hrabovec), pomsta (zlatník, Hrabovec), víťazstvo dobra nad zlom (zlatník je potrestaný);

Technická poznámka: V prípadoch, kde je text v úvodzovkách, sa jedná buď o presné citáty z diela, alebo je použitá formulácia z diela, pričom môže byť upravená tak, že je napríklad zmenená osoba z 1. na 3. Strany za citátmi sú uvádzané z knihy: Jozef Miloslav Hurban: DIELO I, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1983, Zlatý fond slovenskej literatúry.