Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Moliere: Lakomec

Obsah práce:

1. ÚVOD……………………………………………………………………………………3 - 4
1.1 Informácie o autorovi …………………………………………………………………...3
1.2 Zaradenie diela do kontextu a literárnej tvorby autora ……………………………...3, 4
2. JADRO ………………………………………………………………………………….5 - 7
2.1 Základné informácie o diele …………………………………………………………….5
2.1.1 Námet ……………………………………………………………………………..5
2.1.2 Téma ………………………………………………………………………………5
2.1.3 Čas ………………………………………………………………………………...5
2.1.4 Miesto ……………………………………………………………………………..5
2.2 Postavy ……………………………………………………………………………….5, 6
2.2.1 Hlavné postavy …………………………………………………………………5, 6
2.2.2 Vedľajšie postavy …………………………………………………………………6
2.3 Jazykové a štylistické prostriedky ………………………………………………………6
2.4 Obsah diela (fabula) ………………………………………………………………….6, 7
2.4.1 1. dejstvo …………………………………………………………………………6
2.4.2 2. dejstvo ………………………………………………………………………6, 7
2.4.3 3. dejstvo …………………………………………………………………………7
2.4.4 4. dejstvo …………………………………………………………………………7
2.4.5 5. dejstvo …………………………………………………………………………7
3. ZÁVER ……………………………………………………………………………………..8
3.1 Vlastné hodnotenie ……………………………………………………………………...8
3.2 Bibliografický záznam knihy …………………………………………………………...8

1. ÚVOD
1.1 Informácie o autorovi
Molière, vlastným menom Jean Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži v rodine kráľovského čalúnnika a komorníka. Študoval právo v Paríži a pripravoval sa na kariéru notára. Notárom sa ale nikdy nestal (i keď je pravdepodobné, že získal právnický diplom v Orleanse) – z lásky k herečke Madelaine Béjartovej utiekol zo štúdií k divadlu, stal sa hercom a zároveň prijal meno Molière.
S Madelaine a jej rodinou Molière založil v lete v roku 1644 divadlo Illustre Théatre (Slávne divadlo). Divadlo ale neprosperovalo a muselo byť hneď nasledujúci rok pre dlhy zatvorené, Molière potom dokonca strávi krátky čas vo väzení ako dlžník.
Po zavretí vlastnej scény začal Molière kočovať s divadelnou spoločnosťou herca Dufresna, kde sa za krátku dobu stal riaditeľom a až do roku 1658 cestoval po francúzskom vidieku.
Iné divadelné hry, ktoré neskôr Molière napísal je Tartuffe, Mizantrop, Smiešne preciózky, Učené ženy, Scapinove šibalstvá, Zdravý nemocný, Don Juan, Príležitosť robí lekára a Amphitryon.
Ako herec Molière naposledy vystúpil v jednej zo svojich dnes najslávnejších hier, v hre Zdravý nemocný v roku 1673 – hral, ako inak, titulnú rolu. Niekoľko hodín po predstavení prišlo ale Molièrovi zle a 17. februára 1673 táto najväčšia postava francúzskeho klasicistického divadla a zakladateľ klasickej francúzskej komédie umiera.

1.2 Zaradenie diela do kontextu a literárnej tvorby autora
Molière bol autorom satirickým, spoločensko-kritickým, dnes by sme povedali, že jeho hry mali politický rozmer. V jeho dobe bolo divadlo živou a prirodzenou súčasťou spoločenského vedomia. Dnes by bol úspešným televíznym autorom – satirikom. Molière napísal dielo Lakomec v roku 1668, v období klasicizmu.
Dej drámy sa odohráva v Paríži, kde žije starý vdovec Harpagon so svojím synom Cléantom a svojou dcérou Elizou. Po meste kolujú chýry, že je najväčší lakomec v širokom okolí. A nanešťastie pre jeho deti sa zakladajú na pravde. Starý lakomec nemá inej práce ako čo najviac zarobiť na pôžičkách a obchodoch. Majetku má toľko, že do konca života by nemusel pohnúť ani prstom, ale svojim deťom dá ledva na základné ošatenie. Na ich city nedbá, ba dokonca hľadá pre ne finančne najvýhodnejšieho partnera. Dcére vyberie starého Anzelma len preto, že netrvá na žiadnom vene. Pre seba si vyhliadol mladú krásavicu Mariannu. Je síce chudobná, ale aspoň nemá vysoké nároky. Lenže tú istú ženu miluje jeho syn Cléante. Nenechá sa ním uprosiť, nedbajúc na svoj nevhodný vek. Oddaný Cléantov sluha La Fléche chce svojmu pánovi veľmi pomôcť, a tak v záhrade nájde a zo zeme vykope Harpagonov poklad. Keď to lakomec zistí, zatočí sa mu celý svet pred očami. Myslí, že je to jeho definitívny koniec. Prišiel o svoje všetko. Na svadbu s Mariannov úplne zabudne. Okamžite začne vypočúvať služobníctvo. Nakoniec mu Cléante vysvetlí ako sa veci majú a dohodne sa s ním na výmene pokladu za Mariannu. Šťastní a spokojní sú všetci. Každý má to, čo považuje na najhodnotnejšie na svete. Harpagon svoj majetok, Marianna a Cléante svoju lásku.
2. JADRO
2.1 Základné informácie o diele
2.1.1 Námet: Molière v diele ukázal, ako lakomosť škodí
2.1.2 Téma: Život lakomca a jeho detí
2.1.3 Čas: rok 1670
2.1.4 Miesto: Paríž

