Je významným predstaviteľom modernej americkej drámy po roku 1945, vlastným menom Thomas Lanier Williams.

Narodil sa v roku 1914 v Missisipskom Columbuse v rodine obchodného cestujúceho a puritánky. Jeho matka mu od útleho detstva vštepovala zásadu: „Je len jeden spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatných.“ Tohto kréda sa pridržiaval počas štúdia, ktoré musel na nátlak otca prerušiť. Začal pracovať, ale ako 23-ročný sa rozhodol pokračovať v štúdiu, ktoré úspešne dokončil. Pracoval ako úradník, čašník, liftboy a filmový scenárista. Traumatické zážitky z detstva, kedy ochorel záškrtom s ťažkými následkami a vážnou srdečnou chorobou, predurčili jeho celoživotnú hypochondriu a strach zo smrti.

Zomrel v Rutherforde v štáte New Jersy v r. 1983.

Od roku 1944, kedy sa umelecky presadil, sa venoval literatúre. Záujem o literatúru v ňom vzbudil starý otec, episkopálny kňaz, ktorý ho vychovával. Písal verše, poviedky, romány, hry, scenáre. Preslávil sa najmä ako dramatik. Vo svojich hrách predlžuje o´neillovskú líniu. Okrem Eugena O´Neilla, moderného „amerického Shakespeara“, dramatika svetových dimenzií, na neho veľmi vplýval napr. Čechov, John Osborn, psychoanalytik Freud, psychológ Jung. Symbolika jeho hier vychádza aj z kresťanských tradícií a z gréckej mytológie.

Začínal jednoaktovkami, súborne ich vydal r. 1945 pod názvom 27 vagónov bavlny a iné jednoaktovky (Dlhé zbohom, Pozdrav od Berty, Portrét madony atď.)
Prvou jeho hrou na profesionálnom javisku bol Zápas anjelov (1945)
- zobrazuje konflikt medzi túžbou po plnom živote a prízemnosťou až
rasizmom, ktorý predstavuje chorľavý Jabe Torrance.
Svetový úspech znamenal Sklenený zverinec (1944)
- spoločensko – kritická hra, ktorú uviedli na Brodwayi
- hrdina žije s matkou a telesne postihnutou sestrou, nechce žiť v ilúziách ako ony, preto od nich odchádza, hoci vie, že obe budú trpieť, pretože bol živiteľom rodiny
Odvtedy píše jednu majstrovskú hru za druhou:
- Električka zvaná túžba (1947)
- Leto a dym (1947)
- Vytetovaná ruža (1950)
- prináša ironicko-humorný pohľad na život mladej vdovy, ktorá
nechce veriť, že muž jej bol neverný
- Camigo Real (1953)- Kráľovská cesta
- Mačka na horúcej plechovej streche (1955)
- v bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec, všetci intrigujú aby dosiahli čo naj viac z dedičstva a proti nim stojí manželka najmladšieho syna z chudobnej rodiny, ktorá cieľavedomosťou v túžbe po majetku získa rešpekt
- Zostup Orfea (1957 – prepracovaná verzia Zápasu anjelov)
- je to variant modernizovaného mytologického príbehu o Orfeovi
(- Val Xavier s gitarou v reálnom ľudskom svete, plnom zla, nenávisti, bezcitnosti) a Euridike (Lady Torrancová)
- Zrazu minulého leta (1958)
- Sladký vták mladosti (1059)
- Obdobie prispôsobenia (1960)
- Noc v Iguane (1961)
- Vlak s mliekom tu už nestojí (1962)
Významná je aj jeho novela Rímska jar pani Stoneovej.

charakteristika tvorby:
- zobrazuje tragické hĺbky individuálnych ľudských životov, ale vždy stojí na strane tých, ktorým vzal život všetko, radosť i šťastie
- chce ukázať na peklo ľudských vzťahov, kde najvyššou a všetko vykupujúcou hodnotou je láska; jeho hrdinky chcú fakticky len to jedno jediné, lásku, všetko ostatné je im nepotrebné, zbytočné, ľahostajné
- jeho postavy sú väčšinou prostí ľudia, zmietajúci sa v rozporoch medzi ilúziou a skutočnosťou
- kolízie často pramenia z potláčania ľudskej prirodzenosti, v čom sa odráža predovšetkým vplyv pokryteckej morálky puritánskych stredných vrstiev
- človek žije vo svete, ktorý určuje prísna hierarchia hodnôt, tradícií a konvencií, z ktorého niet úniku, iba ak za cenu individualistickej rebélie, ktorú spoločnosť kruto trestá
- zvýrazňuje tragické šokujúce momenty ľudskej skúsenosti – vraždy, násilie a pod.
- v drámach z južanského prostredia používa realistické, naturalistické a expresionistické štýlové prostriedky
- svoju dramatickú formu obohacuje o prvky populárneho umenia, ako je film, televízia, džezová hudba
- prvky existencializmu, naturalizmu a psychoanalýzy

Električka zvaná túžba

-jedna z najúspešnejších Williamsových hier
-v roku 1948 za ňu dostal Pulitzerovu cenu
-prvýkrát sa hrala v SND v roku 1964

literárny druh: dráma

literárny žáner: moderná psychologická divadelná hra

A) Tematický plán:

námet: čerpá zo svojho spoločenského prostredia, z vlastných zážitkov

téma: príbeh je o medziľudských vzťahoch a o tragickej hĺbke života Blanche, ktorej vzal život všetko – majetok, šťastie, sny, ilúzie, priateľov aj rodinu, ponechal jej len túžbu

hlavná myšlienka: chce poukázať na to, ako sa môže človek zmeniť vplyvom prostredia, kam až môže ženu dohnať túžba a zároveň ukázať, že túžba je to jediné, čo zostáva, keď všetko stratíme;
- vyjadruje, ako prízemnosť, hrubosť, násilie a brutalita ničia ľudské túžby a nádeje

motívy:
- túžby: túžba Blanche po láske a po lepšom živote
oautor pretkáva ním celé dielo
 električka sa volá Túžba
 Blanche túži po Mitchovi
 Blanche si v kúpeľni piesne o láske, aký je život pustý bez milovanej osoby
 z konania postáv cítiť túžbu
• keď Mitch ťarbavo objíme Blanche a povie jej že si ju nechce vziať – ale túži, aby sa čas vrátil a on mohol byť s ňou šťastný ako doteraz
• keď sa Blanche bráni podriadiť ošetrovateľke – túžba po slobede a láske blížnych
- alkoholizmu: alkohol v predmestskom prostredí Stanleyho a Stelly patrí k ich každodennému životu, chlapi si nevedia predstaviť večernú partiu pokru bez fliaš pív
- alkoholizmus Blanche je typickým skrývaným ženským alkoholizmom, ktorým si dodnes niektoré ženy „liečia“ svoje životné traumy

časopriestor: dej sa odohráva na jar, v lete a začiatkom jesene v chudobnej štvrti New Orleansu
- prostredie sa nemení, stále sa odohráva v dome a v byte Stelly a Stanleyho

charakteristika postáv:
- delia sa na hlavné a vedľajšie
- opisuje ich cez ich konania a vonkajšia charakterisktika je pri predstavovaní, na začiatku, kedy sa v deji vyskytnú

a) hlavné:
Blanche Dubois
Asi tridsaťročná slobodná koketná žena.
Keď mala šestnásť, zamilovala sa do chlapca Allana, na ktorom sa jej páčila jeho nervozita, mäkkosť a nežnosť, hoci ani najmenej nevyzeral zženštilý. Raz ho našla s jeho dlhoročným starším priateľom v posteli. V manželstve pokračovali a tvárili sa, že sa nič nestalo. On sa zastrelil, potom čo mu v tanci povedala: „Videla som! Viem! Všetko! Bridíš sa mi...“ Blanche sa nevie s tým vyrovnať. Pôvodom je z bohatej rodiny, ale márnotratnej a zhýčkanej. Na ničom nešetrili, užívali si život plnými dúškami, a keď niekto zomrel, postupne rozpredávali svoju farmu, až im zostal len malý hospodársky domček na plantáži Belle Reve v štáte Mississippi. Blanche teda vyrastala medzi chorými a mŕtvymi a nakoniec zostala sama. Bola učiteľkou angličtiny na strednej škole. Rodina jej nezanechala nijaké poistné a z učiteľského platu si nemohla dovoliť platiť pohreby. Navyše ju prepustili zo školy, pretože sa zaplietla so svojim žiakom. Nesplnenú lásku hľadala v románikoch s vojakmi, za čo ju spoločnosť odvrhovala. Uchýlila sa k alkoholizmu. Nakoniec hľadá pomoc u sestry.
Je veľmi citlivá, životom ubitá, morálne rozvrátená, neurotická, avšak stále žije v ilúzii, túži po láske, potrebuje ochranu muža.
Potrpí si na svoju úroveň, považuje sa za krásavicu a chce aby ju ostatní chválili, že jej to pristane. Potrebuje stále okolo seba spoločnosť. Sestre vyčíta, že odišla od rodiny a nechala ju samu.
„Zjavom sa nijako nehodí do tohto prostredia. Má na sebe elegantné biele šaty s našuchoreným živôtikom, náhrdelník a perlové náušnice, biele rukavice a klobúk; vyzerá akoby išla v lete na čaj o piatej alebo na koktail do vilovej štvrti. Jej jemná krása sa musí vyhýbať silnému svetlu. Čosi v jej neistom správaní sa, i jej biele šaty, pripomínajú moľa.“ Chodí s Mitchom, ale len preto, že ho chce oklamať, aby ju chcel. Hrá pred ním divadielko, nechce sa s ním stretávať za denného svetla, aby nevidel, že je staršia ako sa tvári. Správa sa ako neskúsené dievčatko, ktoré dbá o svoju povesť.

Stella Kowalská
Blanchina mladšia sestra, z farmy odišla po otcovej smrti.
Je asi dvadsaťpäťročná jemná mladá žena, manželka Stanleyho, ktorá očividne pochádza z iného prostredia ako on, no ona si nepotrpí na spoločenské postavenie a spokojne s ním žije v dvojizbovom byte v chudobnej štvrti New Orleansu. Domov však písala listy o tom, ako sa má dobre, že má slúžku, veľký byt a podobne, pretože vedela, že rodine by sa nepáčilo, ako žije. V čase keď príde Blanche, čaká dieťa.

Stanley Kowalski
Je asi dvadsaťdeväťročný Stellin manžel, ktorý si potrpí na imidž chlapa.
Je strednej postavy, silný, dobre stavaný. Od mladosti sú stredobodom jeho života slasti zo ženami. Celý deň ťažko pracuje, je cieľavedomejší v práci ako iní, lebo aj pozícia v práci ho musí vyvyšovať nad iných mužov. Okrem toho je nadšeným hráčom kolkov a pokru. Má rád drsný humor, pijatiku, dobré jedlo, karty, autá, sex. Je neskutočne cinický a násilnícky. Svoju ženu miluje, ale zároveň mu nerobí problém surovo ju zbiť, keď je opitý a potom sa plamenne udobrovať.

„Stanley: Stella! Pauza. Moja bábika ma nechala! Začne vzlykať. Potom ide k telefónu a vytáča číslo, pri čom sa trasie od usedavého plaču.“
„Napokon sa Stanley polooblečený vytacká na verandu a dolu drevenými schodmi na chodník pred budovu. Tam trhne hlavou dozadu, ako brešúci pes a vykríkne ženino meno: „Stella! Stella, miláčik! Stella!“
„Stanley: so srdcervúcou silou. S t e l l a a a!
Ticho zavzlyká klarinet. Dvere na poschodí sa opäť otvoria. Stella v župane zíde po rozheganých schodoch. V očiach sa jej ligocú slzy a vlasy má rozpustené po hrdle a pleciach. Meravo sa na seba dívajú. Stanley padne na schodoch na kolená a pritlačí si tvár k jej bruchu, zaobľujúcemu sa materstvom. Zavrie od nežnosti oči, keď mu chytí hlavu a zodvihne k svojej. Otvorí prudko domové dvere, zodvihne je a vnesie do temného bytu.“

Podozrieva Blanche, že si nechala nejaké peniaze za predaj rodinného sídla. Od začiatku si spolu nerozumejú. Stanley si o sebe myslí, že je chytrí, a preto sa nechce dať vodiť za nos ani svojou švagrinou. Preverí si jej minulosť a dozvie sa všetky zlé nerestné veci z Blanchinho života. Surovo zneužije situáciu, keď je jeho žena v pôrodnici a on zostane sám s Blanche. Nerobí si žiadne výčitky, vnútorne sa ho tento čin nijako nedotýka, aj keď išlo o znásilnenie. Zastáva názor, že on je chlap a ona si o to koledovala od prvého dňa.

b) vedľajšie:
Mitchell (Mitch) Harold
Asi tridsaťročný chlap, silnej postavy, stále sa udržuje vo forme vzpieraním a plávaním. Je veľký gentleman, najslušnejší s priateľov Stanleyho, zároveň jeho spolupracovníkom, pracuje ako kontrolór v oddelení náhradných súčiastok. Žije sám so svojou chorou matkou, ktorú má veľmi rád. Zamiluje sa do Blanche. Keď Mitchovi Stanley povie všetko, čo zistil o jej minulosti, hlboko ho to raní.

Eunice a Steve Hubbel
Sú susedmi Kowalských, bývajú v bytovke nad nimi.

Pablo Gonzales
Priateľ Stanleyho. Hrávajú spolu s Mitchom a Stevom poker u Stanleyho.

černoška, lekár, ošetrovateľka, mladý inkasant, Mexičanka