Hlavné postavy:

Voloďa – hlavný hrdina, rozprávač (autor),
Nikolaj – ruský veliteľ partizánskeho odriadu, autorita, rodený vodca, inteligentný a vycvičený
Marta – tajná sovietska agentka, spávala s nemcami kôli informáciám, židovka
Eliška – starostlivá sestrička, nedotknutá vojnou, pekná a skromná, zaľúbi sa do Voloďu
Peter – srb, krvilačný, silný chlap, tvrdohlavý a hrdý. Veliteľ skupiny, neskôr sa ukáže, že schopný a čestný a keď treba vie pomôcť
Griška – nepekný, ale schopný veliteľ skupiny, nevýrazný ale šikovný
Engelchen – prezývka nemeckého veliteľa Jagkomanda, symbol zla a utrpenia, vrah
Skorzeny – vysoký nemecký vojenský hodnostár, vynikajúci taktik, sadista
Pospíšil – keď vyhrávali nemci, bol nemec, keď sovieti, slovan. V meste ho nikto nemá rád. Dovezie raneného Voloďu do nemocnice
Dr. Brázda – primár v nemocnici, kde sa lieči Voloďa, skúsený lekár
Jožina – miestna radodajka z Ploštiny, neskôr sa pripojí k odriadu

Opis:

Autor dôkladne popisuje prírodu Ploštiny, lesy v jej blízkosti a aj obyvateľov samotnej dediny, hrdinov, ktorí denne riskovali svoje životy, pretože schovávali a kŕmili partizánov. Všetci partizáni si boli vedomí toho, že o víťazstve sovietov sa rozhodlo inde, ale ich deštrukčná činnosť približovala koniec vojny, ktorý si priali obe strany. Nikolajov odriad mal za sebou výhradne úspešné akcie, vďaka výbornej taktike a dobrému vybaveniu, ktoré ukoristili Nemcom. Voloďa vedel vynikajúco nemecky a preto bol občas vyslaný do mesta na stretnutia s Martou – špiónkou.

Dej:

Dej sa odohráva zväčša v nemocnici, v mysli zraneného, ochrnutého Vojaka. Vystupuje tu doktor Brázda, primár, ktorý si Voloďu obľúbil , aj keď mu to nedáva na javo. Eliška si zamiluje Voloďovo rozprávanie. Ten jej rozpovie, ako žili, že s celým odriadom boli jeden. Časom sa začne Voloďova noha uzdravovať a s ňou aj jeho myseľ. Zamiluje sa do Elišky, aj ona do neho. Marta, jeho stará láska sa s ním príde rozlúčiť, že odchádza do Kanady. Voloďa si uvedomí, že vojna ju zničila, že viac nieje človekom. Niesla priveľkú ťarchu, ťarchu židovského dievčaťa, ktoré sa bez slova a dobrovoľne podrobovalo hnusnej úchylke Skorzenyho, pre informácie, ktoré denne zachraňovali životy. Jej Kanada, bola smrť. Otrava morfiom. Voloďa to chápal. Aj on zažil svoje a nebyť sestričky Elišky, zostal by zvieraťom. Presne to z neho spravila vojna. Týždne na nohách v horách, bez jedla, často spali len hodinu, či dve. Po nešťastnej nehode, keď mu zomrel najlepší priateľ a veliteľ Nikolaj, sa vydali na akciu. Tá sa síce podarila, ale keď šli naspäť do dediny, našli len plačúce ženy a matky. Všetkých ploštinských chlapov upálili za živa. Právom si to dávali za vinu, veď dedinu by ubránili. V tejto časti sa začína všetko obracať k horšiemu. Narýchlo zvolia nového veliteľa – ryšavého Grišku. Rozhodnú sa napadnúť nemeckú kolónu, kde Marta v ošiali chladnokrvne zabije Skorzenyho, čím na partizánov poštve Engelchenove Jagkomando, najobávanejších vrahov, chladnokrvných
zabijákov vycvičených, preto aby vydržali všetko, s najlepšou výzbrojou. Pomocou ukoristených ťažkých guľometov ich partizáni prekvapili v priesmyku a vyvraždili časť nemeckých vojakov. Po tomto čine sa museli celé dva týždne skrývať v horách a utekať pred nimi. Niekedy pochodovali celé dni. Nakoniec to Nemci vzdali. V tejto bitke neboli víťazi, len porazení. Z veľkého, viac ako 30 členného odriadu ostala hŕstka zarastených, hladných chlapov na konci síl. Keď sa Voloďa definitívne uzdravil, odchádza so sľubom vernosti od Elišky so tým, že zabije Engelchena, symbol zla a utrpenia.

Citáty:

Pravdaže, i ja som hľadal lásku v horách o to bolestnejšie, že jej bolo tak málo a že bola taká úbohučká. Veď to, čo som okolo seba videl, bola láska zdegerovaná, zdeformovaná, vyvoláva len to samčie a samičie v človeku, bola nevestná.

Logika, strašná, precízna, premyslená. Strašné, kam sa až s ňou ten schopný národ dostal.

Ploština zhorela !
Zošalel si ? Zošalel ... aj vy zošaliete... všetkých chlapov .... všetkých .... spálili za živa !

Ešte nás nemáš ,Engelchen !

To je koniec chlapci, musíme sa vzdať ! Zrazu bol na zemi zranení strašným úderom Dmitrijovej päste. Vstal. Utieral si dlaňou krvácajúce pery. Čo si povedal, sviňa ! Komanduj, lebo s teba dušu vytrasiem ! Povedal Dmitrij pripravený Petra dokopať na smrť !

Žiť ... boli chvíle keď som myslel, že sa nedá. Ale to som bol veľmi, veľmi chrý ..... Ale najprv nájdem Engelchena !