2.2 Postavy
2.2.1 Hlavné postavy
Harpagon - ústredná postava diela. Záporný hrdina, ktorý stelesňuje negatívne vlastnosti človeka. Vzbudzuje zároveň úsmev nad žgrlošením a nad svojou snahou nepustiť zo svojich rúk ani korunu. Keď sa dozvie, že dievčina Marina dostane k svadbe veľké veno, pomýšľa sa s ňou zasnúbiť, aj keď neskôr zistí, že ju miluje jeho syn. Vyrieši sa to až tak, že Kleant mu ukradne kasičku s peniazmi a vráti až keď Harpagon súhlasí so sobášom Mariany a Kleanta. „ Chyťte zlodeja! Chyťte zlodeja! Chyťte zlodeja! Chyťte vraha! Stráž! Panebože na nebi! Je po mne! Zabili ma! Podrezali ma! Ukradli mi moje peniaze! Kto to mohol byť? Kam sa prepadol? Kde sa skrýva? Kam sa zvrtnúť, aby som ho našiel? Kam bežať? Kam nebežať? Nie je tam? Alebo tu? Kto je to? Stoj! Vráť mi moje peniaze, zlodej!“
Kleant – Harpagonov syn, ktorý nechce žiť ako otec. Miluje Marianu a keď sa dozvie, že jeho otec si ju chce tiež vziať, rozmýšľa, ako svadbu prekaziť. „ Musím uznať, slečna, že otec ani nemohol voliť lepšie a že je mi úprimným potešením, že mám tú česť vás uvítať v našom dome. Ale predsa nemôžem tvrdiť, že by som mal byť nadšený, keby ste mala úmysel stať sa mojou macochou. Priznám sa vám bez mučenia, že by mi to oslovenie nešlo z krku a že vám ten titul, s vaším dovolením, nijak neprajem. Snáď sa to niekomu zdá surové, že vám to hovorím. Ale vy, tým som si istý, moje slová prijmete ako sú myslené. Nemôžete sa mi diviť, že proti tejto svadbe mám svoje námietky. A prepáčite mi, keď vám to pred otcom poviem, že
keby bolo na mne, nikdy by k nej nedošlo.“
Eliška – Harpagonova dcéra, je zaľúbená do Valéra, ich sluhu. Našťastie sa všetko vyrieši, keď sa zistí, že Valér má urodzený pôvod a tak Harpagon povolí sobáš. „Brat sa mi zveril, slečna, ako vás má z duše rád. Viem až príliš dobre, čo človek skúsi, keď je na tom ako vy. Preto mi verte, že na vašom súžení beriem najvrúcnejšiu účasť.“
Valér – Najskôr Harpagonov sluha, neskôr vysvitne, že je Anselmov syn a Marianin brat. Aby si získal Harpagona na svoju stranu, podlizuje sa mu. „v podstate som s vami na prosto zajedno. A ako som už hovoril, nie je možné, aby ste vy nemal pravdu. Ale z druhej strany nemá úplnú nepravdu ani ona…“ „Tie mená mi nepatria. Až sa dozviete, kto som…“
Mariana – Kleantova milá, Valérova sestra a Anselmova dcéra, má urodzený pôvod. „ A ja vám môžem dať len jedinú odpoveď: so mnou je to akurát tak. A ak vám sa nechce mať ma za macochu, ja mám rovnakú nechuť mať vás za syna. Len sa, prosím vás, nedomnievajte, že ja som si zmyslela vás takto trápiť. Ani za nič sa vám nechcem znepáčiť, a ak ma k tomu neprinútia okolnosti, proti ktorým by som bola bezmocná, to mi verte, neprivolím k svadbe, ktorá by vás mohla zarmútiť.“
Anselm – Otec Kleanta a Mariany. „Áno. Som gróf Tomáš d’Alburci. Nepovažoval som návrat do Neapola za bezpečný. Ale podarilo sa mi predať svoj neapolský majetok a usadil som sa tu pod menom Anselm.“
2.2.2 Vedľajšie postavy
Frosina, Kmotor Jakub, Kmotor Šimon, Čipera, Panna Klaudýnka, Propilvoves, Treska, policajný komisár a jeho pisár

2.3 Jazykové a štylistické prostriedky
Obsah knihy by sme mohli označiť pojmom fabula, teda bola písaná tak, aby udalosti boli za sebou v časovom slede. Lakomec je písaný ako divadelná hra členená na 5 dejstiev.

