Ema sa veľmi tešila na výlet do Tichej Doliny. V denníku sa vracala do minulosti, ale keď odchod do Tichej Doliny naberal reálny obraz, začala sniť o budúcnosti, o veciach, ktoré s manželom vykonajú, čo si ako a kde povedia, čo všetko zažijú. Sľubovala si, že v Tichej Doline povie mužovi o sebe celú pravdu.
Všetko sa však zmenilo v deň odchodu. Zomrela pri nešťastí, keď náhodou vbehla v daždi do padnutých drôtov elektrického napätia. Keď sa manžel od nej vracal z nemocnice našiel denník, v ktorom bol posledné slová: „Dnes ideme do Tichej Doliny. Zborím mohutný, vysoký horský hrebeň, čo je medzi mnou a mužom. Ideme.“ Denník prečítal takmer celý, čítal dva dni vkuse, až do okamihu, kým nevolali z nemocnice, že jeho manželka, Emília Solanová, zomrela.