Jules Verne Pätnásťročný kapitán

Dňa 2. februára 1873 bola brig-goeleta „Pútnik“ na 43 stupni a 57 minúte južnej šírky a 165 stupni a 19 minúte západnej dĺžky podľa greenwichského poludníka. Práve touto vetou sa začína ďalšia z výborných dobrodružných kníh od francúzskeho spisovateľa Jula Verna.
,,Pútnik“ – práve takto sa volala asi štyristo tonová loď určená pre veľké rybolovy. Práve keď sa začína tento príbeh, vracia sa táto loď z neúspešného rybolovu v južných moriach. Zakotvila na Novom Zélande, v aucklandskom prístave Waitemate. Lodi velil kapitán Hull, známy námorník Jamesa W. Weldona ktorému Pútnik patril. Práve v čase, keď Pútnik zakotvil v prístave, sa v Aucklande nachádzala žena tohto bohatého obchodníka pani Weldonová , jej syn Jack, ujo Benedikt a stará černoška Nan, ktorá pani Weldonovej slúžila už od detstva. Všetci hľadali možnosť, ako sa dostať naspäť do San Francisca. Keď sa k nim dostala správa o príchode Pútnika, pani Weldonová neváhala poprosiť kapitána Hulla, aby ich vzal na palubu. Kapitán Hull jej prosbe vyhovel. Jedinou nevýhodou pre pani Weldonovú bol fakt, že sa cesta o niečo predĺži kvôli zastávke vo Valparaíse v Chile. Kapitán Hull totiž musel v tomto prístave vyložiť všetok náklad Pútnika. No pani Weldonovú to neodradilo a vstúpila spolu so svojimi troma spoločníkmi na palubu Pútnika. Loď vyplávala z prístavu, otočila sa čeleňom k americkému pobrežiu a vydala sa na plavbu, ktorej dĺžka sa odhadovala na niekoľko mesiacov.
Len jediný muž z celej posádky nebol rodený Američan. Rodom bol Portugalec a volal sa Negoro. Na lodi zastával skromnú službu kuchára. Posádku lode tvorili piati námorníci a jeden plavčík menom Dick Sand. Mal pätnásť rokov a nikdy svojich rodičov nespoznal. No bol to veľmi odvážny a smelý chlapec. Keď sa Pútnik plavil už dvanásty deň, nastal na palube Pútnika rozruch. Malý Jack a Dick Sand sa usadili na bramovom rahne a rozprávali sa. V tom Jack zbadal na hladine akýsi bod. Keď sa Pútnik k bodu priblížil vyšlo najavo, že je to vrak lode. Dick Sand, kapitán Hull a ešte dvaja iní námorníci sa okamžite vydali na vrak, na ktorom našli psa a piatich černochov, ktorí ešte neboli mŕtvi. Neznámej posádke poskytli pomoc a preniesli ich na palubu Pútnika.
Keď sa černosi prebrali z bezvedomia, vyrozprávali posádke Pútnika celý svoj príbeh. Ich mená boli: Herkules, Tom, Akteon, Bat, Austin a meno psa bolo Dingo. Netrvalo dlho a tohto krásneho psa si každý člen posádky okrem Negora obľúbil.

Zakaždým, keď sa Dingo stretol s týmto divným Portugalcom, sa Dingo veľmi rozzúril, čo si posádka nevedela nijako vysvetliť. Taktiež si nevedela vysvetliť, ako sa do Dingovej pamäte dostali dve písmená: S a V.
Posádka Pútnika zažila množstvo dobrodružstiev. Jedného dňa zazrel Dick Sand na obzore veľrybu. Kapitán Hull sa vybral s cieľom doplniť veľrybím tukom prázdne sudy, ktoré sa nachádzali v podpalubí Pútnika, veľrybu uloviť. No kapitán Hull a ešte niekoľko námorníkov pri tomto pokuse nešťastne prišlo o život.
A tak sa novým kapitánom na palube Pútnika stal Dick Sand-Pätnásťročný kapitán.
Jedného dňa sa Pútnik po prekonaní množstva prekážok konečne dostal k pevnine. Všetci sa domnievali, že stroskotali na západnom pobreží Južnej Ameriky, no pravda bola iná. Negorovou zradou sa dostali k západnému pobrežiu Afriky, pretože v jeden večer vložil kus železa do kompasovej skrinky, a nikto si to nevšimol. Kompas potom ukazoval úplne nesprávne. To však cestujúci nemohli vedieť.
Nešťastní stroskotanci z Pútnika nemohli tušiť ani to, že Harris, ktorého stretli na pobreží je Negorovým spojencom a mal za úlohu zaviesť stroskotancov čo najďalej od pobrežia. No na pochode Harrisa odhalili, keď našli pod stromom reťaze a iné pomôcky, ktoré používajú otrokári. Harris vedel, že je odhalený a ušiel. Dickovi Sandovi sa ho zastaviť nepodarilo. Všetci stroskotanci sa dozvedeli, že sa nenachádzajú v Amerike, ale v Afrike otrokárov a otrokov.
Nešťastníkom nezostávalo nič iné, ako pochodovať ďalej. No netrvalo dlho a už sa nachádzali v zajatí domorodcov. Práve vtedy sa podarilo Herkulesovi šikovne ujsť.
Potom sa začali tie najhoršie časy. Stroskotanci boli pridaní do otrokárskej karavány, ktorá mierila do trhoviska otrokárov Kazondy. Pri príchode do Kazondy zbadal Dick Sand Harrisa, ktorý ich podviedol a zaviedol až do týchto krutých končín Afriky. Dick to nezvládol a zabil Harrisa nožom.
Keďže v tom čase sa konal kráľovský pohreb Moani Lungu – kráľa otrokárov, mal byť v tom čase spolu s ním popravený aj Dick Sand. No toho zázračne vyslobodil Herkules aj s Dingom. Herkulesovi sa podarilo vyslobodiť aj pani Weldonovú, Jacka a uja Benedikta, keď sa šikovne prezliekol za slávneho čarodejníka Mgangu. A tak sa opäť stretli spolu pani Weldonová, Jack, ujo Benedikt, Herkules a Dick Sand. Chýbali už len štyria černosi Bat, Austin, Akteon a Tom, ktorých kúpil jeden otrokár do otroctva.
Herkules zhotovil s Dickom Sandom plť, ktorú okamžite využili na plavenie až dovtedy, kým nedošli k vodopádu.

Tam museli plť opustiť a opäť sa vydať na chôdzu cez nebezpečný les.
Netrvalo dlho a objavili malú, opustenú chatrč, ktorá im dala odpoveď na zvláštnosť s písmenami S a V. Dingo totiž patril niekedy Samuelovi Vernonovi. Práve na tomto mieste sa stretol Dingo s Negorom, ktorého zabil, no verný pes tiež podľahol zraneniam a skonal na tom istom mieste, kde jeho bývalý pán. Onedlho sa dostali pani Weldonová, Dick Sand, ujo Benedikt, malý Jack a Herkules do jednej portugalskej stanice, kde ich slušne privítali. Neskôr sa dostali do San Francisca.