2.4 Obsah diela (fabula)
2.4.1 1. dejstvo
Hra začína výstupom Valéra a Elišky, keď sa presviedčajú o svojej láske a rozprávajú sa
o Eliškinom otcovi. Eliška odchádza za Kleantom presvedčiť ho, aby bol na ich strane. Kleant
sa jej zveruje o svojej láske ku Mariane a oznamuje jej svoje rozhodnutie utiecť z domu ak otec nepovolí k sobášu. Popri rozhovore sa prechádzajú až prídu k Harpagonovi, ktorý si sám pre seba hovorí o svojom bohatstve. Rozhodnú sa rozpovedať mu o svojich láskach, no on ich preruší a povie im, že si chce vziať Marianu, lebo má dobré veno. Potom povie Eliške, že ona sa vydá za zámožného pána Anselma. Eliška mu odporuje, a tak sa dohodnú, že ich rozsúdi Valér. Valér sa pridáva na stranu Harpagona ten mu dá plnú moc nad Eliškou.
2.4.2 2.dejstvo
Dejstvo začína výstupom Čiperu a Kleanta, ktorý si prehliadajú podmienky zmluvy na pôžičku peňazí, ktoré Kleant potrebuje, ak si chce vziať Marianu. Potom si Kleant ide po peniaze, no na mieste činu zistí, že si ich vlastne požičiava od otca. Kvôli tomu sa pohádajú a Harpagon pošle Kleanta z očí. Keď príde Harpagon domov, čaká už naňho Frosina, ktorá chce od neho pôžičku. Aby ju dostala, vychvaľuje Marianu, vyratúva všetky jej klady a počíta, koľko na nej Harpagon ročne zarobí. Potom si popýta peniaze, no Harpagon zbabelo utečie.
2.4.3 3. dejstvo
Harpagon zvolá celé osadenstvo domu a káže pripraviť večeru pre Marianu, aby čo najviac ušetrili. Prichádza Frosina s Marianou a Mariana zisťuje, že Kleant je Harpagonov syn. Eliška nie je moc nadšená Harpagonom, no zato je veľmi nadšená z Kleanta. Kleant jej v Harpagonovom mene daruje prsteň a ponúkne ju drahým olovrantom, za čo Harpagon zúri a káže Valérovi, nech dohliadne na to, aby čo najviac zvýšilo a mohlo sa to vrátiť do obchodu.
2.4.4 4. dejstvo
Harpagon vidí Kleanta ako pobozkal Marianinu ruku a začne ich podozrievať. Kleant mu všetko prezradí a nakoniec sa pohádajú. Jakub ich klamstvom pomerí, no nakoniec sa pohádajú ešte viac. V tom istom čase Čipera ukradne Harpagonovi kasičku a dáva ju Kleantovi. Keď to Harpagon zistí, rozplače sa, kričí, lamentuje a pomaličky šalie.
2.4.5 5. dejstvo
V poslednom dejstve sa všetko vyjasňuje. Harpagon obviní Valéra z krádeže a ten všetky obvinenia prijíma v domnení, že ide o Elišku. Potom prezradí svoju pravú totožnosť, a to, že je syn Tomáša d’Alburci. Mariana zistí, že je to jej brat a Anselm, že je ich otec. Harpagon obviní Anselma, že mu musí zaplatiť tých 30 000, čo mu Valér ukradol a Kleant povie, že vie kde sa kasička nachádza, ale prezradí to len vtedy, keď Harpagon bude súhlasiť s jeho svadbou s Marianou. Harpagon súhlasí s podmienkou, že Anselm zaplatí obe svadby a dá mu ušiť nové šaty.

3. ZÁVER
3.1 Vlastné hodnotenie
Kniha sa mi páčila pretože bola písaná takým zvláštnym štýlom. Zábavným a zároveň poučným. A okrem toho bola napínavá. Až do samého konca som čakala na rozuzlenie. Čítala som, že Molièrove knihy sú horšie ako Shakespearove. Ale ja si myslím opak. Molière bol dramatik všetkých čias.


Zdroje:
MOLIÈRE, J.B.P.: Lakomec -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk